TB-3 s parazitickým Polikarpovom  I-16
Aktuality, História, Letectvo,

Sovietsky ťažký bombardér TB-3 a jeho parazit Polikarpov I-16. Ich bojové nasadenie v roku 1941

Pred II.svetovou vojnou bol ZSSR jedným zo svetových lídrov v oblasti avioniky. Sovietski konštruktéri prichádzali so zaujímavými technickými riešeniami a dokázali vytvoriť zbrane, ktoré si vydobyli uznanie na bojových poliach II.svetovej vojny, navyše sovietski konštruktéri boli úspešnými improvizátormi, ktorí nachádzali veľmi efektívne riešenia zadaných úloh.


Sovietsky ťažký bombardér TB-3 si vyslúžil svoje bojové ostrohy hneď v prvých dňoch útoku na ZSSR. dňa 26. 7. 1941 bombardéry TB-3 zničili na južnej Ukrajine veľmi dôležitý sklad s pohonnými hmotami Wehrmachtu a v dňoch 10. 8. 1941 až 13. 8. 1941 uskutočnili niekoľko bojových akcií, ktoré sa zapísali do dejín leteckej vojny.

Pri týchto akciách sovietske ťažké bombardéry TB-3 s parazitickými Polikaprovmi I-16 uskutočnili nálety z leteckej základne v jevpatorii na Krymskom poloostrove proti strategickým cieľom v Rumunsku. Pri jednej z týchto akcií vyleteli tri ťažké sovietske bombardéry TB-3, pod ich gigantickými krídlami sa nachádzal neobyčajný náklad, namiesto ťažkých bômb sa pod každým krídlom nachádzal pripevnený stíhač Polikarpov I-16.

Cieľom eskadry troch ťažkých TB-3 sa stal strategicky dôležitý most Karola I. cez Dunaj, ktorý sa čnel vo výške 70 metrov nad hladinou. Išlo o cestný i železničný most, pod ktorým viedol dôležitý ropovod, ktorým Rumuni dopravovali ropu z rumunských ropných polí v Ploesti, most využíval nemecký Wehrmacht k doprave materiálu, výzbroje, munície i vojakov na frontovú líniu, ktorá sa od 22. 6. 1941 už nachádzala pomerne hlboko na ukrajinskom území.

Jeden z troch TB-3 musel prerušiť let, pretože mal technické problémy. Dva ďalšie bombardéry nabrali kurz na rumunský prístav Konstanza, približne 400 km od materského letiska na Kryme. Lietadlá TB-3 leteli rýchlosťou 250 km/h. V čase, keď sovietske bombardéry TB-3 leteli na svoju akciu, nemecké a rumunské jednotky útočili na strategické prístavy v Odese a Sevastopoli.

Pred náletom TB-3 sa sovietske bombardéry niekoľko krát pokúšali most Karola I. cez Dunaj zničiť, ich útoky však boli bezúspešné. Tentoraz však dva TB-3 niesli spolu štyri stíhačky Polikarpov I-16 a sovietske stíhačky mali pripevnené 2 x 250 kg bomby. Ak by z letiska na Kryme vyštartovali s uvedenými 250 kg bombami len stíhačky Polikarpov I-16, kvôli zvýšenej spotrebe by  stíhačky Polikarpov I-16 nedokázali preletieť nad Čiernym morom a úspešne sa vrátiť späť. Akčný rádius stíhačiek Polikarpov I-16 bol na takýto dlhší let a s takouto ťažkou výzbrojou nedostatočný, lietadlá by s problémami doleteli k cieľu a nemali by palivo na cestu späť.

Uvedené stíhačky Polikarpov I-16 mali na svojej palube inštalovaný komplex Zveno SPB, ktorý používali strmhlav útočiace bombardéry. Konštruktérom Zvena SPB bol Vladimir Vachmistrov. Práve Vachmistrov stál aj za nápadom k TB-3 pripevniť ako parazitov I-16 so Zvenom SPB, ktoré mali vykonať na most Karola I. strmhlavý útok a zničiť ho.

