Aktuality, Bezpečnosť,

Zostrelenie ruskej helikoptéry nenaruší mierový proces v Karabachu – ruské jednotky vstúpili do oblasti

---

 

 

Súčasný konflikt o Náhorný Karabach vypukol 27. septembra a bol najhorší od 90. rokov 20. storočia. Na základe dohody podpísanej Pašinjanom, Alijevom a Putinom mali boje prestať v utorok o 1:00 miestneho času (v pondelok 22:00 SEČ). V uplynulých týždňoch sa bojujúce strany dohodli na troch prímeriach, ktorá však vzápätí porušovali.

 

Arménsky premiér Pašinjan na facebooku označil dohodu „o ukončení karabašskej vojny“ za bolestivú a rozhodnutie ju podpísať za „mimoriadne náročné“.

„Prijal som toto rozhodnutie na základe hlbokej analýzy bojovej situácie,“ uviedol podľa agentúry Interfax. Zároveň vyjadril presvedčenie, že za súčasného stavu bol podpis dohody najlepším riešením.

 

Rusko podľa prezidenta Putina vyšle teraz do oblasti bojov mierové jednotky, ktoré budú dohliadať na pokoj zbraní na frontovej línii. Strážiť by mali okrem iného takzvaný Lačinský koridor, ktorý spája Náhorný Karabach s Arménskom. Bojujúce strany zostanú podľa Putina na doterajších pozíciách. Agentúra RIA Novosti uviedla, že ruské ministerstvo obrany už oznámilo, že z Ruska odleteli prví členovia mierovej misie. Celkovo by malo byť v Náhornom Karabachu 1 960 ruských vojakov.

 

 

Azerbajdžanský prezident Alijev označil dohodu za kľúčový moment na ceste k vyriešeniu konfliktu o Náhorný Karabach. Neskôr podľa AFP uviedol, že donútil Arménov „ku kapitulácii“. Podľa Alijeva sa mierovej misie bude zúčastňovať aj Turecko, ktoré je tradičným spojencom Baku. Alijev uviedol, že spoločná rusko-turecká misia bude trvať päť rokov a bude možné ju predĺžiť o ďalších päť. O počte tureckých vojakov prezident neinformoval. Putin v televíznom prejave o tureckej účasti nehovoril, upozornila agentúra DPA.

 

Podľa DPA je v dohode okrem iného klauzula o výmene vojnových zajatcov a tiel padlých vojakov. Pod dohľadom OSN by sa mali do svojich domovov vrátiť utečenci. Agentúra AP uviedla, že Azerbajdžan by mal na základe dohody získať prístup do exklávy Nachičevan cez arménske územie. Arménsko dohodu s Ruskom a Azerbajdžanom podpísalo, keď v pondelok karabašské úrady pripustili, že nemajú pod kontrolou druhé najväčšie mesto Šuši, a uviedli, že azerbajdžanské jednotky postupujú smerom na regionálnu metropolu Stepanakert.

 

Opozícia v Arménsku je naopak proti tejto dohode. Na protest proti dohode sa v noci na utorok pred úradom vlády zišli stovky nespokojných ľudí, z ktorých časť do budovy prenikla a obsadila ju. Po Pašinjanovom oznámení o podpísaní dohody vodca neuznanej Náhornej karabašskej republiky Arajik Harutjunjan uviedol, že súhlasil s „ukončením vojny, čo najskôr to bude možné“. Podľa agentúry AFP prepukli v arménskej metropole Jerevan protesty. Demonštranti Pašinjana označili za zradcu a prenikli aj do úradu vlády, ktorý spustošili. Podľa agentúry DPA sa protestujúci dostali aj do kancelárie predsedu vlády.

 

Arménsky prezident Armen Sarkisjan sa o trilaterálnom vyhlásení Ruska, Azerbajdžanu a Arménska o zastavení bojov v Náhornom Karabachu dozvedel z médií, informovala v utorok podľa agentúry Interfax jeho tlačová služba. V jej vyhlásení sa uvádza, že s arménskym prezidentom predtým neboli konzultované a nebol prerokovaný ani konečný dokument. Sarkisjan je presvedčený, že osud Karabachu je možné vyriešiť iba pri zohľadnení národných záujmov Arménska a iba na základe národného konsenzu. V tejto situácii oznámil, že sa ujíma misie, ktorej cieľom je zjednotenie národa.

