Dilema NATO: Čo ak sa Turecko rozhodne napadnúť nemeckými ponorkami Grécko
Turecko, 4. november 2020 (AM) – Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. Nemci sú svojou podporou Turecka opäť na zlej strane múru. Alebo, žeby sa vytvárala nová, tichá koalícia s jadrom EÚ (čiže Nemeckom)? Čo také Grécko so svojimi stovkami ostrovov, ktoré sú aj tak neubrániteľné vzhľadom ku svojmu počtu, prípadne iným parametrom. Ako z tohto von keď si Turci už predplatili 6 ponoriek od Nemecka?
Je známe, že Turci sú obdivovateľmi (do istej miery) nemeckej vojenskej techniky. Majú už nemecké Tigre a dopĺňajú svoj arzenál aj nemeckými ponorkami. Vieme, že Tigre utrpeli ťažké straty v skutočnom boji a ukázali sa ako takmer nepoužiteľné v mestskom boji ako podpora pešiakov. Nemci odmietli renováciu, kvôli tureckému ťaženiu proti Kurdom v Sýrii. Bude vadiť Nemcom aj turecké ťaženie proti Grécku, ktoré je v EÚ a NATO (ako aj Turecko)?
Nemecká tlač 20. októbra zopakovala list gréckej vlády adresovaný Berlínu s výzvou na zastavenie vývozu vojenského materiálu do Turecka z dôvodu hrozieb tureckého prezidenta Recep Tayyip Erdogana v súvislosti s územným sporom medzi týmito dvoma krajinami vo východnom Stredomorí. Keďže Turecko je členom NATO, Nemecko nemá ťažkosti s predajom zbraní, aspoň teoreticky. Keď Ankara v októbri 2019 zahájila ofenzívu proti sýrskym kurdským milíciám, Berlín sa rozhodol pozastaviť dodávky vojenského materiálu, ktorý sa pravdepodobne použije pri tejto operácii. Na druhej strane toto opatrenie neovplyvňuje vývoz týkajúci sa námorného sektoru.
V roku 2009 však nemecká vláda schválila predaj lodí ThyssenKrupp Marine Systems (TKMS) šiestich ponoriek typu 214T do Turecka s finančnou zárukou 2,5 miliardy eur. A to na základe licencie vydanej námornej lodenici Gölcük. A aj keď mala táto spolupráca určité problémy, najmä z dôvodu oneskorenia pri plnení zmluvy, v jednom okamihu sa hovorilo o spojenectve medzi TKMS a jej tureckým partnerom, aby ponúkli ponorky do niekoľkých krajín. Juhovýchodná Ázia vrátane Indonézie. Bez ohľadu na to, prvá z týchto šiestich ponoriek, TCG Piri Reis, bola uvedená na trh v decembri 2019. A cieľom je vypustiť jednu novú ponorku každý rok až do naplnenia požadovaného počtu.
Je vybavená anaeróbnym (alebo AIP, abreviácia de Air Independent Propulsion po anglicky) palivovým článkom a naftovým pohonom vyvinutým spoločnosťou Howaldtswerke-Deutsche Werft. Ponorka typu 214T má pod vodou výtlak 1 860 ton. Je vybavená ôsmimi 533mm torpédometmi a môže niesť protilodné rakety americkej výroby Harpoon. Grécko má štyri kusy, ktoré boli nadobudnuté za podobných podmienok ako v Turecku.
Postoj Turecka vo východnom Stredomorí, ktorý viedol k hrozbe sankcií zo strany Európskej únie, by však mohol spochybniť spoluprácu TKMS s námornými lodenicami Gölcük. Vzhľadom na to, že Ankara pravdepodobne použije svoje ponorky na podporu svojich územných nárokov na úkor dvoch členských štátov EÚ (Grécka a Cyperskej republiky), niektorí nemeckí politici sa domnievajú, že situácia sa teraz zmenila. Týka sa to najmä zelených, ktorí predložili v Bundestagu návrh na ukončenie tejto zmluvy pre ponorky.
