Masívne nasadenie Čínskych síl na hraniciach s Indiou v oblasti Ladakh
Čína, 12.september 2020 (AM) – Čínske úrady ohlásili tento víkend nový pohraničný incident medzi silami Ľudovej oslobodzovacej armády (ďalej len ČLOA) a indickými silami, ktoré im čelia pozdĺž hraničnej čiary medzi oboma krajinami v Himalájskom regióne Ladakh, ktorý už v posledných mesiacoch bol medzi týmito dvoma krajinami vystavený veľkému napätiu.
Podľa správy čínskeho ministerstva zahraničia boli tentoraz čínske jednotky nútené použiť varovné výstrely na zastavenie presunu indických síl cez hranice, čo zjavne vyvolalo nové oživenie napätia medzi Pekingom a New Delhi. Indické orgány zase obviňujú čínske sily z provokácie a tvrdia, že reagovali iba na pohyby samotných čínskych armád.
Nech už je to akokoľvek, Peking práve potvrdil veľký presun vojsk na ladacké náhorné plošiny. Podľa článku z web globaltimes.cn ČLOA oznámila vyslanie výsadkových síl, delostrelectva a PVO (protivzdušná obrana), ako aj obrnených vozidiel, jednotiek špeciálnych síl a bombardérov a to znamená veľmi zreteľnú eskaláciu súčasnej krízy v tomto regióne. Podľa čínskeho štátneho webu patria presúvané jednotky k 71. a 72. armádnej skupine spolu s ďalšími jednotkami z celej krajiny. Tieto pohyby vojsk prichádzajú po niekoľkých mesiacoch latentného, ale skutočne významného posilnenia na oboch stranách demarkačnej línie.
Obe dotknuté strany k tomu prispeli zintenzívnením príprav na možný konflikt väčších rozmerov. Číňania nasadili svoje obrnené vozidlá, mobilné delostrelectvo a tiež svoje protilietadlové obranné systémy s ďalekým doletom (hovorí sa o S-400?). New Delhi tiež posilnilo svoju prítomnosť o obrnené vozidlá, protiletecké prostriedky stredného doletu, bojové vrtuľníky a tiež stíhačky.
Na presun svojich jednotiek použila ČLOA svoje nové prepravné lietadlo Y-20. Indické úrady zatiaľ na túto masívnu čínsku posilu na jej hranici formálne nereagovali. New Delhi však nedá na seba príliš dlho čakať a preto niet pochýb o tom, že reakcia bude adekvátna k tej Čínskej. Čiže uhlíkovú stopu v oblasti výrazne zvýši aj Indická technika, aby ukázali rovnaké odhodlanie v presadení svojich záujmov v dotknutom regióne.
New Delhi si nemôže dovoliť prejaviť ani najmenší náznak slabosti voči Pekingu. Okamžite by to poškodilo verejnú mienku a to je pre vedúcich predstaviteľov neprijateľné. India sa nezvykne skloniť pred nikým. Preto je táto záležitosť s Čínou už vopred určená ak sa bavíme o priebehu udalostí. To znamená, že ani jeden ani druhý nie sú pripravení cúvnuť, ale dá sa predpokladať, že nebude to India, ktorá stisne spúšť ako prvá, pokiaľ to nebude prst z Pentagonu, ktorý tú spúšť stisne. Je tiež dosť možné, že indická reakcia sa neobmedzuje iba na ladacké náhorné plošiny. India posilnila prítomnosti indického námorníctva v Bengálskom zálive pozdĺž slávnej “Hodvábnej cesty“ a táto zóna je pre Číňanov strategická.
Indické námorníctvo už pred niekoľkými dňami nasadilo v Čínskom mori torpédoborec, čím rozzúrilo čínske úrady, ktoré obvinili New Delhi z „hrania americkej hry“. Je veľmi ťažké povedať, kde sa vzájomné čínsko-indické provokácie v Ladaku skončia, aj keď nebudú viesť ku skutočnému ozbrojenému konfliktu. Je zrejmé, že ani jedna z krajín by dnes na prvý pohľad nemala záujem spochybniť súčasný stav, ktorý v tomto regióne pretrváva, aspoň z krátkodobého hľadiska, od roku 1962.
Preto je dosť možné, že zo strany Pekingu ide možno viac o prejav obrannej pozície, ak by sa náhodou India rozhodla aktívne (vojensky) účastniť podpory v otázke pomoci Taiwanu, v prípade, že by Čína začala vojenskú intervenciu na tomto ostrove s cieľom prevziať výkonnú moc, pretože podľa Pekingu ostrov vždy patril Číne.
