Ministerstvo obrany : NATO nie je teroristická organizácia
Slovak Security Policy Institute sa rozhodol zozbierať 10 najčastejšie šíriacich sa mýtov o NATO a našom členstve v Aliancii a vyvrátiť ich jasnými a ľahko overiteľnými faktami.” – uvádza Ministerstvo obrany Slovenskej republiky na svojej FB stránke. Dnes pokračujeme v našom seriáli a prinášame ich jasné a ľahko overiteľné fakty na vyvrátenie ďalšieho mýtu:
NATO nie je teroristická organizácia
Najzarytejší odporcovia NATO nespochybňujú len jednotlivé aspekty fungovania organizácie, akými sú napríklad operácie, vzťahy s Ruskom či úroveň zbrojenia, ale spochybňujú Alianciu ako celok. Dokonca hovoria, že NATO je najväčšia kriminálna či teroristická organizácia, ktorá viedla a stále vedie zločinné aktivity v mnohých krajinách sveta. NATO údajne dobýva či okupuje slobodné štáty a kamufluje kriminálne činy, ktoré v nich pácha.
Reakcia na takýto typ tvrdení môže mať dve roviny. Prvá je čisto technická, s poukázaním na definíciu terorizmu a teroristických organizácií. Ich činnosť je vo všeobecnosti zameraná na šírenie strachu prostredníctvom opakovaných násilných akcií. Tie sa primárne sústredia na civilné ciele, nerešpektujú pravidlá medzinárodného práva, sú nepredvídateľné a nedá sa na ne zväčša nijako pripraviť. Naproti tomu NATO nekoná samovoľne. Reaguje na požiadavky konkrétnych krajín, či už zvnútra Aliancie, ako v prípade vojenského posilnenia Pobaltia, alebo zvonku, ako je tomu napríklad v prípade výcvikovej misie Iraku. Akákoľvek vojenská akcia si vyžaduje súlad s medzinárodným právom, teda najmä s Chartou OSN alebo mandátom Bezpečnostnej rady OSN. Použitie sily zo strany Aliancie, spôsoby vedenia boja a princípy ochrany obetí konfliktu sú zároveň rámcované Haagskymi dohovormi a Ženevskými konvenciami, teda základnými princípmi tzv. vojnového práva.
V tomto kontexte sa obľúbeným terčom kritikov stala operácia NATO v Kosove na jar 1999. Išlo o jedinú akciu Aliancie, ktorá začala bez mandátu OSN. Aj toto tvrdenie je však mierne zjednodušujúce. Operácia v Kosove bola totiž spustená po viac ako roku rozsiahlych mierových rokovaní pod záštitou OSN a Kontaktnej skupiny, ktorej členom bola aj Ruská federácia. Bezpečnostná rada OSN počas rokovaní viackrát upozornila na narastajúci počet utečencov, porušovanie ľudských práv a zabíjanie civilistov. Operácia reagovala na tisícky mŕtvych kosovských Albáncov a desaťtisíce utečencov z Kosova. Bola teda reakciou na značnú humanitárnu krízu, ktorá v povojnových dejinách Európy nemala obdobu. Kým samotný zásah zameraný na zastavenie zločinov vtedajšej srbskej vlády skutočne nebol odobrený v Bezpečnostnej rade, následná mierová operácia KFOR vznikla už základe jej mandátu č. 1244. Za jej prijatie hlasovala v júni 1999 aj Ruská federácia.
Druhá rovina argumentácie proti tvrdeniu o NATO ako teroristickej organizácii má svoj základ v samotných princípoch fungovania Aliancie. Rozhodovanie o každej aktivite, operácii či misii je konsenzuálne a v podstate značne predvídateľné. Konanie NATO je sprevádzané vysokou mierou informovanosti a transparentnosti, teda niečím, čo teroristické organizácie nikdy nebudú aplikovať. Zároveň je založené na ochrane ľudských životov, či už ide o pomoc pri živelných katastrofách (ako v Pakistane v roku 2005), alebo o boj proti terorizmu, do ktorého sa NATO zapojilo v uplynulých desaťročiach opakovane a veľmi intenzívne, napríklad v Stredozemnom mori. Samozrejme, vojenské akcie prinášajú aj obete a škody na majetku. Na rozdiel od teroristických útokov to však nie je cieľ, ale negatívny sprievodný jav, ktorému sa, bohužiaľ, nedá vždy úplne vyhnúť.
Čo je však najpodstatnejšie, NATO prináša mnohým krajinám konkrétnu pomoc pri budovaní ich bezpečnostných či iných zložiek štátu. Takto pomáha celému radu partnerských krajín, tak vo forme vzdelávania a poradenstva, výcviku personálu, ako aj priamou logistickou podporou. NATO takto asistuje napríklad Gruzínsku, Iraku, Jordánsku, Tunisku či Moldavsku. Rovnako tak poskytuje záujemcom priestor pre spoločné cvičenia alebo zdieľanie poznatkov formou vzdelávacích kurzov či workshopov. Cestou svojich kontaktných ambasád podporuje informovanosť v niektorých krajinách o svojich cieľoch, aktivitách či cvičeniach. Čiže všetko to, čo by ste mali čakať od modernej politicko-vojenskej aliancie. A nič také, čo by ste čakali od teroristickej organizácie.
