Predvolebná lekcia zo stratégie: Pôsobenie proti prevahe tvorivým využitím teórie komplexnosti z teórie chaosu. 3. časť.
Celú nasledujúcu časť venujem tomu najdôležitejšiemu typu prevahy, ktorým je koncepčná prevaha. Táto využíva tvorivosť nejakým spôsobom mysliaceho tvora. A vonkoncom sa netýka len ľudí. Zároveň sa čitateľom ospravedlňujem za o niečo väčší rozsah, ale táto časť sa nedá rozdeliť.
Koncepčná prevaha
Koncepčný prístup je založený na skúsenosti, tradíciách a na ďalších faktoroch, ale predovšetkým na nepredvídateľnom ľudskom rozume a všeobecne mysliacej hmoty. Vo svojej podstate je úplne nelineárnym typom. Tento typ prevahy závisí od vhodného využitia predchádzajúcich troch typov. Toto je čo Sun Tzu chápe pod pojmom ”stratégia” v jeho preslávenom výroku: ”to, čo je vo vojne najdôležitejšie, je zaútočiť na stratégiu nepriateľa.”
Sun Tzu ustanovil sedem prvkov plánovania a iba jeden z nich sa týka počtov vojsk. Prvé dva z nich hovoria: ”Ktorý panovník je múdrejší a schopnejší. Ktorý veliteľ je talentovanejší.” Profesor Gray rozoznáva 17 pracovných rozmerov stratégie, ktoré sa v princípe zhodujú s teóriou Majstra Sun. Sú to: „Etika, spoločnosť, zemepis, politika, kultúra, teória, velenie (politické a vojenské), ekonomika a logistika, organizácia“ (vrátane obrannej politiky a plánovania síl), „vojenská príprava, operácie, technológia, informácie a spravodajstvo, protivník, napätie, náhoda a neistota, a čas.“ V „JFQ Autumn/Winter 1997-98“: ”RMAs and the Dimensions of Strategy”. Nie jeden, ale vždy množstvo. Pôsobiacich vo vzájomných interakciách.
Koncepčná prevaha je dôležitá vo všetkých uvedených pracovných rozmeroch, najmä pri zameraní na rozhodovaciu fázu OODA cyklu. Koncepčná prevaha priamo súvisí s najdôležitejšou, rozhodovacou fázou OODA cyklu a do istej miery s ďalšími tromi fázami. Rozpoznanie miery prevahy je nemerateľným prvkom, čím výrazne prispieva do ”hmly vojny” popísanej Clausewitzom. Koncepčná prevaha vo veľkej miere závisí od použitého prístupu k vedeniu vojnovej činnosti. Samotné rozhodnutie, vrátane rozhodnutia o tom, ktorý prístup k vedeniu vojnovej činnosti bude použitý, predstavuje netechnologický, intelektuálny, ľudský proces.
Ide o nelineárnu, nevyspytateľnú a rozumovo flexibilnú činnosť. Z tohto dôvodu by práve koncepčná oblasť mala byť naplno využitá slabšou stranou usilujúcou sa o prevahu pokusom o identifikáciu slabín v protivníkovej stratégii, pri maximálnom využití vlastných silných stránok. To je to, čo niekoľko autorov rozoznáva pod pojmom asymetrický prístup. To isté platí pre približne rovnocenné mocnosti a nasledujúci citát naznačuje dôležitosť ”stratégie” v porovnaní s technológiou:
”Keď výzbroj a vybavenie boli približne rovnocenné na obidvoch stranách … rozhodujúcim faktorom nebola technológia, ale schopnosť kombinácie vojenskej techniky, výcviku, doktríny a organizácie do jediného rozhodujúceho celku.” (Van Creveld „Technology and War“)
Nemecko začalo 2. svetovú vojnu bez akejkoľvek technologickej prevahy. Vo svojom čase do vojnovej činnosti neprinieslo dokonca ani jedinú inováciu. Ako poznamenal Williamson Murray, napriek tomu Nemci použili ”starostlivé prehodnotenie posledných vojenských udalostí ako východiskový bod pre úvahy o budúcej vojne.” To isté možno tvrdiť o izraelských úspechoch o niekoľko desaťročí neskôr.
