Predvolebná lekcia zo stratégie: Pôsobenie proti prevahe tvorivým využitím teórie komplexnosti z teórie chaosu. 7. časť
”Jadrom organizácií sa stávajú mozgy – ostatné aktivity možno nakúpiť.”
Charles Handy
Ak chceme zistiť, ako by mohli vyzerať obranné organizácie a konkrétne armády, možno naznačiť niekoľko kľúčových aspektov.
a) Pre slabšiu mocnosť, ktorá chce dosiahnuť schopnosť vyhnúť sa v budúcnosti porážke numericky a technologicky silnejšou mocnosťou, sú najdôležitejšie ľudské zdroje s ich mozgami, srdcami a oddanými dušami, čiže dobre pripravené ľudské zdroje. Ak sú numerická a technologická prevaha nedosiahnuteľné, vtedy sú k dispozícii buď situačná alebo koncepčná prevaha, získané učením sa zo všetkých dostupných zdrojov. Učiť sa zo skúsenosti a z najlepšej praxe iných by mohlo byť ekonomickejšie v situácii obmedzených prostriedkov.
b) Z učenia a zo skúsenosti vychádzajú vedomosti. Tie spoločnosti môžu vyhrať preteky o prevahu, ktoré sú v rámci bezpečnostne zameraných zložiek schopné prenášať a rozvíjať vedomosti rýchlo a účinne. Úspešnosť sa zabezpečuje prostredníctvom schopnosti priviesť do riadenia učebného procesu najlepšie mozgy. Moderné vojenské a bezpečnostné zložky sa jednoducho musia stať ”učiacimi sa organizáciami”. Peter Senge vo svojej knihe ”The Fifth Discipline” popisuje učiacu sa organizáciu ako miesto, na ktorom ”ľudia nepretržite rozširujú svoju schopnosť vytvárania takých výsledkov, ktoré si úprimne želajú, kde sa pestujú nové a expanzívne spôsoby uvažovania, kde je daná voľnosť kolektívnym ašpiráciám, a kde sa ľudia nepretržite učia ako sa spolu učiť.” Nebojte, on to určite neprevzal od Lenina.
c) Samotné vedomosti evidentne nestačia. Hyperveľmoci prehrávajú v mnohých vojnách proti výrazne slabšiemu protivníkovi práve preto, lebo ich predstaviteľom chýba chápanie súvislostí, čiže nedisponujú analyzovanými vedomosťami. Je to o pochopení protivníka a prostredia.
d) V záujme zrýchlenia rozhodovacieho procesu by mali byť na minimum znížené hierarchické stupne. Ak je rozhodnutie filtrované cez viac ako 30 úrovní velenia, vtedy je rýchlosť vylúčená bez ohľadu na technologicky založené podporné prostriedky rozhodovania. V takom prípade zostáva jediná možnosť, ktorou je nátlakový prístup, pričom výsledok je často nezlučiteľný s hodnotami, o ktoré vo vojne ide.
e) Prilákanie personálu najvyšších kvalít si vyžiada nevyhnutnosť zmien práve preto, lebo ako povedal Charles Handy: ”inteligentní ľudia uprednostňujú stotožnenie sa pred poslúchnutím”. Tvorivosť, agilnosť a flexibilnosť sa rátajú. Ako poznamenal jeden z prednášateľov v RCDS: ”Najagilnejším zdrojom sú ľudia. Koniec koncov, predstavivosť ľudí predstavuje jedinú konkurenčnú výhodu”. Profesionálne armády zápasia na trhu práce o obmedzené množstvo zdravej, rozumnej a zručnej pracovnej sily. Pre zvýšenie šancí na znáborovanie potenciálne rozumných a novátorských vojenských vodcovských osobností je nevyhnutné, aby proces výberu dôstojníkov zabezpečil prilákanie výrazného podielu osôb z desiatich percent populácie s nadpriemernou inteligenciou. A aby len tí najlepší z nich mohli postupovať na najvyššie miesta.
f) Organizačná flexibilnosť má v prostredí neistoty priaznivé dôsledky na výkonnosť. Tie vojenské organizácie získajú konkurenčnú výhodu nad ťarbavými tradičnými vojenskými telesami, ktoré sú pripravené zaviesť ”trojlístkovú” štruktúru, požičanú z moderných civilných spoločností. Charles Handy vo svojej knihe ”Beyond Certainty” vysvetľuje, čo sú to tri listy organizácie typu ďatelinového trojlístka: 1) kmeňoví pracovníci, 2) zväzok pracovníkov na kontrakt, 3) flexibilná pracovná sila, pracujúca na čiastočný záväzok, ale napriek tomu pre organizáciu hodnotná. Vojenská organizácia má síce v sebe určité obmedzenia na plné využitie tejto metódy, ale riešením sú práve rôzne kategórie záloh. Práve v tom je trik aplikovateľnosti pre ozbrojené sily a zbory. Pre plnohodnotné použitie v celom rozsahu vojenského konfliktu majú význam len aktívne a pasívne zálohy, tvorené plnohodnotne vycvičenými vojakmi s komplexnou praxou. Ale polovojenské zálohy všeobecného charakteru majú význam pre oveľa pravdepodobnejšie nevojenské ohrozenia. Nepodceňujme ich preto.
