Aktuality, Bezpečnosť, Šport,

Rozhovor s úradujúcim majstrom sveta v puške – Ernestom Nagyom

---

Ernest, čitateľov určite zaujímajú Tvoje strelecké začiatky. Kedy si sa prvýkrát dostal k zbraniam a strelbe, ako dlho sa venuješ dynamickej streľbe, s akými zbraňmi strieľaš a prečo práve dynamická streľba?

Moje strelecké začiatky siahajú do roku 1975 keď som ako 6 ročný dostal svoju prvú vzduchovku a môj starý otec mi dal prvé základy mierenej streľby ako takej. A z krátkej zbrane som prvý krát v živote vystrelil ako 16 ročný na vojenskej strednej škole, bola to ČZ vz.52. Dynamickej streľbe som sa začal venovať pomerne dosť neskoro, ako 23 ročný. Vlastním relatívne veľa športových a poľovných zbraní a mometálne som v príprave na ME v pištoli, kde budem strieľať pištolou slovenského výrobcu Grand Power a to konkrétne XcaliburMatch. A prečo dynamická streľba? Lebo na dynamickej streľbe ma najviac fascinuje to, že v sebe spája dve fyzikálne veličiny, ktoré sa navzájom vylučujú. A to presnosť a rýchlosť. Zjednodušene, asi nikto by sa nenechal operovať u chirurga, ktorý by Vás chcel zoperovať v čo najkratšom čase. Dokonca ani len zuby by sme si nedali robiť doktorovi, ktorý by to robil na čas. No a strelci dynamických disciplín musia strielať nielen presne, ale rýchlo a presne! Ďalej na dynamickej streľbe je úžasné to, že človek musí byť komplexný športovec. Nestačí len mať zvládnuté strelecké techniky, ale musíte disponovať dostatočnými fyzickými schopnosťami ak sa chcete umiestňovať na vrcholných podujatiach. A v neposlednej rade dynamická streľba nás formuje aj po mentálnej stránke, nakoľko hlava riadi v živote človeka všetko a streľba nie je výnimka.

Ešte stále doznievajú zvuky našej slovenskej hymny na stupni víťazov, kde si na Majstrovstvách sveta v puške vo Švédsku získal titul Majster Sveta. Aké si mal pocity stáť na stupni najvyššom a zlatou medajlou na krku?

Pocit je to úžasný a len veľmi ťažko sa to slovami vyjadruje. A veľmi rád by som to doprial čo najviac slovenským športovcom. V každom prípade je to odmena za tú drinu, ktorú človek obetuje v rámci prípravy ma úkor všetkého. Ale ten pocit keď Vás puškové veľmoci ako Fínsko, Švédsko, Nórsko, USA a Rusko vidia stáť na najvyššom stupni so slovenskou vlajkou za chrbtom stojí za všetkú drinu. A som nesmierne rád, že Slovenská hymna zaznela na MS aby svet vedel, že aj na maličkom 5 miliońovom Slovensku vieme strieľať.

Ako vyzerala Tvoja príprava na tento strelecký sviatok?

Moja príprava na každé vrcholné podujatie pozostáva vždy z 3 častí: 1. príprava munície, 2. fyzická príprava a 3. strelecká príprava. V rámci streleckej prípravy som strelil 5 tisíc rán z veľkej flinty a asi 3,5 tisíc z 9mm karabíny. Len pre porovnanie, úradujúci majster sveta v overalle v semi auto openLaukiaJarkko z Fínska strelil pred MS 72 tisíc rán z 223ky ! ( životnosť hlavne v puške je medzi 12 – 15 tisíc rán tzn. že v rámci prípravy musel zničiť minimálne 5 hlavní ) Toto si samozrejme môže dovoliť len veľmi málo strelcov na svete. Ja som ešte v rámci streleckej prípravy ktorú rozdeľujem na samotnú streľbu a “suchý trening”( tj. manipulácia so zbraňou ), nasušil cez 2 tisíc minút a týmto som sa snažil eliminovať objemy v ostrej streľbe.

Opíš nám Tvoje pocity a dojmy zo Švédska, komplet organizácii a tamojšej strelnici.

