Ako k tomu prišlo, že Západ zabudol ako stavať lietadlové lode?
USA/Spojené kráľovstvo, 30. august 2020 (AM, topcor/S.Maržeckij) – Lietadlové lode sú plným právom považované za pýchu Vojenského námorníctva Spojených štátov. Žiaden iný štát nedisponuje takým množstvom úderných zväzov lietadlových lodí (myslí sa tým jedna lietadlová loď a sprievodné plavidlá, ktoré spolu tvoria bitevnú skupinu, zväz) schopných demonštrovať plnú „moc americkej demokracie” takmer kdekoľvek na svete. Bývalý „vládca svetových morí”, Spojené kráľovstvo, má vo výstavbe svoju druhú lietadlovú loď (HMS Prince of Wales). Nuž, a aktuálne na celom svete prebiehajúca kríza spôsobená novým koronavírusom ukázala, že loď s výtlakom 100 tisíc ton sa dokáže v okamihu zmeniť na plávajúcu nemocnicu a hypersonické riadené rakety sú schopné zmeniť pôvodne hrozivú zbraň na jeden obrovský cieľ.
Už toto by mohlo stačiť ako dôvod na zamyslenie, či vôbec má zmysel začínať so stavbou lietadlových lodí, ktoré zhltnú obrovskú sumu peňazí počas stavby a po zaradení do služby si vyžadujú neustále finančne náročné opravy? Mimochodom, túto otázku si viacmenej periodicky kladú aj vojenskí experti v samotných USA. Hovoria, žeby by bolo viac než vhodné znížiť celkový počet lietadlových lodí Vojenského námorníctva USA. A majú k tomu dobré dôvody.
Hoci formálne disponuje Vonenské námorníctvo USA 10 lietadlovými loďami triedy Nimitz a ďalšia sa nachádza v skúšobnej prevádzke, predsa však došlo v minulom roku k veľmi kurióznej situácii, kedy len jedna z celkového počtu lietadlových lodí bola skutočne bojaschopná. Bola to loď Abraham Lincoln (CVN-72), ktorá bola vyslaná na Blízky východ. V rovnakom čase sa lode George H. V. Bush (CVN-77), George Washington (CVN-73) Theodore Roosevelt (CVN-71), Ronald Reagan (CVN-76), Carl Vinson (CVN-70), Dwight D. Eisenhower (CVN-69) a Nimitz (CVN-68) nachádzali v generálnej oprave, ktorá mimochodom, stojí daňových poplatníkov nie práve zanedbateľnú sumu peňazí. John C. Stennis (CVN-74) sa pripravoval, že bude odoslaný na generálnu opravu a Harry S. Truman (CVN-75) mal vymeniť na Blízkom východe Abrahama Lincolna, no po ceste ho postihla vážna porucha.
Kvôli nefunkčným elektrickým obvodom sa loď musela vrátiť na základňu a spolu s ňou aj všetky sprievodné lode tvoriace útočný zväz. Hoci sa tým zároveň ukázalo, že nie je veľmi efektívne kvôli hlavnej lodi „preháňať” celý úderný zväz, inak sa to zatiaľ nedá. Zároveň bolo potrebné kvôli oprave Harry S. Trumana odvolať pracovníkov-špecialistov z druhých lietadlových lodí, čo spôsobilo spomalenie ich údržby.
Príbeh najnovšej lietadlovej lode Gerald R. Ford (CVN-78) je ešte komplikovanejší. Loď v jednom kuse prenasledujú dôsledky konštrukčných nedostatkov. Niekoľko mesiacov, na lodi už spustenej na vodu, si vyžiadala výmena ložísk hriadeľa. Potom sa ukázalo, že len 2 z 11 výťahov slúžiacich na dopravu munície na palubu sú schopné prevádzky súčasne. Pokročilý elektromagnetický katapult (EMALS) tiež nepracuje ako deklaroval výrobca, ktorý sa zaviazal, že k poruche katapultu môže prísť nie skôr ako po vykonaní 4166 vzletov, no v skutočnosti dochádza k poruche každých približne 370 až 400 vzletov. Taktiež efektivita práce brzdového systému (aerofinišera) je viac ako desaťkrát nižšia, ako bola pôvodne deklarovaná.
Výsledkom je, že konečná cena lietadlovej lode Gerald R. Ford vzrástla kvôli dodatočným opravám z 12,8 miliardy amerických dolárov na takmer 15 miliárd. Loď, hoci bola 17. mája 2017 zaradená do amerického námorníctva, dodnes neukončila skúšobnú prevádzku, navyše nemá sformované letecké krídlo, takže nie je ani plne bojaschopná. Mimochodom, je vcelku zvláštne, že si Američania ponechali osvedčené palubné stíhacie lietadlá F/A-18E/F Super Hornet a vychvaľované stíhacie lietadlá 5. generácie F-35B dodávajú Britom.
Aj tých trápia nemalé problémy s ich lietadlovou loďou. Prvá z dvoch objednaných lodí, HMS Queen Elizabeth, sa krátko po uvedení do prevádzky v roku 2017 musela vrátiť do suchých dokov kvôli opravám – do lode zatekala voda. V dokoch napokon strávila pol roka. Okrem spomínaného zatekania bol odhalený aj problém s jedným z hriadeľov. Aby toho nebolo málo, v roku 2019 sa problémy so zatekaním zopakovali – prasklo potrubie na slanú vodu vnútorného systému.
Pritom lode Spojeného kráľovstva sú v porovnaní s americkými skromnejšie, výtlak majú „len” 65 tisíc ton, na pohon im slúži plynová turbína, letecké krídlo tvorí len 24 kusov lietadiel s kolmým štartom a pristátím (V/STOL) a 18 vrtuľníkov, keďže loď nemá ani katapult ani brzdiace laná (aerofinišery). Z tohto dôvodu na palube chýbajú tiež lietadlá typu AWACS, ktorých úlohu tak plnia vrtuľníky.
Na záver tak možno povedať, že mať vo svojom námorníctve lietadlovú loď je určite znakom prestíže, zároveň je to však nesmierne drahé a prináša to so sebou obrovské problémy. Aj ich praktické využitie vyvoláva určité pochybnosti. Otázky vyvoláva tiež ich kvalita – je možné, že dve veľké námorné mocnosti, Spojené štáty americké a Spojené kráľovstvo zabudli ako sa stavajú kvalitné lietadlové lode? Alebo už aj tu platí, že dlhotrvajúca stavba je pre staviteľa nielen zahanbujúca, ale dokonca aj finančne výhodná?
