Erdogan: Stupídny grécki aj francúzski vedúci predstavitelia
Odkedy Grécko a Egypt podpísali dohodu o svojich námorných hraniciach, Turecko ako odpoveď na túto dohodu obnovilo geologický prieskum pod vojenských dohľadom vo vodách Cypru a Grécka. Napätie sa preto v zóne veľmi zvýšilo a môže stačiť malá iskra, aby sa spustil veľký požiar, ktorý by mohol znamenať dosť problematické obdobie nie len pre vzťahy vo vnútri NATO, ale by to poškodilo aj EÚ.
Turecko, 4.september 2020 (AM) – Požiadal turecký prezident svoj štáb, aby vyprovokoval incident vo východnom Stredomorí?
Nemecký “Die Welt” citoval anonymných tureckých vojakov, ktorí povedali, že turecký prezident požiadal svoj generálny štáb, aby vyprovokoval nejaký incident s gréckym námorníctvom potopením nejakej gréckej lode, ale bez obetí na ľudských životoch. To našťastie tureckí generáli odmietli, pretože rovnako zahodili iný návrh, ktorý hovoril o zostrelení gréckeho bojového lietadla s možnosťou, aby sa pilot mohol katapultovať.
Pán Erdogan rozohral hru, v ktorej ukazuje svoje odhodlanie urobiť všetko preto, aby sa mu opäť podarilo zjednotiť Turkov. V celku overeným receptom je vojna za nejaký národný symbol, alebo myšlienku, ktorá je blízka svojmu národu. Erdogan sa pustil do pretláčania sa nielen s Gréckom, ale súčasne s Francúzskom, ktoré vôbec nie je jednoduchý protivník. Je pravda, že Francúzom občas môže trochu trvať kým zmenia postoj v niektorých veciach, ale keď sa tak stane, ako v prípade s tureckou snahou v Stredozemí, tak sa dajú ľady do pohybu. A tak sa stalo, Francúzi opäť vyslali svoju lietadlovú loď “Charles de Gaulle” do oblasti, aby mohla lepšie monitorovať priamo z miesta celú situáciu. Nie sú známe presné rozkazy na francúzskej lodi, ale môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti zo služby v Cudzineckej légii, že keď sme išli na ostro, súper, alebo potenciálny súper to rýchlo spoznal.
Podľa “Le Figaro” je kľúčové, že vzdialenosť medzi Oruç Reis [seizmickým výskumným plavidlom zaslaným Ankarou do gréckej námornej zóny] a vojnovými loďami, ktoré ju obklopujú, nemohla technicky umožniť vrty. Aj keby, bude trvať roky, kým sa celá infraštruktúra rozvinie. Preto turecká ukážka sily na mori sa dá kvalifikovať skôr ako predvádzanie sa Erdogana pred svetom a hlavne pred svojimi voličmi. Turecký prezident sa dostal do klubu vynikajúco chránených kúpou ruských S-400, ktorý sa aktuálne zaradil na absolútnu špičku v schopnosti ochrániť svojho majiteľa.
Turecká doktrína hovoriaca o rozšírení vplyvu (vypracovaná admirálom “Cem Gürdeniz”) v Stredomorí a v Čiernom mori je v rozpore aj s Dohovorom OSN o morskom práve (Montego Bay z 1982), ktorý Turecko nepodpísalo (a preto ho nemusím dodržiavať). Aké jednoduché môže byť vysvetlenie pre aktuálne kroky tak vyspelého štátu ako je Turecko. Stačí nepodpísať a môže sa správať podľa vlastného uváženia. To možno vysvetľuje dohodu Turecka s Líbyou a tureckú vojenskú intervenciu v Líbyi.
Turci majú eminentný záujem na vlastnej produkcii plynu, nakoľko 99% ich domácej spotreby musia dovážať. Preto bude len veľmi ťažké ich dostať preč. Všetci veľkí sa správajú podobne, viď Američanov v Sýrii, napriek tomu, že ich tam nikto nepozval, sú tam a všetci kecálkovia okolo sú ticho, ale drístajú do záležitostí Bieloruska, akoby sami v NATO nemali čo riešiť.
Pri aplikovaní štandardného dohovoru o morskom pobreží je jasne vidieť, že Tuercko je vzhľadom ku všetkým gréckym ostrovom takmer uzamknuté na pevnine a má len malé exkluzívne námorné zóny. Tiež závislosť na Ruskom plyne ho núti hľadať aj iné, svoje riešenia pre uspokojenie vlastného dopytu a prečo nie aj exportu. Vieme, že v Európe nemáme žiadne ložiská ničoho čo sa týka plynu a ropy a preto Európske krajiny potrebujú ku svojej existencii akéhokoľvek dodávateľa. Preto Grécko-Turecká kríza má relatívne veľký potenciál na roztrieštenie nie len NATO v situácii mozgovej porážky, ktorú prežíva, ale aj Európskej únie, lebo názorov je viac a EU nebola nikdy nejako extra jednotná. Snáď len v uznávaní práv pre pomaľovaných s holými zadkami čo sa predvádzajú vo svojich sprievodoch hanby.
Lenže nezabúdajme, že Izrael sa zapojil s Cyprom a Gréckom do spoločného projektu plynovodu s názvom “EASTMED”, ktorého hlavná destinácia bude Európa závislá na plyne aj rope a preto sa Európa bude musieť stále správať do istej miery ako prostitútka. Tiež berme ohľad na to, že Turecko si je vedomé svojej unikátnej pozície v regióne. Môžeme zohľadniť počet obyvateľov (približne 80 miliónov), armádu, člen NATO, zadržiava utečencov atď. Preto Turci vedia, že musia vystrčiť lakte, lebo ak nie, prídu o časť veľmi výnosného koláča, ktorý majú rovno pod nosom, aj keď u suseda, dá sa povedať.
