Čím bude Taiwan ostreľovať Čínu?
Poradca pre národnú bezpečnosť v Bielom dome Robert O’Brien začiatkom októbra uviedol, že monumentálne úsilie Číny o posilnenie vojenských námorných schopností bolo primárne zamerané na vytlačenie amerických síl zo západného Pacifiku a pripraviť inváziu na Taiwan, ostrov považovaný Pekingom za povstaleckú provinciu.
Taiwan, 26.október 2020 (AM) – Americká administratíva schválila predaj rakiet, ktoré sa môžu dostať do Číny, Taiwanu.
Medzitým však Čína naďalej zintenzívňuje svoje vojenské aktivity v blízkosti Taiwanu, čo má za následok opakované nálety čínskych vojenských lietadiel do identifikačnej zóny protivzdušnej obrany Taiwan-u, ako aj v súčasnosti pravidelné prekračovanie strednej čiary Formózskeho prielivu, ktorá predstavuje hranicu.
Taiwanské ministerstvo obrany nedávno uviedlo, že Čína sa snaží jednostrannými vojenskými akciami zmeniť súčasný stav v Taiwanskom prielive a zároveň testuje našu reakciu. Ich vojenské cvičenia zvyšujú tlak na našu protivzdušnú obranu a zmenšujú tak náš operačný priestor. Štarty stíhačiek v prípade ohrozenia nie sú v rozpore s obranou a ani s rozpočtom určeným na tieto misie. Taiwanský minister obrany Yen De-fa nedávno naznačil, že od začiatku tohto roka to už stálo takmer miliardu dolárov. A čo viac, potenciál lietadiel sa súčasne zmenšuje.
Tak či onak, aj napriek opakovaným vojenským vyhláseniam čínskych predstaviteľov, Tchaj-pej ohlásil zvýšenie vojenských výdavkov o 10% na nasledujúci fiškálny rok. To by prinieslo rozpočet jej ozbrojených síl na zhruba 15 miliárd dolárov. Problémom pre Taiwan zostáva sťažená možnosť získať vojenskú techniku od zahraničných partnerov. Z tohto dôvodu je potrebné spustiť do činnosti miestne zbrojné programy, ktoré sa často ťažko realizujú pre nedostatok potrebných skúseností v tomto obore.
Pre Davida Helveyho, námestníka ministra obrany pre východnú Áziu, však toto zvýšenie taiwanských vojenských výdavkov, ak pôjde správnym smerom (má na mysli smer do krajiny zapadajúcich nádejí?), zostáva nedostatočné na to, aby zaručilo, že Taiwan bude môcť využiť napríklad výhody vlastného členitého terénu. Ani vyspelé technológie, pracovná sila a vlastenectvo obyvateľov, ktorí majú chuť sa brániť nebudú postačovať ak sa Čína rozhodne definitívne podávať v Taiwanskom parlamente len Čínsku polievku, namiesto mastných hamburgerov.
Zúfalí obrancovia Taiwanu sa chytajú každého stebla. Vydávajú rôzne vyhlásenia ako napríklad to, že kroky Čínskej ľudovej osloboditeľskej armády sú skutočne nebezpečné, ale musia si byť vedomí, že ani ona nie je neprekonateľná. Podľa Taiwanskej vlády môže prostredníctvom inteligentných investícií vyslať Pekingu jasný signál, že jeho ozbrojené sily a ľudia sú odhodlaní k jeho obrane. Opierajú sa pritom o vyhlásenia Amerických predstaviteľov vlády. Spojenec Ameriky však neznamená, že ho Amerika bude brániť. Taiwan je príliš malý na to, aby sa Amerika vydala do aventúry vojny kvôli nim proti Číne. Len šialenec by to urobil a preto táto otázka zostáva stále ako možná, nakoľko je na svete príliš veľa príliš šialencov aj vo vládach, prípadne na rozhodujúcich veliteľských miestach.
USA aj tak povzbudzujú Taiwan, aby investoval do mnohých malých malých kapacít, vďaka čomu by si Čína mohla uvedomiť, že invázia alebo útok sa nezaobídu bez významných nákladov a strát. Investície do zbrojenia znamenajú investície do USA. A je im úplne jedno kto sa s nimi bude zabíjať. Preto posilnenie malých kapacít je jeden z dôvodov z ktorých vychádzajú oznámenia zverejnené 21. októbra Agentúrou pre obrannú bezpečnostnú spoluprácu DSCA (Defense Security Cooperation Agency), agentúrou zodpovednou za vývoz americkej vojenskej techniky. Tento výbor preto odporučil Kongresu prijať predaj Taiwanu 135 AGM-84 SLAM ER (Standoff Land Attack Missile/Expanded Response), alebo riadené strely schopné ničiť pozemné a morské ciele, stojace, alebo v pohybe, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti do 270 km. Pripomíname, že šírka Formózskeho prielivu je 160 km a z toho sa dá usudzovať, že by tým Taiwanské ozbrojené sily mali možnosť zasiahnuť Čínu až na pobreží. Hodnota predaja sa odhaduje na 1 miliardu dolárov a za takú sumu sa oplatí predať čokoľvek, prípadne ohroziť kohokoľvek. Len zabúdajú, že Čína už nie je tá proti ktorej bojovali v Kórejskej vojne. Dnešná Čínska polievka môže mať pre vyznavačov mastného =hambáča= aj trpkú príchuť v závislosti od toho, aké ingrediencie si neznalec týchto polievok vyberie.