g) Selektívny technologický rozvoj by sa mal zameriavať na tie oblasti, ktoré prinesú disproporcionálne výsledky vytváraním synergického efektu. Vo vedení vojny hrá technológia iba podpornú úlohu. Jeden z piatich vzorov úspechu podľa Igora Arnoffa hovorí: ”Úspech firmy nemôže byť optimalizovaný bez toho, ak sa výkonnosť riadenia nezosúladí s prostredím”. Popisuje tým tiež základný problém, pred ktorým stoja vojenské organizácie na celom svete. Ozbrojené sily budúcnosti budú z dôvodu dosiahnutia flexibilnosti v nevyspytateľnom prostredí favorizovať viacúčelové zbraňové systémy a viacúčelový výcvik. Ide o formovanie prostredia, v ktorom numerická a technologická prevaha nebudú mať význam v prípade ignorovania ďalších dvoch faktorov: situačného a strategického. Posledné konflikty to potvrdzujú.
h) Teória manažmentu poskytuje radu od Kenich Ohmae ako získať ”konkurenčnú výhodu” (z ”The Mind of the Strategist”):
-
Zameriavaj sa na tie faktory, ktoré sú kľúčové pre úspech
-
Stavaj na relatívnej prevahe
-
Zameriavaj sa na inováciu v tých oblastiach, ktoré nie sú dotknuté konkurenciou
-
Zmeň pravidlá hry
i) Jeden zo smerov budúcich armád ukazuje tento citát Cohena, Eisenstadta a Bachevicha v ”Israel’s Revolution in Security Affairs”: ” Vojenskú ustanovizeň, ktorá sa najlepšie hodí na využitie plného potenciálu vojenskej technológie predstavuje malá elitárska a profesionálna armáda.” Nech nám neunikne fakt, že taká armáda potrebuje silné zálohy. Donútená okolnosťami bude napriek tomu väčšina krajín postupovať iným smerom, spoliehajúc sa na ekonomické a technologicky odolné vojská, s malým jadrom vojsk založených skôr na vysoko-kvalitnom personáli, ako na technológii. Dôležitosť takto nadobúdajú radikálne kvalitatívne zmeny (zlepšenie) vnútorného ducha armády. Striktne tímovo orientovaný duch by mal byť doplnený o nového ducha, ktorý plne rešpektuje dôstojnosť každého jednotlivca. Nie je to ľahká úloha. Medzitým nám od spracovania tejto štúdie pribudli už aj v našej spoločnosti generácie „X“, „Y“ a „Z“, ktoré sú v istom zmysle veľmi málo vhodné do armády a zodpovedajú skôr „bábovkám“ resp. ako ich volajú v Anglicku „snehovým vločkám“.
Hlavnou slabinou technologicky silnejšej mocnosti zostane jej centralizačná tendencia, alebo neochota decentralizovať, čo je nezlučiteľné s chaotickou podstatou vojnových aktivít, vyžadujúcich si decentralizáciu. Nie som zaujatý, týka sa to rovnako USA, ako aj Ruska, Číny, Veľkej Británie, alebo Francúzska. Centralizačnú tendenciu podporuje aj silná politická kontrola armády v tzv. liberálno-demokratickej spoločnosti (trvám na tom, že nič protištátno-liberálne, teda globalistické, nie je demokratické), čo sa môže stať pre slabšiu mocnosť osudovým. Flexibilnosť, agilnosť a adaptabilnosť sú najdôležitejšími kvalitami efektívnych moderných ozbrojených síl.
S veľkou pravdepodobnosťou úspechu predpovede možno očakávať, že v budúcnosti sa uplatní pravidlo 90/10. Totiž iba desať percent slabších protivníkov bude mať schopnosť nájsť rozumný postup na dosiahnutie úspešného cieľa. Slabšie mocenské telesá budú mať naďalej problémy s identifikáciou toho, čo je pre nich dobré v záujme úspechu pri využití výhod ponúkaných okolnosťami. Stane sa tak z rôznych dôvodov. Čiže štatisticky ”kamene ľahko zlikvidujú vajíčka”. Ale múdry národ si zanalyzuje a využije tak fenomén zázraku porážky drvivej presily vo Veľkých Vozokanoch z roku 1652, ako aj rovnakého zázraku porážky drvivej presily rovnakým etnikom a národom z Malej vojny v roku 1939. V obidvoch prípadoch ide o náš, slovenský národ a zoznam je oveľa dlhší.