Vladimír Sergejevič Vachmistrov (1897 – 1972) vyštudoval v Moskve, od roku 1915 ako dobrovoľník bojoval na bojiskách I. svetovej vojny. Z frontovej línie ho krátko potom stiahli a poslali do Michajlovskej delostreleckej školy. Po návrate sa stal pilotom-pozorovateľom, ktorý riadil s lietadla delostreleckú paľbu ruského delostrelectva. Po skončení I. svetovej vojny sa v čase Občianskej vojny rozhodne postavil na stranu bolševikov a bojoval v Červenej armáde. Nápad pripojiť k ťažkému bombardéru stíhačky so systémom Zveno pochádzal takisto z jeho hlavy a prvý krát túto symbiózu vyskúšali Sovieti v roku 1931 (TB-1 a stíhačka Polikarpov I-4).

Sovietská eskadra TB-3 s parazitickými Polikarpovmi I-6 získala medzi sovietskymi pilotmi žartovné pomenovanie “Šubikovov cirkus (podľa veliteľa)”, stíhači patrili k 2. špeciálnej eskadre 32. stíhacieho pluku pod vedením Arsenija Vasilieviča Šubikova (1912 – 1941). Šubikov sa  narodil v rodine tkáča, v roku 1932 vstúpil do Sovietskej armády. Ukončil leteckú pilotnú školu v Engelse a stal sa stíhačom 3 stíhacej eskadry Baltickej flotily. Od 14. 10. 1937 do 10. 6. 1938 bojoval v Španielsku ako interbrigadista proti caudillovi Francovi, ktorého podporovali Nemci a Taliani. V leteckých súbojoch (100 bojových vzletov, 120 bojových letových hodín) zlikvidoval 2 x Fiat-32 a v piatich prípadoch zostrelil talianskych pilotov v súčinnosti s ďalšími sovietskymi pilotmi, za boje v Španielsku získal vysoké sovietske vyznamenania. Po porážke španielskej Republiky sa vrátil do ZSSR a začal ako stíhač slúžiť v radoch Čiernomorskej flotily. Od roku 1939 kapitán, veliteľ eskadry Šubikov cirkus”.

Ešte v 30 rokoch začal Šubikov užšie spolupracovať s konštruktérom Vachmistrovom a pôsobil ako skúšobný pilot, vďaka ktorému mohol Vachmistrov zdokonaľovať svoje konštruktérske nápady a predstavy. Šubikov po úspešnej akcii voči mostu Karola I. potom úspešne bojoval na južnom fronte, útočil na rumunské naftové rafinérie a ropné polia, rumunský strategický prístav v Konstanzi, so svojou letkou spôsobil nielen v stíhacích bojoch ale aj ako strmhlav útočiaci pilot Nemcom vysoké straty pri prechode Dnepra. Kapitán Šubikov zahynul 22. 10. 1941 v boji s nemeckými Me-109 z III/JG 77, pravdepodobne ho zostrelilo nemecké stíhacie eso Emil Omert (Omert padol 24. 4. 1944, v roku 1944 mal na konte 70 vzdušných víťazstiev)

Arsenij Šubikov, 1941

Do priamej bojovej akcie s cieľom zničiť most Karola I. vstúpili dňa 10. 8. 1941 o 5.50 ráno. Vtedy sa v kabínach Polikarpovov I-16 rozsvietili svetlá a za niekoľko sekúnd piloti, ktorí celý čas letu TB-3 sedeli pripravení v kokpitoch I-16 naštartovali svoje motory a z výšky 1,5 km pod uhlom takmer 90 stupňov zaútočili na určený cieľ.

