Aktuality, Bezpečnosť, Civilná ochrana,

Vojenská virologička k pandémii koronavírusu: Vedeli sme, že to raz príde

---

 

 

Premiér Babiš zmienil, že sa angažoval v uvoľnení dvoch vojenských odborníkov do krízového štábu profesora Prymulu. Svedčí to o tom, že rezort obrany sa tejto problematike dlhodobo venuje a má aj veľmi kvalifikovaných špecialistov na túto oblasť?

Určite. Katedra epidemiológie Fakulty vojenského zdravotníctva v Hradci Králové, Univerzity obrany v Brne zabezpečuje a vykonáva výučbu všeobecnej a špeciálnej epidemiológie, infekčného lekárstva, cestovnej a preventívnej medicíny, rovnako ako výučbu vojenskej epidemiológie, problematiku ochrany živej sily pred biologickým napadnutím. Okrem iného tu tiež pripravujeme a realizujeme kurzy k problematike bioterorizmu, ochrane živej sily pred a po napadnutí biologickými agens, cestovnej medicíny, tropického lekárstva, prevencie infekčných ochorení a komplexnej prípravy príslušníkov Armády do zahraničných misií. Katedra tiež zabezpečuje a vykonáva odborné stáže a špecializačnú prípravu pracovníkov hygienickej a epidemiologickej služby AČR. V armáde je vedúcim pracoviskom vo špecializačnej príprave v odbore hygiena a epidemiológia, a lekárskej mikrobiológie.

 

Hovorí sa, že pandémiu takého rozsahu nikto nečakal. Bolo to skutočne tak, ani vy ako odborníci ste niečo podobné nepredpokladali?

Mnohokrát som na sympóziách počula, že síce nevieme kedy ani kde, a ktoré biologické agens nám prinesú veľký problém, ale že to raz príde. Doktor Tom Frieden, bývalý riaditeľ Stredísk pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDCD, Atlanta, USA), zvyčajne končil slovami: “Na sto percent vieme, že táto situácia nastane.” A teraz sme sa svojím spôsobom stali účastníkmi priameho prenosu.

 

Myslíte si, že táto epidémia posilní pozíciu vás odborníkov, že vás budú v budúcnosti viac počúvať?

V prvom rade si myslím, že až sa situácia vyrieši, upokojí, odznie, dôjde na zhrnutie a postupné vyhodnotenie realizovaných riešení danej situácie tak na národných, tak nadnárodných úrovniach. Pandemické plány krajín budú určite predmetom otázok, respektíve snahy o začlenenie skúseností vyplývajúcich zo súčasnej pandémie vyvolanej vírusom COVID-19. Nie sme zďaleka na konci tunela, ale už teraz je vidieť, ako sa zapájajú a pomáhajú technológie 21. storočia napríklad pri trasovaní kontaktov. Avšak už v tejto chvíli je viac než zrejmé, že sa v súvislosti s pandémiou, jej začiatkom, rozhorením a spôsobmi likvidácie a jej dopadmi objavuje obrovské množstvo ďalších otázok, ktoré nezasahujú len do odborov medicínskych a biomedicínskych, ale aj do odborov humanitných a v neposlednom rade do otázok ekonomických a politických.

 

Objavili sa informácie, že za rozšírením COVID-19 by mohol byť človek, je to úmyselne šírená dezinformácia, alebo by na tom skutočne mohlo niečo byť?

Podobné hypotézy sa objavujú pomerne často; či už v súvislosti so SARS, COVID-19, alebo masívnym rozšírením Eboly v západnej Afrike pred pár rokmi. Zvyčajne sú to úvahy o pôsobení podmienenom človekom, únikom nebezpečného patogénu najlepšie z vojenských laboratórií niektorej svetovej veľmoci, špekulácie o snahe niečo ovládnuť a podobne. Svojím spôsobom nejde o nič nové, z ľudskej podstaty vyplýva túžba po pochopení neznámych javov. Ak však v danej chvíli nemáme prostriedky, metódy, overené fakty, veľmi často nastupujú iracionálne špekulácie. Ostatne v množstve rôznych legiend, bájí pracujúcich s nadprirodzenými javmi a bytosťami, môžeme podobné procesy veľmi dobre vysledovať.

 

Takže platí, že vírus sa rozšíril z Číny?

Podľa všetkých dostupných informácií áno. Čína patrí ku krajinám s najväčším počtom obyvateľov. Tí navyše mnohokrát žijú v tesnom kontakte s domácim zvieratami. Čínska stravovacia kultúra bohužiaľ tradične vychádza z presvedčenia, že domáca živá porážka zvierat podmieňuje vyšší obsah výživných látok v mäse. Zem obýva veľké množstvo netopierov, ktorí sú obľúbenou pochúťkou. Vlani vyšla štúdie upozorňujúca na fakt, že na vidieku existujú lokality, kde žijú kolónie netopierov s patogénnym vírusovým potenciálom, nebezpečným človeku, a to v doletových vzdialenostiach od dedín, fariem, miest.