 

Ruské ministerstvo obrany podľa Interfaxu uviedlo, že do Karabachu už z Ruska medzičasom odletelo osem vojenských dopravných lietadiel Il-76 s ruskými mierotvorcami na palube.

 

 

Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev vyhlásil, že vojenská fáza konfliktu v Náhornom Karabachu sa skončila, pričom Azerbajdžan v nej “dosiahol všetky svoje ciele”. “My sa posúvame k politickému urovnaniu,” uviedol. Podľa neho súčasný vývoj je “pre nás najvýhodnejšia možnosť”. “Ide vlastne o vojenskú kapituláciu Arménska,” uviedol Alijev v utorok večer v posolstve azerbajdžanskému ľudu.

 

Azerbajdžan v pondelok priznal, že zostrelil ruský vojenský vrtuľník nad územím Arménska neďaleko svojich hraníc, a ospravedlnil sa za to. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. Podľa skoršej správy AFP prišli o život dve osoby, členovia posádky. Tretí člen utrpel zranenia.Vrtuľník typu Mi-24 podľa ruského ministerstva obrany zasiahli z prenosného protileteckého raketového komplexu. Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev zavolal ruskému kolegovi Vladimirovi Putinovi a ospravedlnil sa za incident s ruským vrtuľníkom na arménsko-azerbajdžanskej hranici, zároveň sľúbil, že vinníci zostrelenie vrtuľníka budú potrestaní, informovalo o tom tlačové oddelenie Alijeva. Ministerstvo obrany Ruska včera oznámilo, že ruský vrtuľník Mi-24 bol zostrelený vo vzdušnom priestore Arménsko mimo zóny bojových akcií. Zomreli dvaja členovia posádky, jeden bol zranený. Azerbajdžanská strana priznala, že omylom zostrelila ruský vrtuľník, ospravedlnila sa a uviedla, že je pripravená Rusku vyplatiť kompenzáciu. Moskva tento krok ocenila pozitívne a vyjadrila nádej, že vinníci budú potrestaní.

 

“Prezident Ilham Alijev sa ospravedlnil za tragickú náhodu a poznamenal, že večer bol tento vrtuľník prijatý za vrtuľník Vojensko-vzdušných síl Arménsko,” uvádza tlačové oddelenie azerbajdžanského prezidenta.

Azerbajdžanský líder poprosil, aby príbuzným a blízkym bola vyjadrená úprimná sústrasť, zranenému členovi posádky Mi-24 zaželal skoré uzdravenie. Alijev počas telefonátu potvrdil, že Baku je pripravené vyplatiť kompenzáciu rodinám zosnulých a zranenému. Putinovi tiež oznámil, že Generálna prokuratúra Azerbajdžanu začala trestné konanie vo veci s ruským vrtuľníkom.

“Vinníci budú potrestaní, o čom bude informovaná ruská strana. Ruský prezident poďakovali prezidentovi Ilhama Alijeva za telefonát a poznamenal, že podobné incidenty sú neprípustné. Strany vyjadrili presvedčenie, že v budúcnosti k podobným incidentom nedôjde, “uviedlo tlačové oddelenie.

 

Ruské mierové sily postúpili do Karabachu, uviedlo ministerstvo obrany. Základom mierového kontingentu v Náhornom Karabachu budú podľa ministerstva obrany jednotky Centrálneho vojenského okruhu.

“Základom ruského kontingentu budú útvary 15. samostatnej motostreleckej brigády Centrálneho vojenského okruhu,” uviedli.
Mierový kontingent RF v Karabachu sa bude rozmiestňovať v počte 1960 vojakov, 90 obrnených transportérov a 380 jednotiek techniky, uviedlo ministerstvo obrany. Ruské mierové sily budú rozmiestnené pozdĺž kontaktnej línie v Náhornom Karabachu a pozdĺž koridoru, ktorý spája Republiku Arcach s Arménskom. Dôjde aj k odblokovaniu všetkých prepravných uzlov v Karabachu.