Kľúčový problém vo vojne si zachováva vo svojej podstate koncepčný charakter: ako sa vysporiadať s neistotou. Odpoveď znie: použitím koncepcie, ktorá nám pomôže pôsobiť v blízkosti hrany chaosu a tak umožniť vojskám flexibilitu, agilnosť a adaptabilitu. Najúspešnejšími armádami sa ukázali tie, ktoré vynikajúco kombinovali ”normálne a výnimočné sily” v záujme spôsobenia väčšej neistoty ako je prirodzene vlastná vojne. Pod pojmom ”sily” by sme mali chápať širší zmysel, nielen fyzické vojská, lebo tak to vyplýva z kontextu diela „O vojne“ (Sun Tzu).
Početne a technologicky silnejší protivník v minulosti zvyčajne porazil slabšiu mocnosť vtedy, ak velitelia použili podobné stratégie. Zásady vojny sa uplatňujú v akomkoľvek boji. Napríklad, relatívnu numerickú a technologickú nevýhodu, prípadne nepriazeň prostredia (situačnú nevýhodu), možno prekonať správnym použitím umenia sústredenia a rozptylu vojsk, ktoré sú prostriedkami tak na dosiahnutie ekonómie úsilia prostredníctvom miestnej prevahy, ako aj ochrany pomocou včasného rozptylu. Týmto je možné premeniť relatívnu slabinu na relatívnu silnú stránku. Prirodzene, v bežnej praxi problémom zostáva potreba správneho definovania rozhodujúcich slabín v každej oblasti a nájdenie použiteľnej ”stratégie” na uplatnenie silnej stránky.
Možno konštatovať, že mocnosť, ktorá je slabšia v nižšom type prevahy (numerickej alebo technologickej) môže zvíťaziť iba vtedy ak použije vyšší typ prevahy (situačnú alebo koncepčnú). Všetko, čo je rozhodujúce v koncepčnej prevahe, má čosi spoločné s tým, čo je známe ako manévrový prístup k vedeniu vojnovej činnosti od Sun Tzu. ”Poznaj nepriateľa a poznaj seba, v stovkách bitiek nikdy nebudeš porazený.” Toto je prvou podmienkou pre použitie vhodnej ”stratégie”.
Plukovník Szafranski navrhuje možné cesty, akými môže slabší protivník napadnúť ”stratégiu” asymetrickým spôsobom. Plukovník Richard Szafranski (USAF) ”Parallel War and Hyperwar: Is Every Want a Weakness?” Air University Maxwell, On-Line vydanie Spring 1999 v cykle ”Battlefield of the Future: 21st Century Warfare Issues”. Tiež námorný kapitán James Stavridis (USN) ”The Second Revolution” JFQ Spring 1997 a Lawrence Freedman ”The Revolution in Strategic Affairs”.
Porážka paralelnej vojny
(úryvky z článku ”Parallel War and Hyperwar: Is Every Want a Weakness?”), plukovník Richard Szafranski (USAF). Text je prevzatý z internetového vydania Air University Maxwell, Spring 1999, v tematickom bloku ”Battlefield of the Future: 21st Century Warfare Issues“.
„Azda najhodnotnejším príspevkom päťprstencového modelu pre štúdium vojny je ten, že objasňuje, ako niekto môže prekrúcať, prípadne poraziť teóriu. Sun Tzu nám hovorí, že prvoradou prioritou a najlepšou cestou na porazenie nepriateľa je porazenie jeho stratégie. Plánovači vzdušných ťažení nevyzerajú na stratégov. Bez ohľadu na ich protesty o opaku, oni sú pravdepodobnejšie leteckými taktikmi. Ak päťprstencový model podporuje celkovú stratégiu, alebo predstavuje stratégiu vzdušného ťaženia, ako možno poraziť takúto stratégiu? Existuje najmenej päť spôsobov, ktoré si možno hneď prehodnotiť.“
Päťprstencový model plukovníka USAF Wardena bol použitý vo veľkom množstve operácií ozbrojených síl USA a je jednoznačne nátlakovým systémom, ktorý si môže dovoliť len strana s extrémne silnou početnou, teda zdrojovou, aj technologickou prevahou. Treba si ju predstaviť ako koncentrické kruhy, smerujúce od stredu von v poradí: vedenie, organické nevyhnutnosti, infraštruktúra, obyvateľstvo, vojská v poli.
