Prieskumné lietadlá, ktoré izraelské stíhačky F-4 Phantom nedokázali nikdy zostreliť
Dôvod, pre ktorý Izraelské vzdušné sily (IAF) na konci 60-tych rokov vyvinuli obrovské úsilie, aby získali americké stíhacie lietadlá McDonnell Douglas F-4 Phantom je úplne jasný. Veľký dolet lietadla, nosnosť bojového nákladu, presnosť bombardovania boli excelentné parametre, ktoré prevyšovali všetko, čo bolo dosupné v danom období.
Skutočne, zakrátko po ich získaní v roku 1969 sa Phantomy veľmi rýchlo stali oporou izraelských vzdušných síl (IAF). V októbri 1973 si IAF nárokovala už 11 zostrelov týmito lietadlami.
Nech je to však akokoľvek, na oblohe lietali stroje, ktoré boli neriešiteľným orieškom aj pre Phantomy. V priebehu roku 1970 začal Sovietsky zväz lietať na prieskumné misie vo vysokých letových hladinách ponad Izrael na lietadlách Jak-25 Mandrake . Toto lietadlo sa ukázalo ako nedosiahnuteľné. V marci 1971 sa objavilo na oblohe ďalšie lietadlo dosahujúce rýchlosť Mach 3.2 a letovú hladinu 23000 m, ktoré štartovalo z Egypta a pilotované bolo sovietskymi pilotmi. Sovietsky MiG-25R s NATO kódovým označením Foxbat B. K prvému “Foxbat B” letu pozdĺž prieplavu smerom na Sinaj mohlo prísť pravdepodobne v októbri 1971. Bill Norton vo svojej knihe Air War On The Edge: A History of the Israel Air Force and its aircraft since 1947, k tejto udalosti píše: „K najmrzutejšej situácii prišlo 10. októbra, kedy letela dvojica lietadiel paralelne s Izraelom a stredomorským pobrežím Sinaja vo vzdialenosti 27 km od pobrežia rýchlosťou Mach 2.5 a v extrémnej výške. Pokusy zachytiť narušiteľov boli bez nádeje na úspech. Hoci spočiatku boli Izraelčania schopní zareagovať na prieskumné prelety len získaním informácie ohľadom času ich začiatku a vzletu z Káhiry, počas narušenia druhým MiGom-25 (všetky lety sa uskutočňovali dvojicou lietadiel) nad Sinajom 6. novembra už mali plán ako ísť v ústrety narušiteľovi“.
Prelety odhalili niekoľko Phantomov s nepodstatnou výbavou pre zlepšenie výkonu, vyzbrojené len raketami AIM-7 Sparrow. Tie čakali na poplach, s nádejou, že zvládnu vzlietnuť varované v dostatočnom predstihu a vystúpiť rýchlosťou Mach 1.4 do výšky 13 410 metrov odkiaľ odpália svoje rakety smerom hore na cieľ. Bohužiaľ, prepojenie dištančnej rozbušky rakiet s počítačom riadenej streľby Phantomu nebolo vhodné pre takéto podmienky a bojové hlavice explodovali príliš neskoro. Toto zlyhanie vyprovokovalo americké experimentovanie a ako odpoveď na „Foxbat“ hrozbu následné prinieslo výsledok v podobe pokročilejších rakiet AIM-7F, ktoré boli dodané Izraelu v roku 1974. V roku 1972 sa uskutočnili ešte dva ďalšie prelety ponad Sinaj, a to 10. marca a 16. mája. Pre Západ boli tieto prelety vcelku mrzuté, nie však pre spravodajskú službu, ktorá len vďaka nim mohla získať čo-to o výkonoch MiGu-25. Izraelu skončilo obdobie frustrácie z beztrestného fotografovania jej základní po tom, ako prezident Sadat v júli vypovedal Sovietov zo svojej krajiny.
Na konci októbra 1973 Sovieti opäť umiestnili svoje MiGy-25 „Foxbat B“ na územie Egypta za účelom monitorovania pozícií izraelských jednotiek a ich pohybu. Podľa všetkého sa sami obmedzili na prelety západne od Suezského prieplavu a opätovne sa stiahli z krajiny po necelých dvoch rokoch. Existujú domnienky, že egyptské vzdušné sily krátko operovali v priebehu roku 1974 na lietadlách MiG-25R a vykonali jeden odvážny let ponad Izrael, kým im Sovieti neprikázali aby sa s lietadlom okamžite nevrátili. Ďalšia jednotka MiGov-25 sa zjavila v Sýrii. A hoci sa pravdepodobne uskutočnili prelety ponad okupované Golanské výšiny, predovšetkým počas napätého obdobia po vojne z roku 1973, nie sú známe žiadne pokusy o vstup do vzdušného priestoru Izraela.
Rovnako sa uskutočnili v šesťdesiatych rokoch prelety aj zo strany Spojených štátov a to na lietadlách Lockheed U-2 ponad izraelské atómové centrum Dimona za účelom získania spravodajských informácií. Lietadlá, či typu Mirage alebo vyššie spomenuté Phantomy jednotiek IAF boli rovnako ako pri sovietských prieskumných lietadlách aj v tomto prípade neschopné zachytenia a adekvátnej reakcie.
Sú známe tiež pokusy Izraelčanov s ich F-4 Phantomami o zachytenie a zničenie amerického diaľkového prieskumného lietadla Lockheed SR-71 Blackbird letiaceho na misii ponad Izrael resp. Suez 13. októbra 1973 (veľmi pravdepodobne došlo k dvom narušeniam s lietadlom tohto typu). Ak je to pravda, tak potom SR-71 si nebolo vedomé pokusu o zachytenie a Izraelčania riskovali „odobratie“ spravodajských informácií, ktoré mohli takto získať. V každom prípade SR-71 poľahky vystúpilo do potrebnej výšky a uletelo izraelským lietadlám. Aj Egypťania sa pokúsili o zachytenie SR-71, s rovnakým výsledkom.
Zámer o zachytenie zo strany Egypta mohol viesť Američanov o ukončenie týchto letov, nakoľko ZSSR lietalo ponad Suez so svojimi MiGmi-25.
Až zavedenie lietadiel McDonnel Douglas F-15 do výzbroje Izraelských vzdušných síl v roku 1976 definitívne ukončilo špionážne prelety, tak amerických ako aj sovietskych narušiteľov. I tak sa ale ešte objavili správy o tom, že izraelský McDonnell Douglas F-4 Phantom doprevádzaný F-15-tkami zostrelil 29. júla 1981 nad severným Izraelom sýrsky MiG-25.