 

Zacharovová: Práce na riešení situácie v Karabachu prebiehali nepretržite

Podľa Márie Zacharovej neboli práce na riešení horúcej fázy konfliktu v Náhornom Karabachu prerušené ani na jeden deň, Rusko využilo všetky možnosti na vyriešenie situácie v Náhornom Karabachu – povedala oficiálna zástupkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová.

„Rusko sa zúčastňuje na urovnávaní bilaterálnych vzťahov  ako spolupredseda Minskej skupiny OBSE. Využili sme všetky možnosti na všetkých úrovniach. Celý tento čas, akonáhle sa, bohužiaľ, fáza konfliktu zmenila na horúcu fázu, práce prebiehali nepretržite a neprerušili ich ani jeden deň. Pracovali zástupcovia, pracovali veľvyslanci, pracovali rôzni ministri: jedná sa o ministerstvo zahraničných vecí našej krajiny a ministerstvo obrany, do ktorých boli zapojení odborníci. Všetko tu smerovalo k dosiahnutiu spomenutých úloh – prímeria a prenosu otázky do politickej a diplomatickej cesty. Preto hovoríme v tomto prípade o nádeji, ktorú podporujú konkrétne kroky a konkrétne práce. A táto práca sa uskutočňuje prostredníctvom všetkých zapojených rezortov našej krajiny. ““

 

Koniec vodcu Arménska? Vojna v Karabachu pomaly ale isto vedie k vytvoreniu proruského tábora v Jerevane

Arménsky premiér Nikol Pašinjan sa snaží neutralizovať rozkol medzi vnútornými elitami, ktorý sa na pozadí zhoršovania situácie v Náhornom Karabachu zintenzívnil. Svedčí o tom jeho apel na národ. Pokračujúci ústup v mnohých smeroch a rast strát polarizovali najvyššie stupne moci v republike na základe princípu geopolitickej orientácie a ohrozovali obvyklé usporiadanie síl. To núti predsedu vlády intenzívnejšie využívať tému cudzieho vplyvu na priebeh konfliktu.

Celkom výrečným pre situáciu v okolí Karabachu bol  Pašinjanov prejav k národu, počas ktorého sa šéf vlády skutočne snažil presunúť dôraz z vojenského rozmeru do vnútropolitického, čím deklaroval potrebu národnej jednoty. K takejto rétorike ho tlačí nielen logika zhoršujúcej sa situácie „na zemi“, ale pravdepodobne aj vyrovnanie síl v elitách. Nie je náhoda, že na vrchole vojenskej eskalácie v Náhornom Karabachu, hlava arménskej vlády bol nútený k  odvolaniu riaditeľa Národnej bezpečnostnej rady (SNB) Argišti Karamjana, ktorého možno nazvať Pašinjanovym vlastným poverencom. Aj keď sa príchod tejto osoby do úradu stal katalyzátorom polemík: opozíciu prekvapil príliš rýchly kariérny skok údajne prozápadného politika.

Karamjan nie je jediný  v arménskej politickej elite, ktorý predstavuje konvenčný „západný centrizmus“. To isté platí pre bývalého koordinátora volebných programov organizácie Transparency International Armena Grigorjana, ktorý stál na čele SNB, ako aj bývalého vodcu proamerickej Strany dedičstva Davida Sanasarjana, ktorý vedie štátnu kontrolnú službu. Podľa miestnej tlače je navyše brat vedúceho Špeciálnej vyšetrovacej služby Arménska Sasuna Chačatrjana predsedom správnej rady Sorosovej nadácie a minister spravodlivosti Rustam Badasjan je považovaný za osobnosť blízku Larise Minasjanovej, vedúcej arménskej pobočky tejto nadácie.