“Je nezodpovedné, že sa Nemecko drží dohody o ponorkách, zatiaľ čo prezident Erdogan vojensky ohrozuje Grécko, partnera v NATO, a ignoruje ľudské práva, zásady právneho štátu a demokracie vo vlastnej krajine,” vysvetlila v týždenníku Der Spiegel poslankyňa a bezpečnostná expertka Zelených Katja Keul. Uvidíme, či tento návrh prejde. V každom prípade bude mať podporu strán nemeckej ľavice vrátane SPD, ktorá je súčasťou vládnej koalície. V posledných mesiacoch vedúci sociálnych demokratov v Spolkovom sneme Rolf Mützenich skutočne kritizuje dodávky nemeckej vojenskej techniky do Turecka. Dokonca verejne spochybňuje účasť Nemecka v NATO a v tomto bode nie je jediný, pretože prieskum verejnej mienky uskutočnený v októbri 2019 ukázal, že 58% Nemcov nesúhlasí s tým, aby Nemecko zotrvávalo v NATO.
Uchmatne Grécko šesť stíhačiek F-35A, pôvodne vyrobených pre Turecko?
Grécka tlač koncom týždňa zverejnila, že pri príležitosti návštevy amerického ministra zahraničných vecí Mika Pompea v Aténach by USA povolili predaj 20 kusov bojových stíhačiek F35A gréckym vzdušným silám, vrátane šiestich lietadiel, ktoré už boli vyrobené a pôvodne sa mali dodať tureckým silám pred vylúčením krajiny z programu F-35 po získaní systémov S400.
Týchto 6 lietadiel má vstúpiť do služby v roku 2021, spolu s prvými šiestimi Rafale dodanými Francúzskom, aby vytvorili špičku gréckych vzdušných síl, ale hlavne, aby mohli účinne s týmito strojmi preletieť aj cez tureckú protilietadlovú obranu S-400. Také je aspoň zbožné prianie všetkých tých, ktorí ešte veria, že F-35 bude schopné beztrestne lietať kde kade (leda tak lietať kde kade po opravovaniach a zháňaní peňazí na ich prevádzku). Už aj Irán disponuje technológiami na detekciu týchto “zázrakov”. Čím väčšia reklama, tým zbytočnejší výrobok je. Čím vyššie postavení lobujú za niečo, tým zbytočnejšie to je. Sleduj peniaze a uvidíš čo je za tým naozaj.
Toto prelomové vyhlásenie sprevádza séria rovnako dôležitých oznámení týkajúcich sa budúcich vojenských programov, najmä možnosti pre ďalšie 2 ponorky typu 214, ktoré by helénsku flotilu priviedli k 6tim ponorkám tohto typu, zatiaľ čo Ankara dokončuje konštrukciu prvého agregátu triedy Reis, odvodeného tiež z typu 214 nemeckého TKMS. Potvrdená je aj objednávka na 4 nové fregaty, ktorých model ešte nebol ohlásený. Okrem toho sa na 5 rokov predĺži obranné partnerstvo medzi Aténami a Washingtonom.
Tieto oznámenia si prirodzene zaslúžia potvrdenie, ale vychádzajú z gréckej špecializovanej tlače, menej citlivej na senzácie. Hodia sa však do dôveryhodného kontextu, pretože USA práve oznámili silné odvetné opatrenia proti Ankare ako odpoveď po testoch batérií S400 pred dvoma týždňami a tureckému nasadeniu v konflikte v Náhornom Karabachu napriek americkému, ruskému a francúzskemu tlaku na Baku a Jerevan, aby ho ukončili.
