Peking si nenechá skákať po hlave – začína rozsiahle cvičenie okolo Taiwanu ako reakciu na provokácie z USA
Čína, 20. september 2020 (AM) – Už niekoľko mesiacov sme svedkami nárastu napätia medzi Pekingom a Washingtonom v otázke Taiwan-u. Doposiaľ sa Čína chovala vždy zdržanlivo na provokácie z USA.
Zdá sa však, že piatková návšteva štátneho tajomníka USA Keitha Kracha v Tchaj-pej vyvolala v Číne úplne inú reakciu. Okrem organizácie viacerých cvičení vrátane ostrej streľby v rôznych častiach okolia ostrova, ktoré uskutočnili námorné a vzdušné sily Ľudovej oslobodzovacej armády, Peking teraz priamo hrozí vojenským zásahom proti ostrovu, ak by sa Washington rozhodol vmiešavať do vnútorných problémov Číny od ktorých dali USA ruky preč už v 1979, keď prezident J. Carter prerušil diplomatické vzťahy s Tchajwanom a uznali tak jednotnú Čínu. Vtedy išlo o krok ku zblíženiu sa medzi Washingtonom a Pekingom, ktorý sa začal už počas Nixonovej vlády.
Je potrebné povedať, že návšteva amerického štátneho tajomníka v Taiwane je dôležitou udalosťou. Stojí za pripomienku, že žiadny americký úradník tejto úrovne nevkročil na Taiwanskú pôdu od konca 60. rokov, keď Americká diplomacia v tých rokoch vsadila na Čínu, aby tak oslabila sovietsky blok. Keith Krach sa okrem toho zúčastní na slávnosti na počesť Lee Teng-hui, ktorý bol prezidentom krajiny v rokoch 1988 až 2000 a ktorý zostáva symbolom odporu proti Pekingu.
Tento krok zo strany Američanov vytvára dojem, že dohoda o zjednotenej Číne môže byť už len minulosťou. Pre USA nie je nič neobvyklé odstúpiť jednostranne od dohody, alebo nechať “spojenca” napospas.
Okrem toho sa zdá, že americká diplomacia zmenila aj pozíciu v Organizácii Spojených národov. V stredu sa totiž na verejnosti ukázala Kelly Craft, americká veľvyslankyňa pri OSN s riaditeľom hospodárskeho a kultúrneho úradu v Tchaj-pej v New Yorku James KJ Lee. Taiwan začal písať svoju rebelskú históriu odkedy vláda Čínskej republiky utiekla na ostrov a moc v kontinentálnej Číne prevzala Komunistická strana. Pre OSN bolo neprijateľné mať 2 zástupcov jednej krajiny a preto podľa rezolúcie 2758 z 25 októbra 1971 prijali zmenu v ktorej legálnym zástupcom v rade OSN sa stala vláda Čínskej ľudovej republiky pod vedením Komunistickej strany.
Pre Peking tieto opakované provokácie vyvolali tiež zmenu postoja a oveľa razantnejšiu reakciu ako obvykle. Najskôr ČLOA zahájila sériu námorných a vzdušných cvičení vrátane ostrej strelby po okolí ostrova Taiwan. Ak je veľkosť cvičenia sama o sebe výnimočná, významne sa zmenil aj prístup Čínskych jednotiek, ktoré vyslali do oblasti demarkačnej zóny s Taiwan-om svojich 18 lietadiel (J-10,J-11,J-16 odvodený od SU-30 a H-6). Tie oznámili Taiwanskému letovému stredisku, ktoré ich vyzvalo na opustenie zóny, že žiadna demarkačná čiara neexistuje. Prekročenie tejto deliacej čiary Čínskymi strojmi prinútilo vzlietnuť Taiwanské stíhačky, ktoré sa v zápätí vrátil naspäť.
Čínska tlač zdôrazňuje, že vláda môže použiť článok 8 z Čínskej ústavy, ktorý oprávňuje použitie vojenskej sily proti secesionistickým akciám ku ktorým môžeme počítať opätovné nadviazanie diplomatických vzťahov medzi Washingtonom a Tchaj-pej. Otázkou ešte zostáva, ako ďaleko bude ochotná vláda USA zájsť v tejto záležitosti.
Pre Čínu môže byť tento postoj USA dôvodom k použitiu spomenutého článku 8 Čínskej ústavy a zahájiť ozbrojený útok na ostrov. Musia však dúfať, že USA nezasiahne do tohto vnútorného Čínskej konfliktu. Mohlo by to byť spúšťačom reťazovej reakcie rôznych iných akcii, ktorých devastačné účinky by mohli spôsobiť skutočnú katastrofu.
Ďalší, psychologický faktor je, že americký vojak nebude nikdy bojovať s takým nasadením ako Čínsky, prípadne Taiwanský. Použijú svoje technológie, ale mimo toho nevložia do konfliktu nič viac, ak nepočítame ich prirodzenú aroganciu s ktorou roznášali teror všade tam, kde si dovolili akokoľvek protirečiť zeleným papierikom. Čína je dnes už svetový hráč s takou mocou, ktorá zdvihla zo stoličky mnohých ekonomických ako aj vojenských analytikov. Na rozdiel od Američanov, je pre Čínu konflikt s Taiwan-om ich vnútornou záležitosťou, ktorú si môžu vyriešiť sami. Položme si otázku, či by si nechali Američania len tak zobrať ich nejaké územie, napríklad Kaliforniu do rúk Číny len preto, lebo sa budú chcieť osamostatniť?
Adam Riečanský
