Moslimovia a kresťania, ktorí slúžia v izraelskej armáde
Portál topwar.ru publikoval zaujímavý článok o moslimoch a kresťanoch, ktorí slúžia v izraelskej armáde, moslimoch ktorí bojujú a umierajú za Izrael, krajinu, s ktorou sa mnohí Arabi nevedia stotožniť.
Izraelskú armádu hodnotia experti ako jednu z najlepších armád sveta. Izraelskí vojaci sú vysoko efektívni, vysoko ideovo motivovaní, pretože sa nachádzajú obkľúčení v arabskom mori, majú podstatne lepšiu výzbroj ako susedné krajiny, veľmi dobrú vojenskú prípravu a dôstojnícky zbor na vysokej úrovni. Väčšinu izraelských vojakov tvoria muži a ženy (etnickí Židia), prípadne repatrianti či konvertiti.
No v izraelskej armáde slúžia aj neizraelské národy z Blízkeho východu. Drúzi, Beduíni a Čerkesi sa zúčastnili mnohých izraelských vojen s arabskými susedmi a za Izrael položili aj svoje životy.
Drúzi sa sami označujú za priateľov Izraelu,žijú na území Libanonu, Sýrie a Izraelu. Ide skôr o etnokonfesiálnu skupinu ako národ, Drúzizmus je forma šítskeho islamu. Etnicky ide o Arabov, ktorí žili v uzavretých komunitách s vlastnými tradíciami, zvyklosťami či spôsobom života.
Drúzi sú v prvom rade rasisti. Drúzom sa nemožno stať, Drúzom sa možno len narodiť, pričom obaja rodičia musia byť Drúzi. Drúzov je dnes približne 1,5 milióna, z toho v Sýrii žije okolo 900 tisíc Drúzov, v Libanone 280 tisíc Drúzov a v Izraeli približne 120 tisíc Drúzov. Na stranu Židov sa Drúzi prikláňali už v roku 1928, kedy začali v širšej miere do Palestíny prichádzať prví sionisti. Drúzi si uvedomovali, že ich sunnitskí Arabi nenávidia, takže sa so Židmi automaticky zbližovali. Kmeňoví vodcovia Drúzov sa dohodli na spolupráci so Židmi a v roku 1928 už Drúzi pomáhali Židom v prvých konfliktoch s miestnymi palestínskymi Arabmi. Po II. svetovej vojne vznikol štát Izrael a Drúzi ako dobrovoľníci vstupovali do izraelskej ozbrojenej Hagany. Od roku 1957 rukujú Drúzi vo veku 18 rokov do izraelskej armády.
Izraelci takmer na začiatku svojej existencie na príkaz izraelského generála Igaela Yadina sformovali prvý čisto drúzsky prápor, v ktorom slúžili len Drúzi. V roku 1950 trápili Izrael značné ekonomické problémy a zaznel aj návrh, aby sa drúzsky prápor rozformoval, proti tomu však ostro vystúpili izraelskí vysokí dôstojníci. Prápor ostal a Drúzi sa postupne zapojili do všetkých izraelských vojen. Od roku 1960 začali Drúzov prijímať aj do izraelských škôl pre dôostojníkov. Dnes väčšina Drúzov slúži v motostreleckom prápore Herev (vznikol v 80 rokoch) , Drúzov však možno nájsť aj medzi izraelskými výsadkármi.
Vojaci Herevu majú podstatne náročnejší výcvik ako bežní izraelskí motostrelci. Ich inštruktori sú Drúzi a Izraelci z výsadkových jednotiek, batalión Herev možno v prípade potreby masovo vysadiť na ľubovoľnom mieste, kde budú bojovať ako pechota. Ich bojová morálka je vysoká, výcvik kvalitný a Herev je právom považovaný za jednu z najlepších izraelskýchh jednotiek. Z drúzskeho bataliónu Herev vyšiel aj izraelský dôstojník, plukovník Navi Marai (1954 – 1996), veliteľ špeciálnej brigády Katif (1987-89). Navi Marai slúžil v izraelskej armáde od roku 1972, zahynul v pásme Gazy.
V prápore Herev slúžil aj prvý Drúz, ktorý získal v izraelskej armáde hodnosť generála. Generálmajor Jusuf Mishleb začínal ako výsadkár, neskôr sa stal veliteľom družstva, roty, spravil si dôstojnícke skúšky a v rokoch 1980-82 sa stal veliteľom roty. Doporučili ho do školy pre vysokých dôstojníkov, nakoniec sa stal generálmajorom
Mnohí Drúzi slúžia aj v izraelskej rozviedke, u pohraničných vojsk a u špeciálnych bojových jednotiek. Drúzi slúžia aj v známych brigádach Edom, Ha Galil, Givati, Golany, Katif, v roku 2018 získal generálsku hodnosť ďalší z Drúzov, generál Rasan Alian.