Kmeňová spoločnosť objavila kolektivistickú koncepciu boja, ktorá sa neskôr stala známou ako ”národ v zbrani”. Feudalizmus objavil individualistickú koncepciu boja známu ako ”vojna ako hra”. Priemyselná spoločnosť znovuobjavila a zdokonalila kolektivistickú koncepciu ”národa v zbrani”. Pričom jediným viditeľným výsledkom bol masívny nárast obetí konfliktov do gigantických rozmerov vysokých desiatok miliónov. Post-industriálna spoločnosť je zas na prahu znovuobjavenia a zdokonalenia individualistickej koncepcie ”vojny ako hry”. A nebudeme prekvapení, ak bude výsledkom ešte masívnejší nárast obetí konfliktov, tentoraz vo vysokých stovkách miliónov.
Hlavne sa to týka tých hybridných vojen, už dávno vedených proti národným štátom spravodajskými, mediálnymi, banksterskými, farmaceutickými, vojensko-priemyselnými monopolnými kartelmi, teda oligarchickými mafiami. V tých sa nemusí strieľať, za tých najzákernejších vojnových zločincov v nich môžu bojovať vírusy, elektróny a bajty. Najlepší výsledok sa dosiahne vtedy, ak využijeme výhody všetkých predchádzajúcich systémov a zároveň ak sa vyhneme zanalyzovaným nevýhodám uplatnením manévrových pravidiel hry.
Víťazstvá dosiahnu tí politickí a vojenskí lídri malých a slabších entít, ktorí vo svojich oblastiach zodpovednosti použijú komplexný manévrový prístup. Nezabúdajme, že šťastie žičí múdrym, odhodlaným a pripraveným. A budúcu vojnu proti presile nevybojujú stíhačky, ale len a výlučne najlepšie mozgy brániaceho sa národa. To píšem ako letec. Hlúpym agentom-poskokom pomáhajú gigantické množstvá cudzích korupčných peňazí, umožňujúce technologickú prevahu. Ich výhody majú potom numerický a technologický charakter. Ako vyplýva z konceptu, predstaveného týmto seriálom, šanca na víťazstvo múdrosti je veľká.
„Na dosiahnutie výnimočnosti začni tam, kde si; použi to, čo máš; konaj to, čo dokážeš.“ Artur Ashe
Vo svete zvierat môžeme zistiť štyri oblasti prevahy. V poradí dôležitosti ide o tieto oblasti: numerickú, technologickú, situačnú a koncepčnú. Sun Tzu si zreteľne uvedomoval dôležitosť otázok prostredia (situácie) a koncepcie pre porážku protivníka, ktorý má numerickú a technologickú prevahu. Najlepší výsledok možno dosiahnuť vtedy, ak použijeme manévrový, čiže nelineárny, asymetrický prístup. V takej situácii technologická prevaha nezaručuje úspech. Keďže vojna je veľmi komplexnou záležitosťou, nedávno vypracovaná teória komplexnosti je to najlepšie, čo je naporúdzi.
Technológia bola vo vojne vždy dôležitá, napriek tomu by bolo chybou preceňovanie jej vplyvu. Vyspelejšia technológia môže uľahčovať vedenie vojny, môže tiež znižovať straty vlastných vojsk, ale nemôže ani zaručiť úspech, ani nenahradzuje silu ľudského mozgu. Pre manévrový prístup k vedeniu vojnovej činnosti je rozhodujúcou koncepciou Boydov OODA cyklus. Najdôležitejšie fázy v OODA cykle (orientačná a rozhodovacia) sú závislé od ľudského faktoru. Zatiaľ čo technológia sa stáva pre väčšinu malých mocností nedostupnou, na zabránenie porážke sú stále k dispozícii iné možnosti. Najvýhodnejšia je koncepčná oblasť. Konkrétne manévrový prístup sa ukázal za takých okolností ideálnou možnosťou.
Numericky a technologicky slabší protivník môže zabrániť porážke použitím vhodnej ”stratégie”, ktorá bola v tejto štúdii nazvaná komplexným manévrovým prístupom. Rozhodujúcim prvkom tohto prístupu je schopnosť kombinovať všetky typy prevahy v súlade s požiadavkami situácie. V akejkoľvek konkrétnej situácii je len zriedkavo jasné, ktorá strana je slabšia, alebo ktorá je v prevahe. V hre je niekoľko nemerateľných prvkov, ktoré prispievajú do nevyspytateľnosti výsledku.