Samotný pretek bol organizovaný na druhej najväčšej vojenskej strelnici vo Švédsku a môžem zodpovedne povedať, že tá strelnica bola naozaj gigantická. Ťažko sa predstavuje 20km úsek lesnou cestou a Švédskou prírodou, na ktorej je postavených 30 streleckých stanovíšť. K jednotlivým parkúrom sme sa samozrejme presúvali autami. Čo sa týka organizácie, Švédom sa nedá naozaj nič vytknúť. Ranné aj poobedné smeny začínali načas a harmonogram bol vždy dodržaný. Vzhľadom k tomu, že sa strieľalo 6 dní, patrí organizátorom obrovské poďakovanie a hlavne uznanie. A čo sa týka MS z pohľadu strelca musím povedať, že to bol puškársky strelecký festival. Z 30 parkúrov nebol ani jeden oddychový tj. taký, že by si strelec mohol povedať tak toto je dopohody. Práve naopak, organizátorom sa podarilo ( aj vďaka tej strelnici, ktorá nepoznala obmedzenie čo sa týka uhlov pre streľbu ) vytvoriť také strelecké pozície, ktoré sa jednoducho ani v príprave nedajú natrénovať. Veď kde by sa dalo strielať dole kopcom do doliny, alebo naopak do kopca, na jednej situácii do vzduchu asi pod 60 stupňovým uhlom, alebo zo skaly cez dolinu na protiľahlý svah?…

Takže k Tvojej zbierke titulov si si pripísal aj jeden najcennejší?

Je fakt, že individuálna medajla z MS mi chýbala v mojej zbierke. Mal som z MS “iba” striebornú medajlu v družstvách. Takže z tohto pohľadu je asi najcennejšia. Ale ja si rovnako vážim aj svojich 5 individuálnych medajlí z kontinentálnych pretekov, lebo ku každej jednej sa viaže iný príbeh a bol získaný v určitej streleckej etape môjho života.

Viem, že sa si sa začal hneď po návrate pripravovať na ďalší šampionát a to Majstrovstvá Európy v pištoli, ktoré sa budú konať v Srbsku začiatkom septembra? Ako dokážeš tak rýchlo „prepnúť“ z jedného módu do druhého?

Žiaľ je to presne tak, že je veľmi ťažké sa pripraviť na dva vrcholy v jednej sezóne a to hlavne keď sa jedná o dve rôzne zbrane. A v tomto prípade je to ešte umocnené tým, že doba medzi MS v puške a ME v pištoli je len 1 mesiac. Ale ako strelec to nijako neovplyvním a musím sa s tým len vysporiadať. Na streleckých kurzoch ktoré organizujem vo svojej streleckej akadémii samozrejme aj strieľam s účastníkmi kurzov, tak tú pištoľ mám v podstate celý rok v rukách. Ale ideálne by bolo,keby tie ME boli o 2 – 3 týždne neskôr.

Čo preferuješ viac, dlhé či krátke zbrane a prečo?

Mojou primárnou zbraňou bola vždy krátka zbraň tj. pištoľ. Jednak to súviselo aj s mojim povolaním nakoľko som dlhé roky pracoval u polícii SR a do civilu som odchádzal z útvaru osobitného určenia, ktorý je v podstate najvýkonnejší útvar v rámci policajného prezídia, kde som zastával funkciu streleckého inštruktora. Ale otvorene musím priznať, že posledný veľký pretek ktorý som strieľal pištolou boli MS na Floride v roku 2014.

Si Majstrom sveta, sám poznáš túto tŕnistú a náročnú cestu, ktorou si prešiel až k zisku tohto titulu. Máš nejaké rady či tipy pre strelcov, ktorý chcú začať s dynamickou streľbou?