Okrem veliteľa stíhacej letky Šubikova bol ďalším z pilotov I-16 aj Boris Litvinčuk, ktorý neskôr opísal ako vyzeral celý útok z pohľadu pilota stíhačky Polikarpov I-16. Podľa jeho slov po útočiacich Polikarpovoch I-16 strieľala celá mohutná nemecká a rumunská PVO, ktorú Nemci a Rumuni rozmiestnili v strategickej blízkosti mosta a po brehoch Dunaja. Ľahká PVO sa dokonca nachádzala aj na plošinách na konštrukcii mosta. V uragáne ohňa sovietski piloti v strmhlavom lete vo výške 400 metrov uvoľnili svoje bomby, tie zasiahli cieľ. Nasledovali gejzíry ohňa z poškodeného ropovodu, horela aj vodná hladina, most bol vážne poškodený….

Po úspešnom útoku sa všetky štyri odľahčené sovietske Polikarpov I-16 vrátili na letisko pri Odese, doplnili palivo a už o 6.40 vzlietli proti nemeckým bombardérom JU-88, ktoré leteli bombardovať sovietsky prístav. Piloti zo Šubikovho cirkusu” následne viedli vyčerpávajúce boje s útočiacou Luftwaffe a podnikali aj útoky na nemecké pozemné jednotky. Po úspechu v Rumunsku požiadal Vachmistrov o dodanie ďalších ťažkých bombardérov TB-3, ktoré dostal.

K ďalším cenným úspechom letky “Šubikov cirkus” patrilo potopenie plávajúceho rumunského doku v Konstanze a dňa 28. 8. 1941 štvorica Polikarpovov I-16 zo Šubikovovej letky s bombami a systémom na strmhlavé bombardovanie Zvenom SPB úspešne zničili most cez Dneper pri Záporoží, nemecký postup sa opäť výrazne spomalil. Nemci sa však čoraz tvrdšie tlačili ku Krymu a piloti Polikarpovov I-16 sa čoraz častejšie stretávali v bojoch s podstatne lepšími Me-109. Od konca augusta 1941 sa na Krym presunuli aj letky stíhačiek Jak-1, ktorých úlohou bolo kryť Polikarpovy I-16 a piloti Šubikovho cirkusu sa tak mohli sústrediť na strmhlavé bombardovacie lety. V septembri 1941 sa však už boje odohrávali len vo vzdialenosti 160 km od domovského letiska Šubikovho cirkusu” (niekoľko minút letu)

video Polikaprov I-16 

Po Šubikovovej smrti (1. 10. 1941) pokračovala eskadra “Šubikov cirkus” v ďalších tvrdých bojov a vyplnila ešte približne 30 bojových úloh. V tom čase sa však už Sovieti dostali k zostreleným nemeckým strmhlav útočiacim bombardérom Ju-87 a mohli sa zoznámiť s podstatne modernejším nemeckým systémom navádzania bômb na cieľ pri strmhlavom bombardovaní. Vachmistrov dostal za úlohu vytvoriť obdobný model a zvyšných pilotov Šubikovho cirkusu stiahli z frontovej línie, pretože Polikarpov I-16 a takisto bombardéry TB-3 ohodnotilo sovietske velenie už ako morálne zastaralé. Sovieti začali vyvíjať nové zbrane, namiesto Polikarpovov I-16 sa  začali neskôr používať podstatne modernejšie a účinnejšie dvojmotorové bombardéry Pe-2 a Tu-2.

Vachmistrova hodnotia vojenskí odborníci a historici vysoko pozitívne. Dokázal pri minime financií a z pomerne starých a osvedčených zbraní získať veľmi mnoho, bol majstrom improvizácie. Patril k najvýznamnejším konštruktérom sovietskej leteckej školy medzivojnového obdobia, jeho koncepcia stíhačky-parazita bola revolučnou myšlienkou a ukázalo sa, že aj pomerne úspešnou. Spoločne so svojím “dvorným skúšobným pilotom Šubikovom” vytvorili tandem, ktorý sa nezmazateľne vpísal do vojenskej leteckej histórie

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov