Starikov: Cudzí provokatéri môžu byť skutočným iniciátorom konfliktu v Karabachu
Arménsko, 30.september 2020 (AM) – Konflikt v Náhornom Karabachu vypukol náhle. Boje sa začali bez zvýšenia napätia. Od 80. rokov 20. storočia, keď bola vojna medzi Arménskom a Azerbajdžanom zmrazená úsilím Sovietskeho zväzu, medzi týmito dvoma krajinami pretrvávalo napätie. Za posledné desaťročia nedošlo k zmiereniu. Pravidelne sa navyše vyskytovali exacerbácie. Ale vždy predtým, ako strany prešli k „streleckej“ konfrontácii, nastalo určité obdobie nárastu vzájomných nárokov.
Udalosti, ktoré sa začali 27. septembra, boli zarážajúce svojou rýchlosťou: prinajmenšom včera pokojný región náhle explodoval streľbou, horiacimi tankmi a zostrelenými vrtuľníkmi. Politický expert Nikolaj Starikov sa na svojom blogu snažil vysvetliť čo sa deje:
“Konflikty možno zhruba rozdeliť na dve časti.” Prvé tlejúce – kde je zvýšenie napätia niekedy predvídateľné a tie kde je nemožné ho vôbec predvídať. Pre konflikty, ktoré sú ako sud benzínu, alebo hromada suchého dreva – stačí hodiť zápalku, aby tento oheň vzplanul. Presne to sa stane, keď v lete vojde neopatrný človek do suchého lesa (a možno aj úmyselný podpaľač) – môže to spôsobiť hrozné lesné požiare.
Konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom teda patrí k druhému typu konfliktu: je to napätie na celé roky, desaťročia, a ak sa s tým nič neurobí, tak v zásade po celé storočia. To záleží od tých, ktorí túžia po zhoršení.
Je len nevyhnutné, aby sa spravodlivo každá zo strán v konflikte cítila napadnutá. Navyše, žiadny z nich nemusí na druhého ani zaútočiť. Mám na mysli účasť provokatérov, ktorí môžu strieľať najskôr z jednej, potom z druhej strany. Alebo sa obmedzia iba na ostreľovanie jednej strany.
Aby sa to mohlo stať, potrebujete iba pár ostreľovačov, niekoľko delostreleckých výstrelov. A vo všeobecnosti sme podobné aktivity pozorovali pri podnecovaní vojny na Ukrajine, kde na samom začiatku občianskej vojny ukrajinská strana zverejnila materiály, v ktorých s prekvapením hovorili o niektorých delostreleckých batériách (a dokonca aj o viacerých raketových systémoch!), Ktoré niekde z ukrajinského územia. strieľali, ale nikto nevie, čo sú to za strelci a komu sú podriadení.
Takže tu nemožno vylúčiť, že na každú zo strán strieľala tretia strana so záujmom o podnietenie konfliktu. Okrem toho je každá zo strán úprimne presvedčená, že práve ona sa stala obeťou agresie. Kto chce spôsobiť vojenskú konfrontáciu, skutočné vojenské akcie, môže ich takto usporiadať relatívne jednoducho.” uviedol Starikov.
Európska únia v súvislosti s najnovšími bojmi na Kaukaze medzi arménskymi separatistami a Azerbajdžanom o oblasť Náhorného Karabachu varovala regionálne mocnosti, aby do tohto konfliktu nezasahovali. Zároveň odsúdila “vážnu eskaláciu” napätia, ktorá ohrozuje stabilitu v regióne. Tá si podľa agentúry AFP počas niekoľkých hodín vyžiadala už vyše päť desiatok ľudských životov.
Ako uviedol hlavný hovorca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, Slovák Peter Stano, Brusel nemôže potvrdiť správy o vstupe vonkajších síl, no dodal, že „žiadne vonkajšie zasahovanie do tohto konfliktu nie je akceptovateľné“.
Smrteľné boje v oblasti predtým vypukli naposledy v lete 2016. Najnovšia séria konfliktov medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach sa začala v nedeľu ráno, pričom každá strana pripisuje zodpovednosť za ne tej druhej. Podľa Stana únia žiada okamžité prímerie, jeho prísne dodržiavanie, deeskaláciu napätia a zastavenie akýchkoľvek nepriateľských prejavov.
„Nikto by nemal mať záujem a nikto nebude mať prospech z vypuknutia vojny. Práve tomu chceme zabrániť. Európska únia ako medzinárodné spoločenstvo vyzýva všetky zúčastnené strany, aby okamžite prestali. Všetkých ostatných aktérov v regióne zároveň žiadame, aby prispeli k zastaveniu tejto konfrontácie,“ doplnil.