 

Akým spôsobom mohlo dôjsť k prenosu vírusu na človeka?

Tých možností je viac. Najrizikovejšou je asi konzumácia netopierieho mäsa. Ďalšie preukázaná cesta prenosu je netopierími trusom. Obrovským problémom sú tradičné čínske trhoviská, kde sú zvieratá, pre nás mnohokrát veľmi exotická, vystavená v klietkach, tesne vedľa seba, ale aj na sebe. A ak máte v takomto prostredí infikované zviera v klietke, navyše množstvo ľudí pohybujúce sa v blízkosti plus vírus prenášaný vzduchom, tak asi nemusím ďalej pokračovať. V súčasnosti sme priamymi účastníkmi prenosu z človeka na človeka. Jedná sa, ako som už naznačila, o kvapôčkovú infekciu, prenášanú vzduchom. Kvapôčky sa uvoľňujú z dýchacích ciest pri kašli, kýchaní, ale aj počas obyčajného vydychovania.

 

Prečo stoja opakovane za šírením vírusovej epidémie práve netopiere?

Z mnohých dôvodov, vyplývajúcich z ich spôsobu života, druhovej rozmanitosti, šírka ich výskytu, prispôsobenie sa letu atď. Čoby jediný zástupca lietajúcich cicavcov je netopier v tropických oblastiach takmer ideálnym rezervoárom vírusov, ale aj ďalších biologických agensov. Nahráva mu okrem iného aj dĺžka jeho života (niektoré druhy sa dožívajú až 40 rokov) a v podstate nulový zoznam predátorov.

 

Keď ale majú v sebe taký bohatý rezervoár vírusov, ako to, že im to nevadí, že nevymierajú?

Nič skutočne nenasvedčuje tomu, že by tieto zvieratá boli oslabené, mali menej energie, lietali pomalšie alebo na kratšie vzdialenosti. Vieme, že netopiere vykazujú skutočne unikátne imunologické a biologické vlastnosti. Naše poznatky z tejto oblasti sú stále dosť obmedzené, avšak aj v súvislosti s doteraz najväčšou epidémiou Eboly v západnej Afrike (2014-2015) sa tento výskum stal predmetom súustrdenejšieho záujmu. Predpokladá sa, že spomínanú epidémiu spustilo poranenia domorodého chlapca v dedine v Guinei. Dieťa si hralo s infikovaným Kaloňom ak prenosu veľmi pravdepodobne došlo uhryznutím či poškriabaním zvieraťom. Epidémia Ebola potom zasiahla viac ako tridsať tisíc osôb, z ktorých tretina ochoreniu podľahla. Kaloň, rovnako ako netopier patrí medzi lietavce.

 

Zmieňujú sa aj ďalšie dôvody, prečo vírusy netopiere neobmedzujú. Diskutuje sa vplyv ich letových schopností v súvislosti s neobvykle zvýšenou rýchlosťou metabolizmu. Oproti kľudovému obdobiu až 16x. Zároveň sa v priebehu letu zvyšuje aj telesná teplota zvieraťa, tá sa pohybuje v závislosti od druhu netopiera medzi 38 ° C až 41 ° C. Netopiere tak lietajú v akejsi permanentnej horúčke. Tá podobne ako naše horúčka funguje čoby obranný mechanizmus proti patogénom, vysoké teploty ich zabíjajú. V dôsledku týchto dejov sa pravdepodobne zamedzí masívnemu množenie vírusov. Netopiere tak nevykazujú žiadne známky choroby, ale patogén sa z nich môže šíriť do iných hostiteľov.

 

Prenosy vírusov zo zvierat na ľudí asi nie sú ničím novým pod slnkom …

To určite nie. K tomu dochádzalo v minulosti a bude dochádzať aj v budúcnosti. Príkladom sú napríklad hantavírusové ochorenia (prenášačom sú hlodavce), máme tu nebezpečné vírusové hemoragické horúčky, kam patrí už spomínaná Ebola. A je tu celá veľká skupina vírusových ochorení prenášaných komármi, ktoré označujeme ako tropické invazívne druhy. Tie nám pomaly ale iste osídľujú aj európsky kontinent. Spomeňme si napríklad na nedávne správy z tlače a palcové titulky o Zika víruse. Podobne “desil” svojho času svet West Nile vírus a kto z nás výraznejšie cestuje do exotickejších krajín, tak má pravdepodobne skúsenosť s očkovaním proti žltej zimnici. Ale nemusíme sa ani príliš vzďaľovať z domova, leto v slovenskej prírode predstavuje riziko kliešťovej encefalitídy prípadne ochorenia Lymskou boreliózou.