Szafranski ďalej uvádza: „Zamaskuj, diverzifikuj a zmenši početnosť systému. Núť plánovača leteckých operácií do útokov na ciele, ktoré sa ukazujú všeobecne rozšírené a majú v prvom rade civilný charakter. Ťažiskovým, bodom ozbrojených síl USA môže byť verejná mienka. Ak je táto tým, čo Clausewitz nazýva ”uzlom”, od ktorého závisí všetok pohyb vo väčšine demokratických štátov, tak útok na tento uzol sa stáva tak predvojnovou ako aj vojnovou prioritou. V záujme porážky paralelnej vojny ešte pred jej začiatkom sa šikovný nepriateľ bude pokúšať o zamaskovanie, diverzifikáciu a zmenšenie početnosti kľúčových prvkov systému tak, že nevyhnutnosťou sa stane totálna vojna. Takýto prefíkaný nepriateľ bude mať mobilné systémy všade tam, kde je to možné. Tam, kde je mobilita nemožná, nepriateľ prekryje vojenské a civilné aktivity. Výroba zbraní sa uskutoční v zariadeniach na výrobu civilných tovarov. Vývoj zbraní bude presunutý do nemocníc, univerzít a náboženských stredísk. Vysielače a prijímače pre zabezpečenie velenia a riadenia budú umiestnené na školách, v hoteloch, v chrámoch a v rekreačných zariadeniach.“
Szafranski z pohľadu činností protivníka predpokladá že: „Letiská sa stanú spoločnými civilno-vojenskými zariadeniami, pravidelne používanými obidvomi zložkami. Pre bežné vojenské spojenie sa budú používať dvojúčelové systémy, ako telekomunikačné prostriedky, vláknová optika, smerové rozhlasové vysielanie a veľmi malé štrbinové družice. Nepriateľ môže vyrábať tanky v automobilových závodoch, balistické rakety vo fabrike na výrobu chladničiek, môže zlučovať vojenskú a civilnú dopravu a vojenské posádky môže budovať v zaľudnených oblastiach. Nepriateľ by mohol byť natoľko prezieravý, že prebuduje vojenské veliteľské hierarchie na vojenské veliteľské siete. Tam, kde to bude možné, nepriateľ nasťahuje zahraničných dodávateľov do zariadení s vojenským významom. Nepriateľ podporí záväzky, rozširovanie, turizmus a zahraničné investície. Nepriateľovým zámerom bude zvýšenie rizika pre svojho nepriateľa tým, že ho bude nútiť do vojny proti nevinným a proti investorom. Prezieravý nepriateľ bude atakovať a porážať protivníkovu stratégiu ešte pred vyhlásením vojnového stavu.“
Vo svojom článku pokračuje s nasledujúcimi postrehmi: „Získaj zbrane hromadného ničenia na mobilných zariadeniach. ZHN zvyšujú riziká následkov natoľko, že už ich číre vlastníctvo a existencia mobilných odpaľovacích systémov môže u útočníka zapríčiniť predvojnovú paralýzu. Na porazenie paralelnej vojny bude nepriateľ rozmiestňovať ZHN tak beztrestne, že ostatné vojenské schopnosti sa prekryjú. Zariadenia na výrobu jadrových zbraní majú čistý a žiarivý odraz. To neplatí o chemických a biologických výrobných zariadeniach. Keďže tieto sa môžu stať uprednostnenými ZHN v tretej vlne, tak taký nepriateľ, ktorý má v úmysle poraziť paralelnú vojnu, si ich zadováži. Získanie akýchkoľvek odpáliteľných ZHN dramaticky mení politické a vojenské kalkulácie.“
Poskytuje aj ďalšie nelineárne rady a odporúčania: „Tam, kde si nemobilný, buď neviditeľným. Jeden z najlepších spôsobov na vytvorenie neviditeľnosti je presun do podzemia, čím hlbšie, tým lepšie. Plošne je lepšie ako iba vertikálne. Prefíkaný nepriateľ si bude uvedomovať, že čokoľvek predstavuje kľúčový uzol v podzemnom zariadení, toto sa môže rozmiestniť pod civilnými zariadeniami. Školy, sirotince a fabriky na výrobu detskej výživy môžu byť veľmi cenné pre ukrytie takýchto základní. Charakteristické nátery, alebo označenia, vojenské spojenie odhaľujúce zdroj, ba ani uniformy neprispievajú do neviditeľnosti. Samozrejme, čo nemožno identifikovať, nemožno ani zacieliť. Bystrý nepriateľ bude tiež ťažiť z útočníkovej kultúrnej krátkozrakosti z tendencie pozerať na veci zrkadlovým obrazom.“