Pozitívna disproporcia výsledkov meraná vo vzťahu k vynaloženému bojovému úsiliu je to, čo odlišuje manévrový od nátlakového prístupu. Základný rozdiel medzi ”komplexným” a ”relatívnym” manévrom je v použití manévrového prístupu súčasne na všetkých úrovniach vojny, za predpokladu zotrvania v blízkosti hrany chaosu na periodicky zdvojovanej kaskáde (Period-Doubling Cascade). Komplexný manéver si vyžaduje zmeny v myslení tak na strane vojenských ako aj politických nositeľov rozhodovania. Hlavným predpokladom bude zabrániť ovládnutiu štátu agentmi protivníka/nepriateľa, čiže eliminovať piate kolóny. Títo poskokovia tvoria zástupné armády nepriateľov našich štátov, usilujúcich sa o likvidovanie štátností ich podriadením cudzím záujmom a impériám.
V zóne komplexnosti ležia iba komplexné a voľne spojené systémy na Perrowových kvadrantoch. Komplexné interakcie a voľné spojenie si vyžadujú decentralizáciu. Vo vzťahu k organizačnej štruktúre toto môže umožniť adaptabilnú samo-organizáciu, čo spôsobí organizačnú flexibilnosť. Pre zabezpečenie flexibilnosti, adaptabilnosti a agilnosti by mal byť prah rozhodovania posunutý na čo najnižšiu vhodnú úroveň, čo sa najlepšie dosahuje prostredníctvom veľmi plochého reťazca velenia.
Pretože technologicky vyspelejšia mocenská jednotka bude mať tendenciu do nátlakového prístupu, pre šikovnú slabšiu mocenskú entitu zostane dosť príležitostí na zúžitkovanie množstva slabín, ponúknutých popísanými okolnosťami. Konkurenčnú výhodu v akejkoľvek náročnej situácii získajú tí, ktorí budú nasledovať radu Majstra Sun, a uvedomia si, že piatym rozmerom vojny sú okolnosti. Pre vojnu je veľmi typickým použitie výzbroje, ktorá bola určená pre inú éru, alebo pre rozdielne prostredie. Napriek tomu sme oveľa častejšie svedkami vojny vedenej za použitia nezodpovedajúcej ”stratégie”. História ľudstva ukazuje, že ak sa chceme vyhnúť prekvapeniu, vždy sa vypláca návrat ku ”klasikom” a k histórii.
Ak nemožno dosiahnuť numerickú a technologickú prevahu, za pokus stojí sústredenie úsilia na dosiahnutie situačnej alebo koncepčnej prevahy. Toto nemusí priniesť víťazstvo, ale môže to zabrániť porážke. Platí to aj v boji za zachovanie slobody, teda maximálnej miery suverenity štátov. Porážka vo forme eliminácie štátností, štátov, slobody, by mala kruté dôsledky. Výsostne sa to týka práve najbližších parlamentných volieb. Sledujme, kto si váži štátnosť, suverenitu, slobodu a kto ju chce odovzdať do cudzích rúk oligarchie v pozadí EÚ.
Najväčších a najzákernejších demagógov, sledujúcich cudzie záujmy, ale aj domácich hlupákov rozpoznáme u nás podľa toho, že im ešte nedošlo, že tak maďarská, ako aj slovenská štátnosť vznikli na troskách Uhorska. A tá naša neskôr z dôvodu nepoučenia sa z chýb ešte na troskách tzv. Česko-Slovenska, ktoré sa tvárilo ako federácia. Ale nepodceňujme ich, nielen demagógia, aj hlúposť je totiž účelovo veľmi vynaliezavá. Nepodceňujme najmä to, že zahraničné riadiace centrály nie sú hlupáci. Majú u nás množstvo agentov, poskokov, tam nepotrebujú múdrych. Vypečme s nimi ako malý pes s veľkým. Tak manévrovo, hybridne, asymetricky, nelineárne. Prejavme múdrosť nás, vlastencov.
Spracované podľa diplomovky autora, Kráľovská akadémia obranných štúdií (RCDS), Londýn 1999, uverejnená v „Seaford House Papers“ 2000.
Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., bývalý ZNGŠ pre operácie, šéf špeciálnych síl a GR sekcie vojenského vzdelávania MO SR, v čase štúdia Náčelník oddelenia letovodskej služby a riadenia letovej prevádzky 3. zboru LaPVO, po skončení štúdia: Náčelník správy vzdušného prieskumu a elektronického boja Veliteľstva vzdušných síl.