Ak by sa mali správy potvrdiť, znamenalo by to, že Atény, ktoré podľa svojich zvyklostí, si opäť želajú vyvážiť svoje vojenské akvizície medzi svojimi európskymi spojencami, v tomto prípade Francúzskom (Rafale), Nemeckom (typ 214) a možno aj Holandskom, ktorého spoločnosť DAMEN sa javí ako favorit pre stavbu 4. nových ľahkých fregát a USA s F35, ale aj s objednávkou 4. námorných vrtuľníkov MH-60R.
Financovanie týchto programov bude prirodzene problematické, pretože Grécko práve prešlo z veľmi zložitého hospodárskeho obdobia a rozpočtovú rovnováhu obnovilo až pred dvoma rokmi. Ale toto oznámenie bolo zverejnené hneď po tom, ako sa grécky premiér Kyriakos Mitsotakis vrátil zo stretnutia v Bruseli. Je preto možné, že Európska únia povolila krajine použiť prostriedky ktoré dostalo Grécko na boj s COVID-19 na nákup nových vojenských technológii v zmysle zlepšiť obranu proti prípadným Tureckým excesom. Tu jasne vidíme ako sa supi rýchlo zletia ku koristi, tento krát k peniazom, pôvodne určeným na úplne čosi iné.
Je tiež dosť pravdepodobné, že Washington, tak ako to urobil Paríž v prípade Rafale, ponúkol, že časť dodaných lietadiel ponechá na svoje náklady, alebo ponúkne ekvivalentnú rozpočtovú kompenzáciu v rámci pomoci na modernizáciu európskych armád, ako to bolo v prípade modernizácie gréckych lietadiel F-16 na štandard Block70 + Viper, boli kompenzované na 40% priamou pomocou z Washingtonu.
Netreba si myslieť, že by Američania niečo len tak platili.
Bez ohľadu na to môže byť grécke letectvo prvým, ktoré súčasne nasadí americkú leteckú špičku a jej francúzsky náprotivok, ako to bolo v prípade Mirage 2000-5 a F16 C / D o 25 rokov skôr. Možno potom bude treba čo najlepšie využiť komplementárnosť oboch lietadiel, F35A pre jeho neviditeľnosť a batériu senzorov, Rafale pre jeho dolet, nosnosť a vlastné prostriedky detekcie. Jedna vec je istá, konkurencia medzi letkami F-16 a eskadrami MIRAGE(francúzske stíhačky), ktoré vytvorili čaro, ale aj účinnosť gréckych vzdušných síl za posledné dve desaťročia, bude pravdepodobne pokračovať s F-35 a Rafale.
Ak sa toto oznámenie potvrdí, ukončí sa tým nádej prezidenta Erdogana na ďalšie pripojenie k programu F35. Potom by sa mohlo obrátiť na ďalších alternatívnych partnerov, ako je Rusko alebo Čína, čo by znamenalo začiatok konca Turecka v NATO. Pre Ankaru bude potvrdenie týchto informácií vyznievať ako koniec tureckých nádejí, že sa bude môcť vrátiť k programu F35, aspoň pokiaľ bude na čele krajiny prezident Erdogan. Je pravdepodobné, že Turecko na toto oznámenie zareaguje ostro. Podľa niektorých analytikov, najpravdepodobnejšou reakciou bude uzavretie základne NATO v Incirlic pre americké a európske sily, keďže hlava štátu už niečím podobným hrozila. Je tiež pravdepodobné, že Ankara uloží embargo na dodávku programových častí F35, ktoré sa v Turecku stále vyrábajú, a to aj napriek tomu, že z programu odstúpili už pred rokom. Zdá sa, že Erdoganova administratíva zaviedla Turecko do kúta. Nezabúdajme však, že v politike nič nie je náhoda a preto sa nenechávajme unášať pocitom, že NATO dostali Turecko tam, alebo Rusi niekam inam. Všetko pochopíme neskôr, keď sa Turci budú musieť rozhodnúť s čím vykročia z kúta von.
Adam Riečanský
