V Baku uviedli, že arménsky motostrelecký prápor odmietol bojovať v Karabachu kvôli nedostatku vojakov a munície
Azerbajdžan, 19.október 2020 (AM) – Azerbajdžanské ministerstvo obrany oznámilo, že prápor 527. pluku arménskych ozbrojených síl sa odmieta zúčastňovať na bojoch na kontaktnej línii v Karabachu, informovala tlačová služba vojenského oddelenia.
“Strelecký prápor 527. motostreleckého pluku arménskych ozbrojených síl, ktorý počas ťažkých bojov utrpel veľké straty na pracovnej sile a vojenskej technike, je prakticky paralyzovaný. Medzi zabitými a zranenými príslušníkmi práporu vyslanými na posilnenie vojenských jednotiek 1. zboru arménskych ozbrojených síl, sú väčšinou dôstojníci a práporčíci, “informuje ministerstvo obrany. Takisto sa uvádza, že „vojenskej jednotke, ktorá bola v priebehu nepriateľských akcií porazená, sa neposkytujú žiadne ďalšie sily a vojenské vybavenie.“
“Prápor, ktorý nebol doplnený a má ťažkosti s muníciou, nedokáže úplne pokryť obrannú líniu. Z tohto dôvodu pracovníci práporu odmietli účasť na nepriateľských akciách,” informovalo vojenské oddelenie.
V Náhornom Karabachu prebiehajú vojenské operácie od konca septembra. Po stretnutí ministrov zahraničných vecí Ruska, Azerbajdžanu a Arménska v Moskve sa podarilo dosiahnuť dohodu o prímerí, ale obe strany tvrdia, že v praxi sa to príliš veľmi nedodržiava.
Arménska armáda vykonala v piatok raketový útok na mesto Ganja, útočili balistické rakety Elbrus / SKAD (R-17). Azerbajdžanské úrady tvrdia, že najmenej 20 domov bolo zničených pri útokoch na mesto. Počas raketových útokov boli zasiahnutí mnohí civilisti vrátane maloletých. Očití svedkovia hlásia 3 silné explózie v meste. Doteraz bolo z trosiek zachránených 15 zranených. Počet mŕtvych civilistov zatiaľ nie je známy. Je zrejmé, že nevinní civilisti v druhom najväčšom meste Azerbajdžanu boli cielene vystavení raketovým útokom Arménskej armády.
Medzi Arménskom a Azerbajdžanom existuje konflikt ohľadom štatútu oblasti Náhorného Karabachu. Vo februári 1988 Náhorná-karabašská autonómia oznámila odchod z azerbajdžanského ZSSR. Následne Azerbajdžan pri ozbrojenom konflikte v rokoch 1992-1994 stratil kontrolu nad Náhorným Karabachom a jeho siedmimi okolitými oblasťami. Rokovania o mierovom urovnaní konfliktu prebiehajú od roku 1992 v rámci Minskej skupiny OBSE vedenej tromi spolupredsedami – Ruskom , Spojenými štátmi a Francúzskom.
Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev vyhlásil, že závery trojstranného rokovania v Moskve ministrov zahraničných vecí RF, Arménska a Azerbajdžanu predpokladajú stiahnutie arménskych síl z Karabachu.
“V rámci konzultácií, ktoré sa konali včera a dnes v noci v Moskve, sme od nich nežiadali na pojednávaní úplnú kapituláciu. Chápeme, že Pašinjanov režim je dosť zraniteľný … Preto sme v rámci dohodnutého vyhlásenia netrvali na konkrétnych termínoch. To ale nepochybne predpokladá dohodnuté stiahnutie arménskych okupačných síl z nášho územia. Keďže vyhlásenie obsahuje odkaz na substantivné rokovania, čo znamená na základné princípy, a tam je všetko konkrétne napísané, kedy bude oslobodených päť okresov, kedy budú oslobodené ešte ďalšie dva, “povedal Alijev v rozhovore pre RBK.
“Baku je pripravené na neodkladné začatie rokovaní s Jerevanom o Náhornom Karabachu,” vyhlásil Ilham Alijev.
“Sme pripravení ho začať zajtra, preto všetko závisí na Minskej skupine OBSE, na jej harmonograme. Naša strana je pripravená začať ho okamžite, “povedal Alijev v interview pre RBK.