V izraelskej armáde slúžia aj Beduíni. Opäť ide o arabský kmeň, ktorý sa dostal na Blízkom východe do značných rozporov so sunnitskými Arabmi. Dnes žije najviac Beduínov v subsaharskej oblasti (Maroko, Alžír), kde majú takisto problémy s miestnymi sunnitmi. Po vzniku štátu Izrael sa Beduíni automaticky pridali na stranu Židov. V roku 1946 sa náčelníci Beduínov zhodli na spolupráci so Židmi a šejk všetkých Beduínov na Blízkom východe vyslal prvých 60 mladých Beduínov slúžiť do Hagany.
Beduini vynikajúco poznajú miestny terén. V minulosti kočovali, od počiatkov Izraela slúžia najmä u prieskumníkov a v izraelských pohraničných jednotkách. Ich schopnosti prežiť v púštnych podmienkách sú legendárne. Beduíni však majú aj viaceré obmedzenia, napríklad nie sú veľmi použiteľní pri sledovaní pašerákov, pretože väčšina pašerákov, ktorí cez púšť vozia do Izraela zakázaný tovar sú takisto Beduíni. Je pochopiteľné, že Beduíni v izraelskej armáde nebudú prenasledovať svojích súkmeňovcoch, preto operácie proti pašerákom riadia izraelskí dôstojníci polície a Beduínov do týchto akcií kvôli “konfliktom so svedomím” často nenasadzujú. No čo sa týka pohraničných stretov a protiteroristických operácii v okolí Gazy či na Sinaji , tu sa Beduíni nesmierne osvedčili.
Azda najznámejším Beduínom v izraelskej armáde sa stal Amos Yarkoni, vlastným menom Abed al Madzid Hader (1920-1991). Bojoval v Hagane od jej vzniku, v roku 1953 sa stal prvým Beduínom, ktorý sa stal izraelským dôstojníkom. V roku 1959 v bojoch stratil pravú ruku, pokračoval však v bojoch aj s protézou. V roku 1960 viedol špeciálnu prieskumnú jednotku Sayaret Shaked, vojenskú kariéru zakončil v hodnosti podplukovníka izraelskej armády, pričom po odchode s izraelskej armády sa stal gubernátorom centrálnej časti Sinajského polostrova.
V zostave izraelskej armády slúži špeciálna beduínska jednotka 585 batalión Gdud Syiur Midbari. Ide o pechotnú jednotku patriacu do Južného vojenského okruhu, jednotka je dislokovaná v oblasti Gaza. Súčasťou jednotky je špeciálny oddiel beduínskych stopárov, ktorí kontrolujú oblasť izraelsko-egyptskej hranice a Sinajský polostrov. Jednotka vykonáva patroly na Sinaji a dozerajú na to aby izraelské územia na Sinajskom polostrove neinfiltrovali teroristi, pašeráci, alebo iní narušitelia hraníc.
Beduínsky 585 batalión patrí k veľmi efektívnym izraelským bojovým jednotkám s výborným výcvikom a zbraňami. Beduíni nosia fialové barety a považujú službu v 585 batalióne za prejav cti i ako trampolínu pre svoju ďalšiu vojenskú či civilnú kariéru. V jednotke sú len traja dôstojníci Židia, celý dôstojnícky štáb tvoria Beduíni.
V izraelskej armáde slúžilo v minulosti aj mnoho Čerkesov, dnes je ich počet nízky. Pojmom Čerkesi sa označujú Izraelci všetkých obyvateľov severného Kaukazu, prví obyvatelia zo severného Kaukazu sa objavili na Blízkom východe už v 19. storočí. Išlo najmä o Ingušov, Dagestancov, Azerbajdžancov či Čečenov, ktorí odmietali ostať na severnom Kaukaze pod Rusmi, ktorí Turkov zo severného Kaukazu vytlačili. Čerkesi odmietali prísahu ruským cárom, na Blízkom východe si však zachovali svoju výnimočnosť a neasimilovali sa s miestnym arabským obyvateľstvom, ktorým v mnohých prípadoch otvorene pohŕdali. S miestnymi Arabmi ich spájal len islam, množstvo Dagestancov alebo Azerbajdžancov sa hlásilo aj k šiítskej vetve islámu, väčšina Čerkesov sú však sunniti.
Čerkesi nemali problém nadviazať priateľské vzťahy so Židmi, ktorí začali v rokoch 1920 – 1930 prichádzať na územie Palestíny. Prúd Čerkesov na Blízky východ sa zvýšil po rokoch 1918 – 1923, kedy sa skončila Občianska vojna v Rusku a Čerkesi utekali zo ZSSR. Čerkesi sa stali kvôli svojej odvahe aj osobnými strážcami jordánskych panovníkov a v konfliktoch medzi Izraelcami a miestnymi Arabmi stáli na izraleskej strane. Podobne ako britská kráľovská garda aj Čerkesi z jordánskej kráľovskej gardy na verejnosti vystupujú v tradičných odevoch, netreba sa však nechať oklamať, ide o skvele vycvičených profesionálov, ktorí sú schopní plniť všetky úlohy, predtým ako začnú slúžiť v jordánskej kráľovskej garde slúžia pomerne často vo výsadkových jednotkách či v špeciálnych oddieloch commandos.
Čerkesi z jordánskej kráľovskej gardy, potomkovia pôvodných Čerkesov, ktorí odišli zo severného Kaukazu na Blízky východ
