USA, 1.november 2020 (AM) – Vo februári 2016 Pentagón uviedol, že uvažuje o vytvorení konceptu s názvom Arsenal Plane. I keď to nebolo zásadne nič nové, išlo o premenu dopravného lietadla na nákladný kamión s inteligentnou muníciou a využiť pre ich presné zhadzovanie spoluprácou so stíhacími bombardérmi 5. generácie [F-35 alebo F-22], ktoré majú pokročilé senzory a mohli by tak zohrať dôležitú úlohu pri pri určovaní cieľov pre bomby zhadzované z týchto kamiónov pre inteligentnú muníciu.
Transformácia dopravného lietadla na lietadlo schopné vykonávať bojové misie nie je nič nové: uskutočnilo sa to už s AC-130, ktorého najnovšia verzia – AC-130J Ghostrider – môže niesť strely. Bomby AGM-114 Hellfire alebo GBU-39. Vo Francúzsku sa systém SSA-1101 Gerfaut, navrhnutý konštrukčnou kanceláriou AA’ROK, zameral na to, aby umožnil C-130H Hercules vystreliť-zhadzovať rakety, alebo bomby typu vzduch-zem AASM, alebo HAMMER (highly agile modular munition extended range). Čo zaujímalo Velenie osobitných operácií (COS – Commandement des opérations spéciales).
Koncept lietadla Arsenal má však aj iný účel. Už v 80. rokoch 20. storočia mal Boeing plány na premenu dopravného lietadla B-747 na bombardér schopný niesť až 70 rakiet. Ale technológie v tom čase ešte neboli dosť zrelé a preto boli tieto plány odložené. O to viac, že vyvstala otázka zraniteľnosti takéhoto zariadenia.
Od roku 2016 sa však myšlienka Arsenal Plane (muničného lietadla) zdokonalila pod záštitou Výskumného laboratória vzdušných síl (AFRL). Vlani v januári sa uskutočnil prvý test v spolupráci s Velením osobitných operácií letectva (AFSOC – Air Force Special Operations Command) v rámci programu CLEAVER [pre nákladné spustiteľné letecké vozidlá s predĺženým doletom – Cargo Launch Expendable Air Vehicles with Extended Range). MC-130J Commando II teda zhodilo päť paliet [alebo CEP pre Combat Expendable Platforms], z ktorých každá obsahovala šesť simulovaných munícii, z ktorých štyri boli opísané ako zbrane s dlhým a presným dosahom schopné ničiť pohyblivé a stacionárne ciele.
Rovnaký test sa zopakoval neskôr, ale s C-17 Globemaster III. Potom boli začiatkom októbra pripravené modely rakiet typu vzduch-zem AGM-158 JASSM-ER (Joint air-to-surface standoff missile – Extended Range) na paletách a boli zhodené z lietadla rovnakého typu. Tento test bol prevedený strojmi zo 412th Test Wing de l’Air Mobility Command [AMC].
Vo februári AFLR zverejnila žiadosť o informácie o koncepcii paletizovanej munície, ako aj o možných technológiách, ktoré by sa na tento účel mohli použiť. Lockheed-Martin 28. októbra uviedol, že bol vybraný na podporu ďalšej fázy testovania na základe zmluvy vo výške 25 miliónov dolárov.
Aj keď je paletizovaný muničný program relatívne nový, vyvíja sa veľmi rýchlo. Tímy AFRL a Lockheed-Martin uzavreli tento nový kontrakt za rekordných 30 dní, čo umožňuje rýchlejšie dodanie týchto prototypov bojovníkom priamo do terénu, komentoval Scott Callaway , Riaditeľ spoločnosti Lockheed Martin Advanced Strike Systems.
Predbežné štúdie preukázali, že dopravné lietadlá majú potenciál na rozmiestnenie veľkého množstva rakiet JASSM-ER, čo ponúka výrazné zvýšenie ich dosahu a dopĺňa tak tradičné útočné a bombardovacie lietadlá. Tento inovatívny prístup umožňuje zapojiť sa do väčšieho počtu nepriaznivých cieľov, zdôrazňuje priemyselník. A dodal, že celkovým cieľom experimentu je vyvinúť modulárny systém na vypúšťanie zbraní zo vzduchu s využitím štandardných postupov a operácií zhadzovania bojovej techniky.