 

Napriek tomu ale dvadsiate prvé storočie nezačalo z tohto pohľadu príliš šťastne. COVID-19 nie je prvým vírusom, ktorý prišiel z Číny, pred pár rokmi tu bol SARS a MERS. Znamená to, že sme sa ocitli na počiatku historicky novej epochy šírenia epidémií v globalizovanom svete?

Vždy musia byť naplnené určité podmienky, ktoré umožnia epidemické / pandemické šírenie daného biologického agens a tým pádom príslušné infekčné choroby v populácii. Myslím si, že po súčasnej skúsenosti bude ľudstvo ako také aspoň po určitú dobu oveľa obozretnejšie než doteraz. A možno zmení v niektorých krajinách aj svoj značne bezstarostný náhľad na také “triviálne” ochorenia ako je z väčšinového pohľadu verejnosti chrípka. V tejto súvislosti je o to viac zarážajúce, že proti nej máme vakcínu, ktorú nie vždy využívame. Teda taký preventívny nástroj, po ktorom tak všetci voláme teraz v súvislosti s COVID-19.

 

Veľký podiel na súčasnej situácii má okrem iného rozrastajúca sa civilizácia, výstavba obrích miest, ktorá zaberajú čoraz väčší priestor. Len medzi rokmi 1990 až 2014 sa zvýšil počet Megamiest, tj. Aglomerácií s počtom obyvateľov viac ako 10 miliónov obyvateľov, trojnásobne. Okrem iného aj postupujúcou urbanizáciou sa “prehrýzajú” hlbšie a hlbšie do pralesov, odkiaľ akoby sme “vyťahovali” tieto vírusy von k nám. Ľudia sa čoraz viac približujú k divokým zvieratám, s ktorými v minulosti príliš do kontaktu neprišli. Dobývaním divokej prírody sa objavujú nové rezervoáre vírusov. Netopiere, obdobne ako ich väčší príbuzní kaloňe, skôr nedotknuté civilizáciou, sú toho príkladom. Dnes už vieme, že sú rezervoáre nielen radu vírusov s vysoko patogénnym účinkom pre človeka.

 

V Afrike môžu šíriť ako vírus Ebola, tak vírus Marburg, v Ázii zasa koronavírusy. Niektoré časti západnej Afriky alebo oblasti Konga sú veľmi bohaté na uhlie a ďalšie minerálne nerasty. Sústavnú ťažbou týchto surovín často povrchovú skrývka dochádza k postupnému a zároveň sústavnému ničeniu tropických pralesov o takej rozlohe, že to má za následok ovplyvnenie klimatických podmienok v danej oblasti. Mení sa priemerná ročná teplota, počty dní zrážok, prudkosť a intenzita dažďov. To všetko vírusom a ich šíreniu pravdepodobne tiež nahráva.

 

Niektorí ľudia varovali pred príliš rýchlou, ťažko zvládnuteľnou globalizáciou. Cestovanie na dovolenku tisíce kilometrov sa pre milióny ľudí stalo úplne bežnou záležitosťou. Myslíte si, že súčasná pandémia tento proces pribrzdí, že sa na tom predsa len niečo zmení?

Pochybujem, osobne si myslím, že sa všetko postupne vráti viac menej do východiskovej situácie pred touto pandémiou. A to z hľadiska bežného života, na ktorý sa pýtate. Dovolím si, možno na prvý pohľad nie rovnocenné porovnanie. Dlhodobo som pracovala v Spojených štátoch a bola som tam aj v deň teroristického útoku na newyorské dvojičky a ďalšie ciele. Počiatočný šok znamenal úplný útlm, prevažne leteckej dopravy, cestovanie, nielen súkromného, ​​ale aj pracovného. Po určitú dobu sa všetky pracovné aktivity, semináre, sympózia konali výhradne formou videokonferencie alebo telekonferencií. Vynorilo sa veľké množstvo úvah, rozhovorov, článkov o tom, ako tento útok ovplyvní každodenný život Američanov. Nejaký čas to tak skutočne bolo, ale v súčasnosti už skoro žiadne ozveny tej doby vidieť podľa môjho názoru nie sú.

 

Ľudia nakazení koronavírusom majú rôzny priebeh choroby. Existujú jedinci, ktorí to vôbec nezaregistrujú, pre iných to má naopak fatálne dôsledky. Tušia už vedci, čím to môže byť spôsobené?

Záleží na veku, celkovej kondícii organizmu a dosť možno aj na pohlaví. Už prvé publikované údaje z počiatku epidémie na čínskom území odkazovala na vyššie riziko v skupine mužov nad šesťdesiat rokov, čelia s problémami cukrovky, kardiologickými, alebo pulmonálními komplikáciami, vysokým tlakom, narušenou imunitou, alergiami, astmou a s obezitou, obzvlášť potom tou morbídnou. Čím dlhšia doba uplynie a bude k dispozícii viac dát, tým jasnejšie odpovede na všetky tieto otázky budeme mať.

