Aktuality, História, Pozemná technika,

Nemecké tankové eso, plukovník MuDr. Franz Bäke

---

Franz Bäke a jeho kariéra do plánu Barbarossa (22.6.1941)
Franz Bäke sa narodil v meste Schwarzenfels dna 28.  2.1898 a počas 15.rokov ako dobrovoľník vo veku necelých 17 rokov vstúpil dňa 19.5.1915 do nemeckej armády. Bojoval v zostave nemeckého cisárskeho 3. pluku. Bojoval dobre,  v roku 1916  získal Železný kríž 2. triedy za ťažké zranenie, ešte nebol úplne zdravý, keď sa znova hlásil do služby, od novembra 1916 ho však kvôli zraneniam preradili z pechoty k poľným delostrelcom.  I. svetovú vojnu prežil, v roku 1918 utrpel ešte 2 zranenia a po porážke Nemecka ho v januári 1919  prepustili z armády, takže sa ocitol na ulici v ťažkom období hospodárskej krízy, ktorá Nemeckom otriasala v rokoch 1918 – 1925.

V rokoch 1919 až 1921 slúžil Bäke v Freikorpse Epp, pravicovej polovojenskej jednotke pomenovanej po Franzovi Ritter von Epp . Paralelne študoval medicínu a stomatológiu a v roku 1923 získal doktorát lekárskej stomatológie (kvôli bojom v zostave Freikorpsu dokonca prerušil štúdium medicíny),  takže sa jeho finančná situácia čiastočne zlepšila. v meste Hagen si otvoril zubnú prax.  Franz Bäke vnímal veľmi negatívne porážku Nemecka v I.svetovej vojny a stal sa členom nemeckých Sturmabteilung (získal hodnosť SA Standardenführera), pričom patril k obdivovateľom Adolfa Hitlera. Noc Dlhých nožov, pri ktorých SS zlikvidovali vodcov sprofanovanej SA prežil bez väčších problémov.

V roku 1937 si zvýšil svoju vojenskú kvalifikáciu v radoch tankových vojsk, bol súčasťou prieskumného práporu  Aufkärungs-Abteilung 6, zúčastnil sa dvoch veľkých cvičení (1.4.1937 a 11.7.1937) Dňa 1.12.1937 sa stal poručíkom v zálohe a od 1.8.1939 slúžil ako veliteľ čaty v Leichte Kolonne Panzerabwehr-Abteilungu 65 (protitankový prápor). V roku 1938 po Mníchovských udalostiach sa zúčastnil obsadzovania Sudet a rozbití Československa

Franz Bäke sa ako tankista zúčastnil aj bojov v Poľsku a dňa 1.12.1939 získal hodnosť nadporučíka. Ako skúsený dôstojník sa 1.1.1940 stal veliteľom roty Panzerabwehr-Abteilungu 65. Dňa 1.5.1940 získal hodnosť kapitána a počas francúzskej kampane slúžil Dr. Bäke stále v  65.Panzerabteilung 6. tankové divizie (na koristnom československom tanku Pz 35), jeho vrcholným vojenským úspechom počas francúzskej kampane bolo obsadenie nepoškodeného mostu cez rieku Meus v blízkosti mesta Arques, čo umožnilo Nemcom preniknúť hlboko do tyla francúzskych vojsk. Počas francúzskej kampane bol kapitán Franz Bäke 2x v tanku zranený (17 a 19.5.1940), odmietol však transport do zázemia a ostal bojovať v radoch 6.tankovej divízie počas celej francúzskej kampane. Za zranenie získal Zlatú medailu za zranenie a Železný kríž I.triedy

Franz Bäke na východnom fronte (1941 – 1944)
Dňa 1.5.1941 sa stal štábnym pobočníkom 11 tankového pluku 6.tankovej divízie a od 1.8.1941 bol povýšený do hodnosti majora. V rámci 11.tankového pluku 6.tankovej divízie sa zúčastnil aj ťaženia voči ZSSR, od 1.11.1941 sa stal štábnym pobočníkom tejto jednotky. Medzi vojakmi jednotky bol obľúbený, prezývali ho “Dentista”, pretože ošetroval chrup členov 6. tankovej divízie a takisto zodpovedal za opravu poškodených tankov. Svoju prácu si vykonával veľmi dobre, pod jeho vedením sa väčšina nemeckých podbitých tankov pomerne rýchlo opravila a znova nasadila do bojov. Sám do roku 1941 bojoval ďalej  na nemeckom Pz 35 (koristné československé tanky), do konca roku 1941 bojoval pri Leningrade, Vjazme, Rževe (smer na Moskvu).

Začiatkom roku 1942 presunuli 6 tankovú divíziu na prezbrojenie do Francúzska, divízia získala nové tanky.

Dňa 1.7.1942 sa Dr. Franz Bäke stal veliteľom 2.práporu 11.tankového pluku, 6 . tankovej divízie, ktorá sa vrátila na Východný front a zúčastnil sa viacerých ťažkých tankových bojov, pri Stalingrade (Kotelnikovo) ,Dňa 11.1.1943 ho vyznamenali prestížnym nemeckým vyznamenaním – Rytierskym krížom, pretože  Dr.Franz Bäke tvrdo bojoval v snahe prebiť sa k obkľúčenej nemeckej 6.armáde v Stalingrade. Nemeckým tankistom sa však nepodarilo preraziť koridor k obkľúčeným nemeckým vojakom, Bäke si však na svoje konto pripísal 32 zničených sovietskych tankov. Po kapitulácii nemeckej armády v Stalingrade Franz Bäke a jeho tankisti zohrali dôležitú úlohu pri porážke sovietskych vojsk pri Charkove, táto porážka zastavila sovietsky postup.

Dňa 13.7.1943 počas bojov pri Kursku utrpel ďalšie zranenie, aj tentoraz však podobne ako vo Francúzsku odmietol transport do zázemia a ostal bojovať vo svojej jedntke. Pritom zranenie Bäke utrpel v nočných bojoch, kedy na jeho tanky zaútočili sovietski tankisti a pechota, Bäke zlikvidoval tri tanky protitankovými granátmi. V ďalších ťažkých bojoch Bäke (Belgorod, po veľkých stratách sa zvyšky jeho jednotky stiahli až k Dnepru) preukázal svoj prehľad a bojové majstrovstvo, dňa 1.8.1943 získal k Rytierskemu Krížu Dubové ratolesti. Od 1.11.1943 ho povýšili do hodnosti podplukovníka a stal sa veliteľom 11. tankového pluku 6. tankovej divízie.

Po Kurskej porážke sa na začiatku roku stal podplukovník Franz Bäke veliteľom špeciálnej tankovej jednotky “Panzergruppe Bäke” a on i jeho muži plnili úlohu hasičov na Východnom fronte. Bäkeho a jeho tankistov nasadzovali na najnebezpečnejších miestach frontu, kde sa rúcala nemecká obrana a Bäke so svojími mužmi stabilizoval frontovú líniu. Nemecké hlavné velenie mu nesmierne dôverovalo, Bäke dostal k dispozícii nemecké Tigre z PzAbt. 503 (jednotka stratila viacero tankov v Kurskej operácii) a Panthery viacerých modifikácii, Bäke mal k dispozícii 46 tankov Panther a 34 tankov Tiger I). Bäkeho jednotka v januári 1944 vyslobodila v oblasti Balabanovky (5 dňová bitka) z obkľúčenia nemecké jednotky, Sovieti stratili 267 tankov (množstvo stratených sovietskych tankov bolo ľahkých a neboli nemeckým ťažkým tankom rovnocenným súperom, Sovieti však stratili aj množstvo T-34) , Bäke odpísal len 1 Tiger a 4 Panthery.

Za Balabanowku a Čerkasskú kapsu získal Bäke hodnosť plukovníka a získal dňa 21,2.1944 Meče k Rytierskemu krížu., (v obkľúčení v Čerkassoch sa ocitli aj elitné SS divízie Wiking a Wallonien, ktorej bojoval Leon Degrelle). V marci 1944 hasil podplukovník Bäke a jeho tankisti problémy  v Kamenci Podolskom na Ukrajine, kde sa takisto ocitli nemecké jednotky v obkľúčení a hrozila ich likvidácia.

Bäke a jeho boje na Západnom fronte
Dňa 1.5.1944 sa stak plukovník Dr. Bäke vojakom z povolania a aktívnym nemeckým dôstojníkom z povolania, velil tankovej brigáde 106 – Feldherrnhalle. Po vylodení spojencov v Normandii Bäkeho a jeho mužov stiahli z východného frontu a spolu s tankovou brigádou 106 – Feldherrnhalle bojoval najmú proti 90.pešej americkej divízii v blízkosti Aumetzu. Počas tvrdého nasadenia (Američania mali totálnu nadvládu vo vzduchu, presilu v tankoch, Nemcov trápil nedostatok pohonných hmôt i náhradných dielov) voči Američanom stratil Bäke 30 ťažkých tankov a transportérov (vrátane motorizovaného protilietadlového delostrelectva) a väčšinu bojových transportérov či nákladných jednotiek. Tanková brigáda 106 – Feldherrnhalle bola prakticky rozbitá, zachránilo sa len 25% z celkového stavu, na konci bojov Bäke hlásil, že mu zostalo len 9 bojaschopných tankov.

Bäke a jeho muži sa potom sťahovali smerom k nemeckým hraniciam, Nemcom nevyšiel ani pokus o ofenzívu v Ardenách. Keď už bolo jasné, že ofenzíva v Ardenách zlyhala, dňa 24.1.1945 stiahli Bäkeho z frontu, následne a absolvoval kurz pre divíznych veliteľov, kurz úspešne ukončil dňa 24.1.1945.

Dňa 9.3.1945 sa Franz Bäke  stal veliteľom novovybudovanej 13.tankovej divízie Feldherrnhalle 2. Získal hodnosť generálmajora a svoju divíziu viedol úspešne v ťažkých záverečných bojoch nemeckej III. ríše, kedy pociťovali nemecké tankové jednotky na Západe totálny nedostatok náhradných dielov, munície, pohonných hmôt a  nemeckí tankisti museli bojovať proti obrovskej presile pri vzdušnej nadvláde nepriateľov.

Počas svojej bojovej kariéry 13x podbili Bäkeho tanky, utrpel 7 zranení a bojoval v desiatkach ťažkých bojov

Dňa 8.5.1945 sa generálmajor Dr. Franz Bäke stal vojnovým zajatcom a v americkom zajatí ostal až do roku 1947, kedy ho prepustili. Po vojne sa venoval stomatologickej praxi a zomrel pri automobilovej nehode v nemeckom meste Hagen dňa 12.12.1978, vo veku 80 rokov.

Zdieľajte článok