Podľa správy Nemeckej diplomacie Rusko zvážilo otvorenie šiestich vojenských základní v Afrike
Nemecko, 7.august 2020 ( AM ) – Na rozdiel od Sovietskeho zväzu, formovaných ideologických, ekonomických a vojenských väzieb s niekoľkými africkými krajinami počas studenej vojny, Rusko až donedávna stratilo záujem o Afriku. Jeho návrat na tento kontinent sa prejavil najmä v silnom zapojení sa do Stredoafrickej republiky, dodávkach zbraní, vysielaní „civilných vojenských inštruktorov“ [na použitie výrazu ruská diplomacia] a rozvoji stratégie vplyvu, najmä prostredníctvom šírenia článkov kritizujúcich prítomnosť Francúzska v tejto krajine prostredníctvom internetu.
Do centra pozornosti Francúzskeho Ministerstva zahraničných vecí a Inštitútu strategického výskumu Vojenskej školy IRSEM sa dostávajú do pozornosti Ruské médiá, ktoré šíria v týchto francúzsky hovoriacej časti Afriky protikoloniálnu propagandu namierenú proti Francúzskej prítomnosti v týchto krajinách, bývalých kolóniách Francúzska. Ide hlavne o už známe RT (Russia Today a Sputnik), ktoré si získavajú veľkú popularitu ako v celom svete, tak aj na Africkom kontinente.
V októbri minulého roku usporiadalo Rusko svoj prvý summit v Soči „Rusko / Afrika“. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia 50 afrických štátov. Rusko sa týmito krokmi pokúša o návrat vplyvu na Africký kontinent pričom netreba zabudnúť, že Africké štáty predstavujú v OSN veľmi veľký hlasovací blok. Ruský návrat do Afriky je tiež podporený zvýšeným dopytom po ich zbraniach zo strany Afrických štátov.
Aj Nemecké ministerstvo zahraničných vecí vydalo dokument s názvom: “Nové ambície Ruska v Afrkie”. Píše sa v ňom, že Rusi zvažujú otvorenie niekoľkých vojenských základní na Africkom kontinente. Ide hlavne o štáty: – Egypt – Eritrea – Madagaskar – Stredoafrická republika – Sudán. Ešte môžeme pripomenúť, že Ruská súkromná armáda WAGNER je už podľa všetkého na územiach niektorých z týchto štátov.
Súkromná spoločnosť WAGNER má dobrý vzťah s Kremľom a jej hlavný predstaviteľ Evgenij Prigožin dostal prezývku Putinov kuchár, lebo tiež dodáva stravu pre Ruskú armádu. Nad týmito praktikami sa netreba čudovať. Američania majú tiež svoje súkromné armády, ktoré bežne používajú na rôznych miestach. Ich misie môžu mať ten najrôznejší charakter a vlády relatívne rady používajú tieto súkromné armády tam, kde by mohla byť napríklad prítomnosť oficiálnej štátnej armády problematická vzhľadom na politické podmienky.
V roku 2016 ruské noviny Izvestia informovali o pláne na prenájom leteckej základne Sidi Barrani [nachádza sa len 80 km od líbyjskej hranice]. V novinách sa vtedy písalo:
„Rokovania o účasti Ruska na obnove egyptských vojenských stredísk na pobreží Stredozemného mora v blízkosti Sidi Barraniho prebiehajú úspešne. V prípade dohody medzi oboma stranami by základňa mohla začať fungovať už v roku 2019. Káhira je pripravená akceptovať prítomnosť Moskvy na vyriešenie prioritných geopolitických problémov, ktoré tiež zodpovedajú záujmom egyptskej strany“.
Základňa je skutočne funkčná … A už v roku 2017 tu bola hlásená prítomnosť ruských „špeciálnych síl“ a „bezpilotných lietadiel“. Moskva a Káhira to však popreli vyhlásením, že „V Sidi Barrani nie sú žiadne jednotky špeciálnych síl Ruska“. Žeby už vtedy išlo o členov skupiny WAGNER? Rusko a Egypt v tom istom roku podpísali memorandum o porozumení, podľa ktorého môžu letecké sily jedného z nich využívať letecké základne druhého štátu. A naopak. A to za predpokladu, že na to bude aspoň 5 dní vopred druhá strana upozornená.
Ruská vojenská prítomnosť je viditeľná v Stredoafrickej republike prostredníctvom WAGNER-a. Sudán a Mozambik budú ďalšími cieľmi, kde by malo ísť o podporu pri boji s džihádistami hlavne v provincii Cabo Delgado kde sa súčasne nachádzajú rozľahlé plynové polia. Eritrea môže byť pre Rusov zaujímavá pre jej geografickú blízkosť k prieplavu Bab el-Mandeb v Džibuti, kde ako vieme majú už svoje základne Fancúzsko, Čína, Japonsko a USA.
Za povšimnutie stojí aj fakt, že Moskva vyvíja v posledných týždňoch zvýšenú iniciatívu pre zvýšenie svojho vplyvu aj na Madagskare. Robí tak prostredníctvom financovania lokálnych politických strán.
Madakaskar je dôležitou námornou križovatkou a okrem iného aj križovatkou rôznych podmorských káblov a čo sa týka nerastného bohatstva, nájdeme tu nikel, kobalt a urán. Američania majú svoju strategickú základňu Diego Garcia necelých 3000 km od Madagaskaru.
