Hrozí, že Admirál Kuznecov pôjde do šrotu… , je ešte možné zachrániť poslednú ruskú lietadlovú loď?
Dva suché doky 82. opravárenskeho závodu lodeníc budú zrekonštruované pracovníkmi petrohradskej akciovej spoločnosti „Investície. Inžiniering. Staviteľstvo.” do jedného celku. Náklady na realizáciu „spojenia” sa blížia k 24 miliardám rubľov. To je pôsobivé. A teraz sa k tomu pridal ešte požiar v energetickom priestore lietadlovej lode. Je takmer isté, že celkové náklady prác na lietadlovej lodi Admirál Kuznecov prevýšia hodnotu jednej a pol miliardy amerických dolárov, ba možno aj viac. Za tieto peniaze je už možné postaviť niekoľko najnovších jadrových ponoriek triedy Borej alebo fregát projektu 22350, ktoré bez najmenších pochybností predstavujú skutočnú silu.
Podľa všetkého bol požiar povestnou poslednou kvapkou pre loď Admirál Kuznecov. Účastníkmi rozhodovania o jej osude sú nielen zástupcovia armády, ale aj „účtovník” Ministerstva priemyslu a obchodu RF. Pre poslednú ruskú lietadlovú loď to vôbec nevyzerá dobre. Zdá sa, že pôjde do šrotu.
Buďme úprimní, ak sedíte s kalkulačkou v ruke a počítate pre a proti, všetko bude smerovať k prijatiu rozhodnutia o likvidácii:
Po prvé, loď je veľmi stará (Admirál Kuznecov bol spustený na vodu 4. decembra 1985 a do služby v Námorníctve Sovietskeho zväzu bol zaradený 20. januára 1991). Ani jej hlboká modernizácia by zjavne príliš nepredĺžila dobu jej následnej prevádzky.
Po druhé, samotný projekt nie je možné považovať za celkom úspešný. Viaceré západné publikácie hodnotia ruskú lietadlovú loď ako jednu z najhorších v dejinách. A bohužiaľ, musíme si priznať, že toto hodnotenie je do značnej miery pravdivé. Admirál Kuznecov je v podstate variáciou na tému nosiča vrtuľníkov, ktorý nie je práve vhodný pre ťažké lietadlá. Palubné stíhacie lietadlo Su-33 plne naložené bojovým nákladom totižto nedokáže vzlietnuť z paluby lode. Dokonca, počas operácií v Sýrii boli pri pokuse o pristátie na palube stratené dve palubné lietadlá. Najprv MiG-29K, potom aj Su-33.
Po tretie, náklady na modernizáciu lode svojou výškou privádzajú do úžasu. Na začiatku bola vypočítaná suma okolo 70 miliárd rubľov. Potom, ako sa lietadlová loď takmer utopila spolu s plávajúcim dokom PD-50 a utrpela poškodenia následkom pádu žeriavu na ňu, cena prác, mierne povedané, vzrástla. Vyzdvihnutie doku sa odhaduje na približne jednu miliardu rubľov, ale úrady prišli s originálnym nápadom jeho nahradenia.
Vychádza preto z uvedeného, že „loď musí ísť do šrotu”?
Vyzerá to tak. Je tu však jeden malý, no dôležitý „detail”. Ak dnes „zošrotujeme” lietadlovú loď Admirál Kuznecov, Ministerstvo obrany RF sa pripraví o posledné zvyšky svojho palubného letectva. Pristátia a vzlety z lietadlovej lode, uskutočňovanie nočných letov nad morom – to je špeciálne umenie, ktorého osvojenie je časovo náročné a zároveň je potrebné jeho neustále udržiavanie. Trenažéry na také niečo nie sú postačujúce.
Rusko bez „Admirála” stratí na dlhé roky, možno desaťročia, svoje palubné letectvo ako jav. Vedie sa množstvo diskusií o tom, či vôbec potrebuje naša krajina (Rusko, pozn. prekl.) lietadlové lode. Odpoveď znie áno, sú potrebné. Sú to skutočné „stotisíce”, ktoré bude možné vysielať k brehom Sýrie, či Venezuely a tiež na ďalšie miesta na mape sveta. Ich stavba je však drahá a zĺhavá, za tento čas sa jednoducho stratí celá škola palubného letectva.
V jednom z predchádzajúcich článkov (predkladaný článok pochádza zo seriálu článkov o lietadlových lodiach Ruska vo všeobecnosti a o lodi Admirál Kuznecov osobitne, pozn. prekl.) venovaných poslednej ruskej lietadlovej lodi Admirál Kuznecov sme vymenovali tri možnosti jej eventuálneho ďalšieho osudu – likvidácia, nákladná modernizácia na úroveň modernej vojnovej lode a jej premena na pamätník-múzeum venovaný sovietskemu námorníctvu. Existuje však aj iná možnosť – premeniť ju na výcvikovú loď, ktorá by pôsobila v Čiernom mori. Bolo by to praktickejšie, rýchlejšie a lacnejšie ako snaha spraviť z nej „zázračnú zbraň”.
Zdroj: topcor