Dynamická streľba je z môjho pohľadu nielen šport, ale pre mňa aj časť životnej filozofie. Lebo keď prídem na strelnicu a chcem terče triafať, musím sa odosobniť od všetkého okolitého a sústrediť sa len na držanie, mierenie a spúšťanie a tým si človek čistí hlavu. Streľba ako taká je pre mňa určitá forma psychohygieny. A je úplne jedno aký šport človek robí, podstatné je to aby ho to vnútorne napĺňalo. Začínajúcim strelcom by som chcel hlavne poradiť aby nepodľahli mylnému názoru ( žiaľ dnes veľmi presadzovanému ), že ak chcete dosiahnúť strelecký rast – progress musíte vystrielať veľký objem munície. Ja som sa vždy držal hesla, že kvantita nikdy nemôže nahradiť kvalitu! Ak niekto nemá zvladnuté strelecké techniky, úplne zbytočne vystriela kvantá nábojov. Nielen že mu to nepomože, ale naopak uškodí. Nakoľko si vedome ukotví nesprávne strelecké techniky, ktoré sa potom veľmi ťažko menia, nakoľko ako sa hovorí zvyk je železná košela. Najprv je vždy treba zvládnuť strelecké techniky ( a tých je naozaj nie málo v dynamickej streľbe ) a ideálne od niekoho kto naozaj strieľať vie, a potom je už na každom jedincovi koľko je ochotný streľbe venovať času aby posunul svoje strelecké schopnosti čo najvyššie.

Venuješ sa vo svojom voľnom čase aj iným športom?

Dnes sa už venujem len dynamickej streľbe, aj keď v minulosti som robil viacero športov a to vždy minimálne po úroveň majstrovstiev republiky. Vzhľadom k tomu že dynamická streľba si vyžaduje komplexného športovca, mám treningy rozdelené do niekoľkých oblastí. Kondičku naháňam na horskom bicykli po kopcoch Malých Karpát kde aj bývam, na silovú prípravu mi už dnes plne postačuje hrazda, trx, kettlebelly a váha vlastného tela. A dva mesiace pred MS v puške som ešte zaradil do tréningového procesu atletickú prípravu, a to konkrétne šprintérske tréningy.

Všetkých držiteľov ZP a športových strelcov čakajú reštrikcie schválením smernice v EP. Aký máš ako športovec názor na schválenie tejto smernice?

Tá smernica je jedno veľké nešťastie! Nešťastie nielen pre držiteľov ZP a športových strelcov, ale pre celú spoločnosť a v hlbšom kontexte pre celú Európu. Sám som na začiatku tohto roka vyvinul enormné úsilie kde som sa osobne stretol s niekoľkými politikmi z rôznych strán, kde som sa im snažil vysvetliť v čom je tá smernica nezmyselná a zlá. Tu sa musím poďakovať aj SADS, ktorá sa aktívne zúčastnila pripomienkového konania k novele zákona o zbraniach a strelive na MV SR a svojimi vecnými a odbornými argumentmi prispela k tomu, že časť ich pripomienok MV SR akceptovalo a zapracovalo do uvedeného zákona. Ak by smernica prešla v takom znení ako ju predložila európska komisia, SR by dnes nemala majstra sveta v puške. Ale to nie je to podstatné. Zastávam názor, že zákony by sa mali prijímať nie na základe excesov ale na základe racionality tak, aby k tým excesom nedochádzalo! Nie zbrane zabíjajú, ale ľudia, ktorý ich držia v rukách. Treba si úprimne položiť otázku či nerobíme niekde chybu už pri výchove novej generácie? Či tej novej generácii ponúkame dostatok osvety a možnosti napríklad na športové a záujmové činnosti? Či sa bezpečnostná situácia v spoločnosti, ale aj v celej Európe za posledných 10 rokov rapídne nezhoršila? Som si istý, že každý z nás pozná odpovede na tieto otázky. A som si istý aj tým, že prísnejší zákon o nadobúdaní a držbe strelných zbraní tieto otázky nevyrieši a daný stav nezlepší!

Ernest, chcel by si ešte niečo odkázať?

A na záver by som sa chcel poďakovať všetkým svojím sponzorom a ľuďom, ktorí mi pomohli počas prípravy na MS. Za všetkých by som chcel aspoň menovať: Ing. Ján Krampl, MUDr. Andrej Vondrák, ale aj Jožko Didy, ktorý mi tesne pred MS požičal svoj veľkokapacitný zásobník, nakoľko môj tesne pred odchodom na MS prestal spoľahlivo fungovať. Ďalej veľká vďaka patrí môjmu priateľovi z Čiech Richardovi Maškovi ( on už vie prečo ). A najväčšia vďaka patrí mojej manželke a môjmu malému synovi, ktorým nieraz chýbam či už počas prípravy na nejaký vrchol sezóny alebo počas samotných pretekov. Ďakujem im za rodinnú pohodu ktorú mi vytvárajú, lebo bez toho by sa strielať tiež nedalo.

Zdieľajte článok