Pred 75 rokmi Vlasovci upálili 19 ľudí v Zakřove. Starosta Novotný s tým nemá problém

Na jednej strane sa prehliada genocída, ktorú páchali Vlasovci, na druhej strane sa prehliada úloha Červenej armády v boji proti nacizmu. Vojak a lekár Marek Obrtel nám kedysi v inom rozhovore povedal , že skutoční vojaci prisahajú vždy svojej krajine (tým sa myslí rozhodne nie krajina nepriateľská, pozn. Red.). Je nemysliteľné, aby prisahali inému štátu. My k tomu dodávame, že je snáď nemysliteľné, aby to bolo Adolfovi Hitlerovi.

O iniciatíve řeporyjského starostu sme už písali , aj o pozdvihnutí, ktoré svojou klauniádou vyvolal tento tiež politik v ruskej televízii. Nami uvedená kniha opisuje tragédie siedmich obcí, ktoré boli z najrôznejších, väčšinou vykonštruovaných, dôvodov zlikvidované nacistami. Autori všetko popisujú v časovej postupnosti, teda: Lidice, Ležáky, Český Malín, Ploština, Prlov, Zákřov a Javoříčko. Dôležité je si všimnúť, že sa pripomínajú nacistické zločiny proti civilnému obyvateľstvu. Preto každý, kto má Vlasovcov za hrdinov, mal by vedieť, že sa vojaci ROA podieľali na genocíde civilistov po boku vojakov nemeckého Wehrmachtu. Ergo, máme byť hrdí, že Prahu pomohli oslobodiť nacisti od nacistov?

 

Keby sme sa mali držať logiky Pavla Novotného, že Konev prišiel do Prahy deň potom, čo Nemecko kapitulovalo, mohli by sme rovnako dobre špekulovať, že pražské povstanie sa uskutočnilo až tri dni potom, čo kapituloval Berlín, bolo teda možné jednoducho zaliezť do bytov a čakať, až sa všetko preženie. Nemusel nikto z Čechov padnúť … Táto logika by sa asi českým občanom a obyvateľom Prahy určite nepáčila. Ostatne Vladimír Jetel v knihe Hnedé temno píše , že sa u nás bojovalo aj po tzv. Remešskej kapitulácii: “… kým zdivočelé nemecké hordy odišli, dopustili sa ešte neuveriteľných zverstiev, ktoré otriasli každou ľudskou bytosťou…”

V súvislosti s maršalom Konevom je dôležité mať na pamäti, že májové povstanie v Prahe vychádzalo z úspechu tzv. Pražskej operácie. Bola to akcia Červenej armády v okolí českého hlavného mesta Prahy, v rámci ktorej Červená armáda stratila 12 000 vojakov, celkové straty (aj tie neletálne) predstavovali 50 000. Hlavne to však bolo po významnej bitke pri Stalingrade, po otočení frontu na západ …

 

Rusi v máji 1945 Prahu nebombardovali. Nestrieľali hlava nehlava z ťažkej techniky, neničili pamiatky …

Z iniciatívy sovietskeho maršala nebola proti nemeckým snajperom v Prahe použitá ťažká technika (tento prístup uplatňoval Konev aj voči ďalším mestám, ktorá oslobodzoval, pozri dokument o ňom, pozn. Red.). Dobre to vidíme aj vo filme Májové hviezdy (1959), v tomto filme vedľa seba hrali československí a sovietski herci.

 

 

Postava sovietskeho vojaka (Májové hviezdy) stelesnená hercom Leonidom Bykovom musí zlikvidovať nemeckého snajpera, ktorý strieľa z okna bytu jedného z pražských domov. Bolo by možno strelca neutralizovať výstrelom z tanku. Sovietski vojaci sa však rozhodnú neničiť obydlia Pražanov. Nemecký snajper je potom síce úspešne eliminovaný, na mieste však umiera aj sovietsky vojak.

 

 

Najvýrečnejšie je, že sa Američania k vlasovcům nemali a nevzali ich do svojho zajatia. Prečo? Ak uvážime, že okrem iného zmasakrovali civilistov v Zákřove, kto by si k sebe tiež pustil týchto činov schopných rádoby vojakov a “hrdinov”. Hrdinovia sú aj tí, ktorí v týchto dňoch poškodili torzo, ktoré zostalo po pamätníka maršala Koneva v Prahe:

Posprejovaný piedestál, apríl 2020, Praha …

 

Kniha Hlasy z horiacich domov bola vydaná v roku 2010. Teda pred všetkými udalosťami, ktoré vyostrili prejavy rusofóbie v Európe, v Českej republike, dlho pred protiruskými sankciami . V tejto knihe sú Vlasovci zaradení medzi nacistov, ktorí nechali ľudí aj s ich obydliami ľahnúť popolom.