Je dosť možné, že tieto udalosti povedú k vytvoreniu podmienečne proruského tábora, ku ktorému sa pripoja opozícia aj bývalí predstavitelia establišmentu, ako napríklad exprezident Robert Kocharjan alebo Serž Sargsjan, zosadený v dôsledku zamatovej revolúcie v roku 2018. Túto tendenciu Moskva pravdepodobne pociťuje. Nie je náhodou, že ruský veľvyslanec v Jerevane Sergej Kopyrkin rokoval so Sargsjanom aj s Kocharjanom  , mužom, ktorý predbehol súčasného premiéra v zámere ísť na front, a tým zvýšil svoju váhu medzi armádou. Miestne zdroje potvrdzujú, že posledné udalosti zintenzívnili vytvorenie promoskovského tábora v Jerevane a Pašinjan sa snaží spomaliť tento proces hovorením o jednote, pričom stavia situáciu na jednoduchý vzorec „naši – nepriatelia“.

Tézy o rastúcej internacionalizácii konfliktu čiastočne zapadali do tejto vízie sveta. Je pravda, že pokusy presvedčiť svetové spoločenstvo, že na území Karabachu pôsobia zatiaľ špeciálne turecké sily, turecké letectvo a sýrski žoldnieri, vyzerajú slabo. Zástupca arménskeho ministerstva obrany Artsrun Hovhannisjan teda uviedol, že „niektoré telá zničených teroristov sú odvezené do Sýrie, niektoré z nich zostávajú napríklad v močiaroch Araksa, kde ich môžu zožrať diviaky“. Zároveň orgány samotnej Náhornej Karabašskej republiky (NKR) prijali  zákon, ktorý umožňuje nábor dobrovoľníkov z celého sveta na front. Je známe, že organizácie ako VOMA Center sú otvorené prijímaniu občanov USA, Francúzska a dokonca aj Ruskej federácie z radov arménskej diaspóry. A to aj napriek skutočnosti, že v Rusku na takéto činy patrí článok 208 trestného zákonníka Ruskej federácie s trestom odňatia slobody až na 15 rokov.

Napriek tomu sa naďalej hľadajú príznaky prítomnosti vonkajších síl v Karabachu. NKR teda ohlásilo „čínsku“ stopu. Podľa Davida Babajana, asistenta NKR prezidenta pre zahraničné veci, sú v Azerbajdžane ujgurskí radikáli.

Čo sa však týka vojenskej exotiky, Jerevanu je čo vyčítať. V auguste sa objavili informácie o príchode žoldnierov z Kurdskej strany pracujúcich (PKK) do Arménska a 28. septembra, deň po vojenskej eskalácii, oznámil zástupca jezidskej komunity Rustam Bakoyan  vytvorenie národného oddielu miestnej komunity na ochranu Karabachu. Je možné, že takáto iniciatíva mala tento cieľ ale malá kurdská komunita Jezídov v Arménsku sa môže stať tiež kanálom na presun ľavicových radikálov z PKK do Karabachu.

Je možné pochopiť tiež autorov hypotézy, že prostredníctvom nového zhoršenia situácie v Karabachu sa Pašinjan snaží odvrátiť pozornosť od vnútorných problémov, ktoré prehĺbila pandémia. Na pozadí eskalácie prešiel vojensko-priemyselný komplex Arménska  k nepretržitej prevádzke. Príjmy z dane z príjmov sa znížili o 41,4%. Trend výrazného poklesu ukázal aj prílev zahraničných remitencií: za sedem mesiacov sa ich objem znížil o 15,3% a dosiahol úroveň 893,3 mil. dolárov, zatiaľ čo remitencie z Ruska poklesli o 28,2%. Náklady na vojnu rastú a zdá sa, že vojenská taktika samotného Jerevanu sa neoplatila. Prielom azerbajdžanských ozbrojených síl obranou NKR iba zhoršil situáciu.

Komplex faktorov zaženie Pašinjana do kúta a prinúti ho zahájiť skutočný, a nie iba predstieraný dialóg. Stále je však možné, že predseda vlády nebude s týmto scenárom súhlasiť: dvojstupňová kapitulácia siedmich regiónov, ktoré medzinárodné spoločenstvo uznáva ako okupované územia, prinúti predsedu vlády stratiť posledný domáci politický kapitál. A to povedie k nepredvídateľným následkom.