Pomník maršala Koneva: Škandalózne pokračovanie
Česko, 11.marec 2020 ( Sputniknews) – Bývalý slovenský premiér, predseda Slovensko-ruskej spoločnosti Ján Čarnogurský prišiel s návrhom presunúť pomník maršala Sovietskeho zväzu I.S. Koneva na Slovensko, kde by mu bolo nájdené zodpovedajúce a zaslúžené miesto. Oficiálne sa tak obrátil na vedenie Prahy 6. A čo nasledovalo potom? Redaktor agentúry Sputnik sa na to opýtal priamo pána Čarnogurského.
Čarnogurský: Mám odpoveď od miestostarostu Mgr. Jana Lacina, ktorý mi v liste opisuje, aké rozhodnutia prijala Praha 6. Že on bol poverený, aby to ďalej riešil na Prahe 6, a že síce naša ponuka má logické vojensko-historické argumenty, ale uviedol, že za prvé umiestnenie sochy na súkromnom pozemku nezodpovedá zmluve medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou a za druhé, vyvezenie sochy mimo hraníc Česka by taktiež nezodpovedalo tejto zmluve. Takže síce neuviedol definitívne rozhodnutie, ale vraj bude o mojej ponuke informovať mestskú radu Prahy 6 a rozhodnutie mi oznámi.
Zdá sa, že pôvodné rozhodnutie orgánov Prahy 6 o presune pomníka maršala Koneva z miesta, na ktorom stojí, je samo o sebe porušením tejto česko-ruskej dohody …
Áno, myslím si, že odstránenie sochy z pôvodného miesta by bolo porušením tej česko-ruskej zmluvy, ale ako pán Lacina píše, tak aj umiestnenie sochy na území niektorej pamäťovej inštitúcie by tiež bolo porušením. Keď totiž autor sochu niekedy koncom 70. rokov tvoril, tak ju tvoril s tým, že bude stáť na námestí v Prahe, na verejnom priestranstve. To samozrejme ovplyvnilo aj umeleckú koncepciu sochy. Ak by socha mala stáť na priestranstve iného charakteru, opakujem, ako pán Lacina píše na území pamäťovej inštitúcie, čiže na cintoríne alebo v múzeu, tak to už by bola iná koncepcia umiestnenia sochy, než s ktorou počítal umelec, ktorý ju tvoril.
Mohli by ste uviesť svoje argumenty pre presun pamätníka na Slovensko?
Náš hlavný argument spočíva v tom, že maršal Konev bol veliteľom operácie Červenej armády, ktorá išla na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Tá operácia začala 8. septembra 1944 a v priebehu 4-5 týždňov sa prebili cez Dukliansky priesmyk. Opakujem, že táto operácia smerovala ku Slovenskému národnému povstaniu (SNP). A aj keď nedosiahla územie obsadené povstalcami, ale tým, že sa armáda prebíjala cez Karpaty, tak zamestnala nejakých 300 tisíc nemeckých vojakov, ktorí by inak boli nasmerovaní na potlačenie SNP.
Ako myslíte, že tento škaredý príbeh skončí?
Neviem, ako skončí, ale už má škaredé pokračovanie, pretože v ruských médiách sa objavujú materiály o pôsobení Československých légií v Rusku v čase občianskej vojny v rokoch 1918-1919. Píše sa v nich, ako československí legionári popravovali zajatcov, ale nie len zajatcov, ale aj civilné osoby v mestách, ktorá obsadili. Napríklad Kazaň, Jekaterinburg, Tomsk a ďalšie, až po Vladivostok. Pochopiteľne sme hrdí na boj československých legionárov v čase občianskej vojny v Rusku a o žiadnych takých ich činoch a skutkoch sme nevedeli. Ja to zaraďujem práve do takej súvislosti s takými hlúpymi rozhodnutiami, ktoré robí pražská komunálna politika. To znamená odstránenie sochy maršala Koneva, premenovanie námestia pred ruským veľvyslanectvom, Pomaľovanie ruského tanku a podobne. Že na druhej strane sa v Rusku objavujú také materiály. A vidíme prvýkrát, že sa to dotýka aj nás Slovákov, pretože v légiách bojovali aj Slováci. Navyše je to takou ďalšou škvrnou na vzťahoch Česka a Ruska.
Skončí to celé len zhoršením vzťahov medzi našimi národmi …
Presne tak.
