Vojna v Karabachu: Ruský minister obrany Šojgu rokoval s vedúcimi rezortov obrany Azerbajdžanu a Arménska
Azerbajdžan, 14.október 2020 (AM) – Počas rokovaní minister obrany Ruskej federácie vyzval svojich kolegov, aby v súlade s dohodami dosiahnutými v Moskve 10. októbra plne splnili povinnosti azerbajdžanskej a arménskej strany.
Minister obrany Ruskej federácie, armádny generál Sergej Šojgu, telefonicky rokoval s vedúcimi rezortov obrany Arménska Davidom Tonoyanom a Azerbajdžanom Zakirom Hasanovom. Počas rokovaní minister obrany Ruskej federácie vyzval svojich kolegov, aby v súlade s dohodami dosiahnutými v Moskve 10. októbra plne splnili povinnosti azerbajdžanskej a arménskej strany. Informovalo o tom ministerstvo obrany RF.
10. októbra začalo v Náhornom Karabachu platiť prímerie. Dohody dosiahli ministri zahraničia Arménska a Azerbajdžanu na rokovaniach v Moskve na pozvanie ruského prezidenta Vladimira Putina. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov zároveň na stretnutí so svojím kolegom z Arménska Zohrabom Mnatsakanyanom uviedol , že dohoda o prímerí v Náhornom Karabachu nie je úplne dodržaná.
Lavrov spochybnil dobré vzťahy medzi Ruskom a EÚ v blízkej budúcnosti
Minister zahraničných vecí je presvedčený, že správanie zástupcov EÚ je voči Rusku zbytočné a neprimerane arogantné. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov vyjadril pochybnosti o vývoji vzťahov medzi Ruskou federáciou a Európskou úniou. Vedúci ruského ministerstva zahraničia navyše poznamenal, že ruská strana ako celok si pravidelne kladie otázku, aké je to potrebné. Ako dôvod uviedol Lavrov často arogantné správanie a tón zástupcov EÚ.
“Som presvedčený, že by sme za nič nemali niesť zodpovednosť, pretože máme vlastnú ústavu, vlastné zákony,” zdôraznil.
Minister sa predtým vyjadril aj k otázke konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom v Náhornom Karabachu. Podľa Lavrova by sa malo stanoviť, aby mierové sily tretích strán kontrolovali udržiavanie prímeria na spornom území .
Ostreľovanie a strety v Náhornom Karabachu pokračujú. Podľa vojnových spravodajcov, granáty ničia aj obytné budovy, nielen vojenské základne. Predchádzajúci bojové strety na arménsko-azerbajdžanskej hranici v júli trvali niekoľko týždňov. Prebiehali niekoľko sto kilometrov od Náhorného Karabachu – v regiónoch Tovuz a Tavuš, ktoré hraničia aj s Gruzínskom. V neuznanej republike zostala situácia pokojná. Vinu za ostreľovanie zvaľovali Baku a Jerevanu jeden na druhého.
Medzi Arménskom a Azerbajdžanom existuje konflikt ohľadom štatútu oblasti Náhorného Karabachu. Vo februári 1988 Náhorná-karabašská autonómia oznámila odchod z azerbajdžanského ZSSR. Následne Azerbajdžan pri ozbrojenom konflikte v rokoch 1992-1994 stratil kontrolu nad Náhorným Karabachom a jeho siedmimi okolitými oblasťami. Rokovania o mierovom urovnaní konfliktu prebiehajú od roku 1992 v rámci Minskej skupiny OBSE vedenej tromi spolupredsedami – Ruskom , Spojenými štátmi a Francúzskom.