 

Ľudstvo naprieč svetom evidentne nebolo pripravené na príchod epidémie takéhoto rozsahu, nedesí vás predstava, že by niektoré druhy vírusov mohli zneužiť napríklad teroristi?

Vrátim sa k svojmu pracovnému pobytu v Spojených štátoch. Takmer okamžite po už spomínanom útoku sa vynorili obavy z možného následného bioteroristického napadnutia. V hľadáčiku bol vírus pravých kiahní. Atlantické CDC vtedy bralo túto eventualitu veľmi vážne. Všetci zamestnanci povinne vyplnili dotazník, ktorého otázky zisťovali, kto z nás má akú skúsenosť s laboratórnymi technikami, ktoré by v prípade potreby bolo nutné v takom prípade zaviesť. Pre danú situáciu bol vypracovaný logistický plán, každý poznal svoju úlohu a úlohu. Nebezpečenstvo sa nepotvrdilo, ale už len fakt, že sme na neho boli pripravení, bol odpoveďou proti obavám, stresu a strachu z možnej situácie.

 

Nemalo by sa ľudstvo, naša republika a jej armáda z epidémie poučiť a vytvoriť dostatočnú zásobu ochranných prostriedkov voči šíreniu vírusov?

Celkom iste bude potrebné vyhodnotiť situáciu a zamerať sa po odznení pandémie na tento problém. To, že to problém je a veľký, súčasnosť jednoznačne potvrdila. A nejde len o samotný nedostatok ochranných pomôcok, zároveň je potrebné, aby ľudia vedeli, ako tieto pomôcky správne používať. A toto nie je o “papierovom” školení či odklikaní e-testu, ale o zažitú rutinu, ktorú je nutné dôsledne obnovovať. Opäť sa vrátim k svojmu pracovnému pobytu v USA. Týmito školeniami sme prechádzali opakovane, každých šesť mesiacov. A nebola to príjemná záležitosť. Prvých približne dvadsať minút bolo vždy venované rozboru, veľmi podrobnému a farbitému,  incidentov z celého sveta. Verte mi, že sprievodný fotografický materiál bol natoľko naturalistický, že naša pozornosť v priebehu opakovaného drilu ako si správne umývať ruky, nasadzovať a zložiť rukavice, pracovať so štítom, atď. nebola rozhodne ledajaká. Ona šesťmesačná lehota je tiež výsledkom vyhodnotenia a rozborov štúdií, ktoré preukázali, že ľudská pozornosť v tomto období privykne, otupie a je potrebný nový impulz pre obnovu koncentrácie.

 

Určité diskusie sa viedli o účinnosti filtrov voči koronavírusy COVID 19. Ako na tom v tomto smere boli ochranné masky našich vojakov, dali sa použiť?

S využitím filtrov proti časticiam P3R sú všeobecne použiteľné proti infekcii vírusom SARS-CoV-2. Ochranné masky OM 90 pri použití vhodných filtrov chráni aj proti vírusom. V praxi je však vo väčšine situácií – ak vynecháme špecializované zdravotnícke tímy – racionálnejšie využitie odporúčaných ochranných pomôcok – respirátor, ochranné okuliare, rukavice.

 

Nemali by byť teda do budúcna vybavené univerzálnymi, prípadne výmennými filtrami?

Ochranné masky vo výbave jednotiek českej armády disponujú výmennými filtrami. Využívajú sa protiplynové filtre, filtre proti časticiam a kombinované filtre. Vybavenie sa prispôsobuje k miestu nasadenia.

 

Vanda Boštíková

• 1988-1992 samostatný vedecký pracovník, oddelenie experimentálnej imunotoxikologie, Ústav experimentálnej medicíny, ČSAV, Praha
• 1992-1994 samostatný vedecký pracovník, oddelenie experimentálnej virológiea, Ústav hematológie a krvnej transfúzie, Praha
• 1994-1996 Postdoctoral Fellowship, Department of Preventive Medicine, University of Iowa College of Medicine, Iowa City, IA, USA
• 2000- 2004 Research Investigator, Department of Pathology and Laboratory, School of Medicine, Emory University School of Medicine, Atlanta, GA, USA
• 2004 – 2009 civilný pracovník, mikrobiológ, Národné laboratórium pre výskum varicella zoster vírusu CDC, Atlanta, GA, USA
• Od roku 2009 akademický pracovník, Fakulta vojenského zdravotníctva, katedra epidemiológie Hradec Králové, Univerzita obrany Brno.V súčasnosti prodekanka pre vonkajšie vzťahy a marketing

 

Zdieľajte článok