Jednostranne odsúdiť Turecko by bolo preto nezmyselné. Dnešný svet funguje len na základoch moci vojenskej a v poslednom čase ju dokáže nahradiť ekonomická moc (to predvádza Čína a darí sa im v tom). Takže sila a brutalita sú základné predpoklady k tomu, aby sa niekto dokázal presadiť. Vidíme na Severnej Kórei, ako len tak tak unikla pred “americkým hamburgerom” rozvážaným v Abramsoch a zhadzovaných z B-52. A to všetko len preto, že sa Severokórejčanom podarilo práve v 12 hodine vyhotoviť ich plne funkčnú jadrovú zbraň. V prípade Turecka je možno dobré, že takú aktuálne nemajú. Majú však S-400, ktoré svojim spôsobom dostatočne zdvihlo Erdoganovi jeho ego. Nezabudnime tiež, že prežil pokus o vojenský prevrat, ktorý bol pravdepodobne organizovaný z USA. Nikdy sa nedozvieme reálne, kto za tým stál. Jediné čo vieme je, že Erdogan to prežil a urobil drastické čistky nie len v ľudských zdrojoch, ale aj v postoji k USA, NATO a podobne.
Stanica Medi1TV Africa odvysielala skutočne tvrdé slová Tureckého prezidenta proti Gréckemu prvému ministrovi a Francúzskemu prezidentovi:
“Tí, ktorí sa stavajú proti nám v Stredomorí a v regióne, sú pripravení urobiť rovnaké obete ako my? Akceptuje grécky národ, čo sa mu môže stať vďaka ich stupídnym a nekompetentným vedúcim predstaviteľom? Francúzsky národ, pozná cenu, ktorú bude musieť zaplatiť vďaka jeho stupídným a nekompetentným vedúcim predstaviteľom?”.
Tieto slová predniesol Turecký prezident v nedeľu, v deň národného sviatku, keď Turci vyhnali grécku armádu vďaka “Mustafa Kemal Atatûrkovi v 1922 počas bojov o nezávislosť Turecka. Takmer sto rokov neskôr sa situácia medzi týmito rivalmi opäť vyhrocuje, tento krát kvôli ložiskám plynu, ktorá sa nachádzajú v spornom území medzi Tureckom a Gréckom.
Recep Tayyip Erdoğan pokračoval týmito slovami:
“Teraz hovoríme našim nepriateľom so zvýšeným hlasom, úprimným hlasom, že všetci, ktorí sa mobilizujú proti Turecku videli naše odhodlanie ochrániť naše práva uznané na medzinárodnej scéne okolo diplomatického stola, ako aj v teréne”.
Tlaky medzi Gréckom a Ankarou sa ťahajú aj v spore o ostrov “Kastellorizo” situovaný asi 2 km od Tureckého pobrežia. Gréci pred pár dňami ukázali svoju prítomnosť na spomínanom ostrove, čo spôsobilo rozčúlenie v Ankare. Gréci trvajú na tom, že im prináleží právo ťažiť prírodné bohatstvá v tejto zóne, ale Ankara to kategoricky odmieta.
Preto sa neunáhľujme v reakciách na to, čo vidíme. Sú v tom historické krivdy zmiešané s pohŕdaním voči jednotlivým politickým predstaviteľom. Tiež Turci majú veľkého žolíka v tom, že zadržiavajú všetkých utečencov na svojom území a Erdogan to používa ako nástroj vydierania voči EU. A nikto si neželá, aby týchto utečencov len tak pustil do Európy. Názory sú rôzne a mal by zvíťaziť zdravý rozum nad streľbou. Tí, ktorí vojnu nezažili vedia prd o tom, aké zverstvá sa páchajú. Hazardovať s mierom len pre pár výhod vyplývajúcich z ťažby plynu je nezmysel. Teraz môžeme opäť vidieť, čo môžu mať rôzni šialenci v rukách, vybavení peniazmi a ovládajúcimi bábky v prezidentských palácoch. Hovoríme o vojenskom arzenáli štátu, ktorý sa pre riťolezectvo politikov dostáva pod nepriame ovládanie týchto zbohatlíkov, ktorým to už udiera častokrát na mozog a sú ochotní vyvolať aj vojnu.
To je jeden z dôvodov prečo by som dnes už nešiel do armády aj napriek tomu, že Cudzinecká légia je v mojich očiach neuveriteľná inštitúcia presahujúca akýkoľvek politický, alebo sociálny systém. Je založená na veľmi prísnych pravidlách a to z nej robí to čo je. Pochopil som ale, načo a hlavne komu slúži. Brániť vlasť (v prípade Légie je to Francúzsko) je dávno zabudnutá povinnosť zapadajúca prachom z nových vojen vyprovokovaných šialencami túžiacimi po novom bohatstve, či vplyve. A my vojaci sme v rukách ich roztopaše. Nezabudnem však, že tá ich zábava stála životy mnohých bojovníkov, z ktorých každý mal svoju mieru sfanatizovania za vec, pre ktorú išiel do boja. A tú vec, to fanatizovanie nám podávajú skrz médiá, alebo rozkazy, aby v nás vyvolali emóciu, ktorá ospravedlní to, čo tam kde nás vyslali ideme páchať. Neuveriteľné ľudské tragédie, zranenia, trvalé fyzické či psychické následky spôsobené vojnou sú najlepším obrazom miery šialenca, ktorý vojnu vyvoláva. To čo som videl a zažil mi stačilo k tomu, aby som namiesto vojny radšej o probléme diskutoval a vytasil zbraň až vtedy, keď na mňa niekto zaútočí bez pokusu o vyriešenie problému jeho rozdiskutovaním.
