Podľa oficiálnych údajov je v Číne v prevádzke asi 200 vrtuľníkov vyrobených v tomto závode a prvé dodávky boli oznámené už v októbri roku 2019. Pred niekoľkými týždňami bola na oficiálnom webe spoločnosti Rostec, do ktorej patria aj Ruské vrtuľníky, oznámená dodávka série Mi-171 do Číny. A v týchto dňoch napísal o tejto udalosti americký portál The Drive. Upozornil na zábery zo spravodajstva čínskej televízie, na ktorých bola videná  modifikácia Mi-171S Store.

 

 

The Drive píše , že špecifická šedá farba týchto strojov môže súvisieť s tým, že Čína môže používať tieto vrtuľníky pre špeciálne operácie v sporných horských oblastiach na hranici s Indiou. V príspevku bol tiež vyslovený predpoklad, že Mi-171S môže mať možnosti, ktoré v súčasnosti nemajú vrtuľníky Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády. Detaily rusko-čínskej transakcie nepoznáme, rovnako ako nepoznáme ani úlohy, pre ktoré boli nové vrtuľníky nakúpené.

 

Zaujíma nás niečo iné. Na jednej strane, súčasná Čína sa čoraz viac zásobuje zbraňami samostatne. Doba 90. rokov a po roku 2000, kedy Peking kupoval ruské ponorky, torpédoborce, lietadlá a ďalšiu vojenskú techniku, už pominula. Na druhej strane, dokonca aj keď má dosť rozvinutú vlastnú výrobu vrtuľníkov, nakupuje Čína aj naďalej ruské stroje. Z akých dôvodov?

Teraz vyrába Čína niekoľko modelov špecializovaných vojenských vrtuľníkov: viacúčelový Harbin Z-9 sa montuje podľa francúzskej licencie a protitankové Harbin Z-19 a CAIC WZ-10 vyrába Čína samostatne, aj keď v projekte WZ-10 boli využité skúsenosti ruskej konštrukčnej kancelárie Kamov .

 

Vlastná výroba vrtuľníkov v Číne bola pôvodne založená na kopírovanie sovietskych vrtuľníkov Mi-4, ktorých dodávky sa začali v 50. rokoch, neskôr však boli prerušené kvôli zhoršeniu vzťahov medzi oboma krajinami. Po zmierení, na prelome 90. rokov a po roku 2000, boli dodávané z Ruska do Číny hlavne viacúčelové vojenské transportné vrtuľníky Mi-8 a ich modernejšia “reinkarnácia” – Mi-17. Vrtuľník Mi-171S, na ktorý upozornil The Drive, pochádza z doby krátko po roku 2000 a je neskoršou modifikáciou tohto stroja.

 

S ohľadom na veľkú popularitu Mi-8 a jeho modifikácie je trochu divné, že Čína tento vydarený stroj neokopírovala. Bolo to spojené možno práve s ťažkosťami v zariaďovaní výroby vrtuľníkov a s nutnosťou vytvoriť vlastnú školu inžinierov a konštruktérov pre výrobu podobnej techniky. Vo vrtuľníkoch sa používajú tak zložité systémy (motory s plynovou turbínou, reduktory nosných rotorov), že ich kopírovanie nie je možné bez určitej úrovne rozvoja vlastných technológií.

 

Tak čo to je vlastne vrtuľník Mi-171S (ruskej označenie Mi-8AMTŠ)? Je to viacúčelový transportný a útočný vrtuľník, ktorý je určený pre výsadkové a špeciálne operácie a môže byť používaný na sprievod pozemných síl a vysoko efektívnu likvidáciu pohyblivých a nehybných pozemných cieľov a palebných ohnísk. Je nenahraditeľný v protiteroristických operáciách, ale môže samozrejme vykonávať aj pátracie a záchranné funkcie. Mi-171S môže byť vybavený dodatočným pancierovaním kabíny a kabína môže byť úplne digitálna, teda bez klasických ciferníkov, ktoré vystriedali LCD displeje. Nočnú navigáciu zabezpečuje infračervené zariadenie a noktovízory pre posádku.

 

Jednou zo zvláštností Mi-171S je veľká výkonová rezerva pohonnej jednotky, ktorá umožňuje prevádzku vrtuľníka v podmienkach veľhôr. A skutočne, v podmienkach napätia, ktoré vzniklo teraz v horských oblastiach hraničiacich s Indiou, môže byť podobná dodávka špecializovaných transportných a útočných vrtuľníkov interpretovaná ako potenciálne posilnenie leteckej podpory v miestach styku s ozbrojenými silami susednej krajiny.

Mi-171S môže niesť na vonkajšom závese celý arzenál moderného útočného vrtuľníka – bloky neriadených striel, protitankové strely rôznych modifikácií typu Šturm-B, bomby, závesné palivové nádrže, kontajnery pre menšie náklady a iné vybavenie. Vrtuľník je na sto percent ruský, dovážané súčiastky sa pri jeho výrobe nepoužívajú. Motory s plynovou turbínou VK-2500PS-03 sa vyrábajú v Rusku, a nie na Ukrajine, ako tomu bolo u starých modelov vrtuľníka Mi-8. Pripomenieme, že je to dôležité, pretože vojensko-technická spolupráca medzi Moskvou a Kyjevom bola zastavená po udalostiach na Kryme.

 

A tak vidíme, že v rámci vojensko-technickej spolupráce kupuje Čína od Ruska nielen tie najpokrokovejšie zbrane, ako je S-400 Triumf a viacúčelové stíhacie lietadlá Su-30MKK a Su-35S, ale tiež, aj keď nie supermoderné, ale zato dobre osvedčené stroje. Mi-171S je dosť aktuálnym strojom, ktorý svojimi možnosťami a spoľahlivosťou stojí v jednom rade s najlepšími západnými vojensko-transportnými vrtuľníkmi, ako je Sikorsky UH-60 Black Hawk.

 

Ako príklad môžeme uviesť úlohu, ktorú zohrali tieto vrtuľníky v Afganistane. Môžeme si spomenúť napríklad na nasledujúcu skutočnosť. V roku 2018 bolo v správe Pentagonu oznámené, že americké UH-60A + Black Hawk sú menej efektívne a náročnejšie v obsluhovaní než ruské Mi-171S a nemožno ich používať vo vzdialených a ťažko dostupných oblastiach Afganistanu, pretože veľké výšky im robia problémy.

Tým ale história Mi-171S nekončí. Podľa oficiálnej informácie bude v roku 2022 v Ulan-Ude zahájená sériová výroba modernizovaných vrtuľníkov tohto modelu. Skúšobná vzorka tohto univerzálneho vrtuľníka bola vyrobená už v roku 2018. Podľa oficiálnej správy pre tlač spoločnosti Rostec bude okrem nových zbraní tento stroj vybavený palubným obranným komplexom Prezident-S, ktorý v automatickom režime rozoznáva vypustenie rakety na vrtuľník a vystreľuje klamné infračervené ciele. Projektanti sľubujú okrem toho zvláštne sedadlá pre výsadkárov, ktoré tlmia energiu nárazu a pomôžu ľuďom prežiť v prípade tvrdého pristátia, a tiež ďalšie novoty pre zvyšovanie bezpečnosti a bojaschopnosti vrtuľníka.

Dmitrij Kornev