Jevgenij Georgievič Pepljajev, sovietske stíhacie eso v Kórejskej vojne
O leteckej vojne v Kórei sa toho popísalo dosť, účasť sovietskych stíhacích pilotov v Kórejskej vojne však bola dlhú dobu neznámou témou, utajovanou aj v ZSSR. Postupne sa ale dostalo na verejnosť množstvo informácii, v dnešnom článku predstavíme sovietske stíhacie eso Jevgenija Georgieviča Pepeljajeva, ktorému sa pripisuje zostrelenie 23 amerických bojových lietadiel.
Jevgenij Grigorievič Pepeljajev (15.3.1918 Bodajbo, Irkutsk – 4.1.2013 Moskva) sa narodil v meste Boajdbo v Irkutskej gubernii. Získal stredoškolské učňovské vzdelanie a následne študoval na technickom inštitúte v Omsku (stavba železničných tratí). Jeho veľkým životným vzorom bol jeho brat Konstantin, ktorý padol v roku 1941 v zostave 402 stíhacieho pluku pri jazere Ilmeň. Ešte v 30.rokoch pricestoval Jevgenij za svojím bratom do Odesy, kde sa stal členom leteckého klubu. Lietanie mu učarovalo a rozhodol sa s letectvom spojiť svoj ďalší život. Prijali ho na Odeskú vojenskú leteckú školu, ktorú ukončil v roku 1938.
Vojenskú službu začal J.G. Pepeljajev na Ďalekom východe, v leteckej posádke Babstovo, Leninská oblasť Židovskej autonómnej oblasti v Birobidžane. Slúžil u 300 stíhacieho pluku a lietal na stíhačkách I-16 a LaGG-3. V novembri 1943 ho poslali na stáž na front a v zostave 162 stíhacieho pluku sa zúčastnil na Bieloruskom fronte 12 letov na Jak-7B.
V lete 1945 sa 300 stíhací pluk zapojil do bojov proti Japoncom na Ďalekom východe. Na Jak-9T uskutočnil J.G. Pepeljajev 30 bojových letov, na jeseň 1945 sa Pepeljajev zúčastnil leteckých bojov proti Japoncom nad územím severovýchodnej Číny. V decembri 1947 ukončil úspešne Vyššie letovo-taktické kurzy pre dôstojnícky zbor a stal sa zástupcom veliteľa 196 stíhacieho leteckého pluku, ktorý ako jeden z prvých ruských stíhacích plukov prešiel na prúdové motory. V roku 1949 lietal na La-15 a na jeseň 1950 už lietal na MiG-15. Jeho talent a cit pre pilotovanie prúdových lietadiel si všimli čoskoro aj inštruktori, spolu s Valentinom Lapišinom ako prví demonštrovali prvky vyššej pilotáže na ruských MiG-15.
V roku 1949 sa stal veliteľom 196 stíhacieho leteckého pluku a v roku 1950 odišiel aj s ďalšími sovietskymi letcami do Číny a okamžite sa zapojil do Kórejskej vojny. 196 stíhací pluk spoločne so 17 stíhacím plukom patrili k najlepším stíhacím sovietskym plukom v Kórejskej vojne. Samotný Pepeljajev má na svojom konte 108 bojových letov, pri ktorých zostrelil 23 amerických lietadiel. (Časť historikov zastáva názor, že zostrelil 19 amerických lietadiel, o ostatné sa delí s inými pilotmi)
196 stíhací pluk v Kórei stratil 10 strojov a 4 pilotov. Svoje prvé letecké víťazstvo si Pepeljajev zapísal na MiG-15 v máji 1951, keď zostrelil prvý americký North American F-86 Sabre. Počas svojho nasadenia v Kórei vymenil 3 MiG-15, s palubnými číslami 325, 925 a 760. Pepeljajeva počas Kórejskej vojny ani raz nezostrelili, lietadlo číslo 325 však museli odpísať, pretože bolo značne poškodené v leteckom súboji. Od júna 1951 Pepeljajev a muži jeho pluku ako prví začali v Kórejskej vojne lietať na MiG-15bis s podstatne silnejším motorom VK-1.
Za najlepší letecký boj Pepeljajeva sa považuje boj v septembri 1951k kedy v boji s 8 americkými strojmi jeho piloti zostrelili 4 americké lietadlá, 2 si pripísal na konto sám Pepeljajev. Dňa 6.10.1951 poškodil ďalší americký North American F-86 Sabre, ktorý musel núdzovo pristáť na území ovládanom severokórejskými jednotkami. Pilota sa podarilo Američanom zachrániť, lietadlo však nedokázali Američania zničiť (spadlo do vody, ukryl ho príliv, po opadnutí prílivu lietadlo Rusi, Číňania a Severokórejci vytiahli a obratom poslali do Moskvy, kde ho preskúmali sovietski odborníci. Išlo o prvý North American F-86 Sabre, ktorý Sovieti v Kórejskej vojne ukoristili.
Pepeljajev od svojho príchodu do Kórei v roku 1950 až do konca roku 1951 uskutočnil 101 bojových letoch. V 38 vzdušných bojoch zostrelil 23 nepriateľských lietadiel. Na jeho konte sa ocitli: 1x Lockheed P-80 Shooting Star F-80 (stíhačka), 2x Republic F-84 Thunderjet (bombardér), 2x Lockheed F-94 Starfire (stíhačka) a 18x North American F-86 Sabre (stíhačka). Zostrelenie časti lietadiel sa pripisuje aj ďalším sovietskym pilotom, ktorí vo vzdušných súbojoch takisto americké lietadlá trafili a poškodili. Sám Pepljajev v 80 rokoch 20.storočia, keď sa odtajnila časť sovietskych materiálov o Kórejskej vojne uviedol, že 12 zostrelenými lietadlami si je 100% istý, ďalšie tri si je istý, že poškodil na viac ako 80%, takže s pokojným svedomím môže povedať, že má na svojom konte s určitosťou 15 amerických lietadiel. Zvyšné boli zostrelené v súčinnosti s inými pilotmi letky.
Dňa 22.4.1952 získal za preukázané hrdinstvo a odvahu vyznamenanie Hrdina Sovietskeho Zväzu. V roku 1958 J.G. Pepeljajev ukončil Vojenskú akadémiu Generálneho štábu a rátalo sa s ním v pozícii veliteľa 133 stíhacej vzdušnej divízie, ktorá bola dislokovaná v Jaroslavi. Nestalo sa, prednosť dostal iný kandidát. Na jeseň 1960 sa stal ale J.G. Pepeljajev stal veliteľom 78 stíhacieho zboru v Brjansku. No v roku 1961 utrpel pri havárii lietadla ťažké zranenia, ktoré ho vyradili z vojenského života. Po zranení sa jeho kariéra pilota a leteckého veliteľa skončila, preradili ho do Protivzdušnej obrany a demobilizovali v roku 1973.
E.G. Pepeljajev nalietal viac ako 2000 leteckých hodín, lietal na viac ako 30 sovietskych typoch stíhačiek, vrátane prúdových Jak-15, Jak-17, Jak-25, La-15, MiG-15, MiG-17, MiG-19 a Su-9.
Po demobilizácii žil E.G. Pepeljajev v Moskve a dlhú dobu pracoval v špeciálnom vojenskom leteckom ústave. Prežil niekoľko infarktov a umrel 4.1.2013 vo veku 95 rokov.
video o E.G. Pepeljajevovi