Z pohľadu koncepcie a stratégie pokračuje: „Keď na teba útočia, meň sa. Porážka paralelnej vojny si tiež vyžaduje plánovanie toho, ako sa organizmus prispôsobí, pretransformuje a zotaví z útoku. Nepriateľ, ktorý bude mať záujem na porážke poralelnej vojny, bude počítať s tým, že po útoku sa znižuje energetická úroveň. Navyše, nepriateľ si bude uvedomovať, že plánovaná zmena v rozdvojovacom bode (Pozn.: bude vysvetlené neskôr pri teórii komplexnosti) je lepšia ako náhodná zmena. Hlavne prefíkaný nepriateľ si vyberie asymetrickú a nepredvídateľnú odvetu na útok, nie symetrickú a predvídateľnú. Ak sa napríklad pod silnú paľbu dostane výroba elektrickej energie, tak nepriateľ môže reagovať zámerným vypnutím celej viditeľnej elektrickej siete. (Ten, kto sa na takýto prípad vopred nepripraví nie je ani veľmi prefíkaný). Takéto neočakávané zmeny veľmi komplikujú hodnotenie úrovne ničenia. Plánovač vzdušného ťaženia si môže s touto ťažkosťou poradiť tak, že nasadí rozsiahle pátranie na získanie dôkazov, že útok dosiahol požadovanú úroveň ničenia, čím môže padnúť do pasce zbožného želania a vyčleniť lety na iné úlohy, alebo (čo je pravdepodobné riešenie) môže bezmyšlienkovito pokračovať v pridŕžaní sa plánu vzdušného ťaženia orientovaného na zariadenia a ciele úderov. Inou užitočnou mutáciou môže byť stiahnutie uniformovaných vojsk z poľa a zasadenie teroristických alebo špeciálnych operácií v útočníkovej domovine.“
Napokon sa vracia k Wardenovej nátlakovej filozofii a konštatuje: „Útoč na informácie. Päť prstencov existuje tak v mierovom čase ako aj vo vojnovom čase. Ak je informácia naozaj tou maticou, ktorá ich drží pokope, tak nepriateľ si uvedomí, že útoky sa začnú v predvojnovej etape. Zámerom predbežných útokov v predvojnovej fáze bude paralyzácia alebo zničenie cieľového súboru nazývaného ”akákoľvek verejná mienka, ktorá nepodporuje moje ciele”. Kombináciou propagandy s aktívnejšími opatreniami, ako napríklad úkladnou vraždou a inými druhmi terorizmu, možno zabrániť menej motivovanému útočníkovi v nasadení ofenzívy. (Na druhej strane, aktívne prostriedky môžu vyvolať netradične razantné reakcie.) Ak sú propaganda a predvídanie útoku neúspešné, nepriateľ sa môže uchýliť k takým zbraniam ako sú počítačové červotoče a vírusy. Takže je len záležitosťou postupnosti a času, ktoré z uvedených protiopatrení na paralelnú vojnu budú použité. Aké proti-protiopatrenia existujú? Nemusia existovať žiadne, aj keď informačná technológia môže poskytnúť homeopatiu budúcej vojny. V úsilí o prvenstvo vo vedení vojny kyvadlo bude naďalej prepínať medzi opatreniami a protiopatreniami. Pravdepodobne bude naďalej pokračovať nekonečné pátranie po technológiách, zbraniach, koncepciách a organizácii, ktoré by umožnili Vernichtungschlacht.“
Jeho postrehy sú nesporne videním protivníka očami stratéga hyperveľmoci. Ale ak sa čitateľom niektoré prvky vidia náramne podozrivé, nebuďme prekvapení. Nezabúdajme, v pozadí šašov a nevinne sa tváriacich liberálnych oviec je salašnícky tím nadnárodných oligarchov. A naša špecializácia na ZHN v tomto kontexte vôbec nepôsobí ako múdre rozhodnutie. Príslušný odsek treba chápať asymetricky, koncepčne.
Spracované podľa diplomovky autora, Kráľovská akadémia obranných štúdií (RCDS), Londýn 1999, uverejnená v „Seaford House Papers“ 2000.
Pokračovanie v nasledujúcej časti
Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., bývalý ZNGŠ pre operácie, šéf špeciálnych síl a GR sekcie vojenského vzdelávania MO SR, v čase štúdia Náčelník oddelenia letovodskej služby a riadenia letovej prevádzky 3. zboru LaPVO, po skončení štúdia: Náčelník správy vzdušného prieskumu a elektronického boja Veliteľstva vzdušných síl.