Aktuálna situácia však len prikladá nové polienko do ohňa možného problému, ktorý nebol tak veľký a horúci ako ním začína byť už dnes. Jedno z nebezpečenstiev rôznych spolkov je aj to, že India ako veľký spojenec USA, bude musieť prejaviť istú mieru podpory v riešení problému s Taiwanom. A pritom India a Čína sa už dokázali aspoň tolerovať ako susedia, ale dávali si vzájomne pozor na zbytočné provokácie, ktoré by mohli viesť k veľkému konfliktu. Preto ak sa India aktívne zapojí do prípadných bojov o ostrov Taiwan, pre Peking sa stane každý Indicky vojenský objekt cieľom na zničenie.
Rovnako ako čínske sily, aj indické jednotky rozmiestnené pozdĺž demarkačnej čiary medzi týmito dvoma krajinami dostali v posledných mesiacoch početné posily. Podľa toho čo sa deje v regióne je možné povedať, že Čína musí konať aj keď to Peking popiera. Najväčší problém bolo prehĺbenie spolupráce Indie s USA, čo výrazne ohrozilo záujmy Pekingu. USA robia tiež všetko preto, aby prekazili spojazdnenie “Hodvábnej cesty”. Aj keby nebolo taiwanského problému, s istotou sa dá predpokladať, že by orol vyvolal problém hocikde, kde mu to “spojenci” povolia.
Pre Američanov je Čínska ekonomická expanzia nočnou morou ďaleko väčšej priority ako je Rusko. Americký vplyv výrazne upadá a podpora zo strany spojencov nemusí byť taká, aká by “mala byť”.
Tak ako Turci zostrelili ruské lietadlo, je jasné, že toto rozhodnutie nemuselo byť až tak turecké. Ak bolo, tak to Putin vysvetlil Erdoganovi správnymi slovami a ako sa zdá, pochopil správne Putinove vysvetlenie. A vieme do akého spolku Turecko (ešte) patrí a kto v ňom velí. Niečo podobné sa môže stať aj v Indii, ktorá ako taká má len malú chuť vyvolávať vojenské konflikty, obzvlášť také, ktoré by ju mohli stáť veľké materiálne škody, prípadne v ktorých by mohla utrpieť porážku. Indická armáda je veľká, ale má tiež rovnako veľkú potrebu sa modernizovať. A v tomto konflikte sú zúčastnené jadrové veľmoci, čo mu prináša zvýšenú pozornosť.
V prípade, že by sa India dištancovala od USA, ale hlavne od konfliktu s Čínou, znamenalo by to pre Washington oslabenie svojich pozícii v oblasti a Peking si je toho dobre vedomý. Vojenský otvorený konflikt medzi Čínou a USA by mohol viesť ku skutočnej celosvetovej katastrofe. V tom lepšom prípade len k pádu USA zo svojej stoličky, z ktorej terorizuje celý svet, čo veľmoci ako Čína, Rusko, Irán a ďalšie štáty sveta už netolerujú. Otázkou však je, či Čína nesadne do trónu zdedenom po USA a nastolí svetu svoju predstavu o poslušnosti. Pri výmene vždy vieme, kto odchádza, ale nevieme kto prichádza. Vedúce postavenie (funkcia, hodnosť a pod.) prináša zmenu v správaní snáď každého jedinca. Preto ak by sa tak stalo, prinajmenšom by Čína stúpala po krku každému, kto by sa opovážil konať proti ich zájmom. Ďalšia otázka je, či by sa ich reakcie líšili od tých aktuálnych amerických. Preto dúfajme, že namiesto hamburgerov zhadzovaných z amerických lietadiel, nebudeme vidieť padať čínske polievky.
Silné indo-americké spojenectvo by bolo jedným z najhorších scenárov pre Peking, ktorý by videl protivníka s rovnakou demografickou silou ako má on sám a ešte k tomu podporovaný americkou technológiou schopnou spochybniť jeho ázijskú nadvládu.
Čas letí a Peking musí konať. Preto prípadné vytvorenie krízovej situácie na hraniciach so svojim susedom môžu spomaliť, prípadne zastaviť vojenské zblíženie Indie s USA.
Preto bude zaujímavé, ako budú reagovať v New Delhi a Washingtone, kde sa aktuálne politici viac venujú tomu, kto sadne namiesto Trumpa do kresla, alebo ako vypáliť rybník tomu inému kandidátovi. Vojaci síce nie sú súčasťou volebných machinácii, ale ich akcia je podmienená politickému rozhodnutiu. Ak by zostal Trump ako prezident, je dosť možné, že žiadny konflikt sa neudeje. On nie je vojnový štváč, nech je akokoľvek. Zvyčajne pohrozí veľkou silou, ale zostáva to zatiaľ pri slovách, čo je veľmi dobre. Trump je obchodník a zdedil niekoľko veľkých vojenských konfliktov z ktorých sa snaží nejako vycúvať, ale nie je to vždy možné vzhľadom na komplexnosť rôznych koaličných dohôd a následkov z ich porušenia.
Adam Riečanský