Podľa predbežných štúdií mohla C-17 niesť až 32 rakiet JASSM-ER s doletom asi 1 000 km. Cieľom tohto konceptu je predovšetkým zahltenie nepriateľskej obrany v mieste konfliktu odpálením rakiet pripravených na paletách z viacerých miest naraz. Je však pravdepodobné, že tento program zníži počet dopravných lietadiel dostupných pre tradičné vzdušné misie, najmä preto, že napríklad montážne linky C-17 Boeing uzavrel. Ďalším programom amerických vzdušných síl s názvom Gremlins je pretransformovať C-130J Hercules na lietajúce nosiče dronov.
V Spojených štátoch urýchľujú vývoj stíhačky 6. generácie – donútila ich k tomu Čína s Ruskom
Letectvo Vojenského námorníctva Spojených štátov (US Navy) by mohlo získať nové stíhacie lietadlá 6. generácie skôr, ako Armádne letectvo (USAF). Toto tvrdenie vychádza z informácie, ktorú zverejnil v auguste tohto roku portál Inštitútu vojenského námorníctva USA (United States Naval Institute, USNI). Zverejnil totiž správu, podľa ktorej začal v rámci programu Next Generation Air Dominance (NGAD) pracovať nový úrad a to najmä z dôvodu nových rakiet, ktorými disponujú Čína a Rusko. A tie vyvolávajú na strane USA pocit neistoty…
Program NGAD, v nedávnej minulosti známy ešte pod označením F/A-XX, prebieha pod hlavičkou amerického námorníctva už dlhší čas. Podľa informácií z prostredia amerického námorníctva sú na palubné lietadlá vo všeobecnosti a stíhačky obzvlášť, kladené výrazne odlišné požiadavky v porovnaní s lietadlami, ktoré používa Armádne letectvo. Ide predovšetkým o tzv. radarovú neviditeľnosť, ktorá v námorníctve nie je považovaná za primárne dôležitú, pretože sa nepredpokladá, žeby sa palubné stíhačky používali na prienik do vzdušného priestoru protivníka, čo je naopak kľúčová požiadavka Armádneho letectva USA.
Predbežné rokovania so zástupcami leteckého priemyslu prebehli už skôr. Medzi potenciálnych kandidátov, ktorí by mohli vytvoriť budúce stíhacie lietadlo, patria nasledovné spoločnosti – Boeing, Lockheed Martin a Northrop Grumman. Nové lietadlá by mali nahradiť v súčasnosti používané F/A-18E/F Super Hornet a EA-18G Growler už v najbližšom desaťročí a slúžiť by mali spoločne s lietadlami F-35C.
Jednou z požiadaviek na nové lietadlo je akčný rádius, ktorý nemá byť menší ako 1000 námorných míľ (cca 1850 km). Pre porovnanie, pri F-35C tento parameter dosahuje 670 námorných míľ, čo je približne 1240 km a verzia F-35B má ešte menší akčný rádius, 505 námorných míľ, teda 935 km. Americké námorníctvo má však v úmysle výrazne rozšíriť vzdialenosti, v ktorých majú prebiehať vojenské operácie lietadlových lodí. Reč je naozaj o úplne novom lietadle, nie o hĺbkovej modernizácii v súčasnosti používaných lietadiel, čo je pri aktuálnych rozpočtových obmedzeniach vo Vojenskom námorníctve vcelku zvláštne.
„Samotná myšlienka, jednoducho pokračovať vo výrobe nových lietadiel s dlhým doletom a tak prekonať schopnosti Číny, Iránu či Ruska vypúšťať riadené rakety dlhého dosahu na americké lietadlové lode, je vopred prehraná hra, pretože riadené rakety sú neporovnateľne lacnejšie”, – hovorí Bryan Clark vo svojom komentári na portáli USNI. Podľa jeho názoru by riešením situácie mohla byť kombinácia použitia stíhacích lietadiel s dlhým doletom a bezpilotných leteckých prostriedkov.