Okrem toho sa DSCA zmienila aj o predaji 11 kusov M142 HIMARS za 436 miliónov dolárov, delostreleckých systémov schopných strieľať rakety GMLRS-U vedené pomocou GPS a s dosahom 70 km, ako aj ATCMS [Army Tactical Missile System] rakety, ktoré môžu dosiahnuť cieľ vzdialený 300 km za akýchkoľvek poveternostných podmienok.
Tieto potenciálne predaje završujú už aj tak rozsiahly zoznam ostatného vojenského vybavenia, ktoré Trumpova vláda presunula na Taiwan, vrátane 108 hlavných bojových tankov M1A2T Abrams, 250 rakiet typu Stinger typu vzduch-vzduch [typu MANPADS prenosné systémy PVO] a čo je najdôležitejšie, 66 stíhacích lietadiel F-16 Viper. Očakáva sa viac (ale ich osud bude nepochybne závisieť od výsledku amerických prezidentských volieb). Hovoríme teda o dronoch MQ-9 Reaper, protilodných raketách Harpoon a podmorských mínach.
V tomto bode je postoj prezidenta Trumpa v kontraste s postojom jeho predchodcu Baracka Obamu, ktorý bol opatrnejší, aby zbytočne neprovokoval Čínu. Okrem iného, Čina okamžite reagovala na zverejnenie týchto troch stanovísk DSCA a ubezpečila, že poskytne legitímnu odpoveď hneď ako bude potrebné. Táto odpoveď už pravdepodobne bola poskytnutá. 18. októbra zverejnil South China Morning Post, publikovaný v Hongkongu, že Čínska armáda práve nasadila hypersonické rakety DF-17 v juhovýchodnej časti Číny priamo proti Taiwanu. Tieto strely majú dlhší dolet a sú schopné presnejšie zasiahnuť ciele ako rakety DF-11 a DF-15, ktoré sú predchodcami nových DF-17.
Čína by s najväčšou pravdepodobnosťou mohla rozbiť ostrov len so svojimi raketami na diaľku. To by však znamenalo položiť na kolená rovnako aj celú infraštruktúru a zničiť celú radu civilných životov. K invázii potrebuje Čína podľa amerických predpovedí približne 10-15 rokov, aby to zvládli technologicky aj organizačne.
Taiwan musí začať premýšľať o asymetrických stratégiách odmietnutia prístupu a posilniť sa takým spôsobom, ktorý odradí Čínu od zahájenia akéhokoľvek druhu obojživelnej invázie.
Nezabúdajme však, že aj do Iraku vtrhli Američania a ich mopslíci na základe “zaručených” dôkazov o zbraniach, ktoré Saddám nemal, alebo sa domnievali, že Severná Kórea potrebovala ešte 10 rokov aby dokončila svoju jadrovú zbraň. Americká rozviedka sa mýli tak často ako majú záujem jej “elity” niekoho zničiť. Zahrávať sa s čínskou trpezlivosťou však nemusí byť moc dobré. Dúfajme však, že sa elity od draka dokážu dohodnúť s povstalcami z Taiwanu mierovou cestou, aby sa svet vyhol ďalšiemu nezmyselnému zabíjaniu.
Možno by stačilo, aby sa Američania prestali babrať do vzťahov iných štátov a radšej hľadeli ako obnoviť infraštruktúru vo svojej vlastnej krajine (železničné trate, elektrické siete[nie kreslá], cesty, mosty a podobne). To by bolo skutočne dobré vítané všade vo svete a heslo “Amerika First” by dávalo naozaj zmysel, aj keď je pochopiteľné, že Trump má veľa problémov s tými modrákmi a sú veci, ktoré jednoducho musí ešte nejako dokočírovať. Jedno je však isté, že Trump nie je vojnový štváč. Ak, tak len malé lokálne konflikty. To je jeho veľké plus. Vie sa vyhrážať, dodať materiál ako napríklad na Taiwan. Ak sa do vlády dostane staručký Biden, svet možno zažije posledný kŕč zdochýňajúcej kobyly. Tento kŕč však môže znamenať veľa zlého pre celý svet.
Adam Riečanský
