Motory strategického bombardéra Tu-22M3, od štartu po úplné spustenie forsáže zachytené v úžasných detailoch
Skutočne zaujímavé video zachytávajúce ruský strategický bombardér Tu-22M3 Backfire a jeho motory Kuznecov NK-25, každý s maximálnym ťahom 245,15 kN, v pracovnom režime. Video pod článkom je vskutku zaujímavé a to z viacerých príčin.
Po prvé, poskytuje detailný pohľad na jeden z najzaujímavejších ruských bombardérov, Tupolev Tu-22M3 Backfire. Konkrétne tento vo videu je stroj so sériovým číslom RF-34050 zachytený počas štartu z Letecko-výskumného inštitútu M. M. Gromova (Лётно-исследовательский институт имени М. М. Громова – ЛИИ им. М. М. Громова), dôležitého ruského štátneho výskumného centra, pôsobiaceho v Žukovskom, meste vzdialenom približne 40 km juhovýchodne od Moskvy.
Tu-22M3 (kódové označenie NATO – Backfire), strategický dvojmotorový nadzvukový a námorný bombardér s premenlivou geometriou krídel, je náhradou za bombardér z obdobia Studenej vojny Tu-22 (kódové označenie NATO – Blinder). Hoci „číselne” evokuje istú príbuznosť k predchodcovi, je to podstate úplne iné lietadlo, za ktorého vznikom je samostatný vývoj. Súčasné verzie bombardéra Tu-22M3 a najnovšie M3M sú zaradené do služby vo Vzdušných a kozmických silách RF v nasledovných počtoch letuschopných strojov – viac ako 80 kusov vo VKS RF a viac ako 40 kusov vo Vojenskom námorníctve RF, kde pôsobia za účelom diaľkového hliadkovania, prieskumných letov a tiež ako diaľkové útočné bombardéry. Pôvodne bol však bombardér vyvinutý primárne ako nosič protilietadlových striel – sovietskych/ruských nadzvukových (hypersonických) protilodných striel dlhého dosahu Ch-22/32 Burja – s doletom až 1000 km a tiež menších hypersonických balistických striel Ch-15 s dosahom do 300 km.
Po druhé, video ukazuje v bezprecedentnom detaile sekvenciu zápalu prídavného spaľovania a následné generovanie modrého plameňa typického pre mnohé ruské letecké motory (vo videu približne od 7. minúty). Skutočne, na rozdiel od oranžového plameňa, ktorý je možné pozorovať na motoroch s prídavným spaľovaním západnej proveniencie, ruské sa zdajú modré, čo znamená, že všetko vstreknuté palivo bolo spálené pred výstupom z trysky motora, čo je dôsledok konštrukcie motora a spôsobu, akým sa palivo dostáva do stredu spaľovacieho priestoru, vďaka čomu dôjde k dokonalejšiemu spáleniu a následná reakcia vytvára dostatok energie na vyvolanie a ionizáciu molekúl plynov v plameni, čo potom vytvára spomínaný modrý vzhľad. Inak povedané, modrý plameň je výsledkom činnosti molekulárnych radikálov, predovšetkým CH a C2, ktoré emitujú väčšinu svojho svetla v modrej oblasti viditeľného spektra. Oranžová farba je naopak výsledkom nedokonalejšieho spálenia pred výstupom z trysiek motorov, tvoria sa tak sadze (nespálené častice uhlíka), ktoré svietia v plameni ohňa dávajúc mu oranžovú farbu.
Po tretie, je veľmi nezvyčajné, najmä ak ide o strategický bombardér, udržiavať v činnosti prídavné spaľovanie tak dlho po vzlete. Iné by bolo, ak by šlo o stíhacie lietadlo v pohotovosti k rýchlej reakcii (Quick Reaction Alert – QRA), kedy musí stíhacie lietadlo čo najskôr vzlietnuť z dôvodu zachytenia neznámeho lietadla či k lietadlu bez rádiového spojenia – „narušiteľa” vzdušného priestoru a dosiahnuť požadovanú letovú hladinu a rýchlosť potrebnú k vykonaniu danej úlohy. Akonáhle sa tak stane, nie je ďalej potrebný tak vysoký výkon, pilot uberie „plyn”, čím zníži ťah motorov a súčasne aj dovtedy vysokú spotrebu paliva. V prípade tohto Tu-22M3 nevieme o akú misiu či testy šlo, celkom určite si však vzlet bombardéra vyžiadal dlhšiu fázu so zapnutým prídavným spaľovaním (forsážou) než je zvyčajné.
Video:
