Západní experti spochybňujú kvality Ruského SU-57 a Čínskeho J-20
V skutočnosti je veľmi ťažké odhadnúť reálne schopnosti bojového lietadla a hlavne keď je okolo neho ešte plášť utajenia. Justin Bronk, známy analytik z Royal United Services Institute spochybnil bojové schopnosti ruského SU-57 a čínskeho J-20 v porovnaní s americkými F-22 a F-35. Je zvláštne, že aj RAND Corporation vyjadruje veľmi podobný postoj k tejto otázke. Mohlo by sa zdať, že na tom pracovali spoločne a každý to potom popísal svojimi slovami. Nezabúdajme, že pri vývoji akýchkoľvek zariadení je nutná základná logika konceptu od ktorej sa všetko odvíja. Preto ak americkí vedci začali vyvíjať lietadlo hlavne kvôli ziskom z predaja, nemôže nikdy vojsť logika Ruského vedca (s pôvodom v Rusku) do rámca pochopiteľnosti. Rusi sami uznali, že oželeli istú časť utajenia na SU-57 v prospech iných dôležitejších letových vlastností. A Čína mala s najväčšou pravdepodobnosťou tiež svoju logiku.
Je jasné, že Rusi vsadili na iné požiadavky pri koncepcii SU-57 ako Američania vo svojom F-35. Ruské lietadlá boli často legendárne svojimi letovými schopnosťami. Horšie to bolo s ich používanou elektronikou, čo dnes už nie je zďaleka tak zrejmé. Rusi pravdepodobne nehľadajú nadradenosť vo vzduchu tak ako Američania. Vedia, že ich systémy protilietadlovej obrany dokážu účinne odhaľovať aj údajne =utajené= lietadlá hocijakej výroby. Aj keby to zrovna dnes nedokázali, vývoj radarových systémov ide takou rýchlosťou, že vždy je to len otázka pár rokov či len mesiacov, aby sa našla ďalšia technológia, ktorá úspešne zruší účinok tej pôvodnej.
Čiže ak Rusi dávajú vyšší dôraz na pozemné protivzdušné systémy je logické, že sa nebudú hnať za každú cenu do prekonávania tej istej prekážky aj zo vzduchu. Podľa tejto logiky by sa mohlo stať, že ak by aj slovenské nové, viditeľné stíhačky museli plniť samovražedné úlohy napadnutím Ruska, je jasné, že si narazia zobák na Ruskej obrane skôr ako prekročia Ruskú colnú kontrolu. Ruská protivzdušná obrana vyradí z boja veľké množstvo pravdepodobne tých “najkvalitejších” lietadiel a zo zálohy môže hravo zničiť tie zostávajúce, kto vie? Treba len dúfať, že žiadny “John”, alebo “Mike” prípadne “Juraj” nebudú musieť položiť život len preto, že ich nejaký šialenec presvedčil, že ich F-35 je neviditeľná aj pre Ruské radary. Tu sa spája sen s realitou, len je ťažké zistiť, ktorý je sen.
Západní analytici nedokážu pochopiť Ruskú logiku, lebo si predstavujú boj len podľa vlastného filtra. Tiež je dobré, keď nepriateľ nepozná všetky bojové kapacity protivníka. Tu vstupuje do hry psychologický efekt a ten v boji dokáže aj to, že sa po zuby ozbrojení Irackí vojaci vzdali močiacemu vojakovi (ktorý o nich nevedel) z medzinárodnej koalície počas operácie Púštna búrka (1991).
Takže ruskí inžinieri dali prednosť väčšej rýchlosti, lepšej manévrovateľnosti, doletu a vyššiemu nákladu pred inými “furtívnymi” vlastnosťami na ktoré sa (už len mylne) spoliehajú v koncepte lietadiel F-35. Samozrejme, F-35 má istú formu neviditeľnosti a je zdetekovateľné o niečo neskôr ako bežné lietadlo (obzvlášť vysokú neviditeľnosť zaznamenáva F-35 v prípadoch, keď je skryté v hangári a pozorovateľ nevidí dnu). Ale vôbec nedoletí tak blízko k cieľu, ako sa predpokladá. Ich piloti, vzhľadom na druh misie pre ktorú sú tieto stroje určené sú odsúdení na smrť. Možno zázrakom preniknú až k cieľu, ale budú nakoniec odhalení a s trochou šťastia si prečítajú výrobné číslo rakety, ktorá spečatí ich osud. Tých F-35 nikdy nie je dosť nato, aby dobyli Rusko, ktoré je aj tak považované za nedobytné a to podľa samotných amerických analýz.
J-20, je prvý krok k čínskej technologickej prevahe.
J-20 je tiež veľmi odlišné od Ruského SU-57. Čínsky stroj je predurčený na elimináciu podporný lietadiel prípadného protivníka pomocou rakiet PL-15 využívajúc ich veľký dosah a rýchlosť (Mach4). Pre Čínu je pravdepodobne J-20 len medzikrok k budúcemu čínskemu letectvu, ktorého cieľom bude aj získať vzdušnú dominanciu nad postihnutým územím. Peking má rozbehnuté viaceré programy výskumu v tomto smere. V najpokročilejšom štádiu sa nachádza pravdepodobne program FC-31/J-35, ktorým by malo byť vybavené Čínske námorníctvo. Ďalšie 2 programy pracujú na vývoji lietadiel s útočnými charakteristikami a mali by vymeniť JH-7, ktoré sú aktuálne v prevádzke.
V tejto dynamike vývoja predstavuje J-20 iba jednu etapu v konštrukcii lietadiel, ktorá svojim spôsobom vychádza z početných programov bojových dronov rôznych veľkostí, výkonov a funkcií. Preto môžeme povedať, že Čínsky J-20 naozaj slúži len ako výrobok, na ktorom sa Čínski inžinieri učia a získavajú cenné skúsenosti z jeho skutočnej letovej prevádzky a tieto poznatky starostlivo spracovávajú v nových programoch.
F-22 možno považovať skutočne za vyspelejší ako J-20. Jeho prípadné nasadenie na obranu Tajwanu však nedáva americkým pilotom veľké výhody pretože budú musieť operovať ďaleko od materskej základne s čím súvisí aj skutočnosť, že jeho účinná misia môže trvať len pár minút a musí sa vrátiť ku svojej základni, alebo k podpornému lietadlu, aby natankoval. Ale tankovacie lietadlá sú zase predurčeným cieľom Čínskych J-20. Tak zisťujeme, že je úplne jedno, či je lietadlo viditeľné, alebo nie, lebo ak nemá palivo, neslúži k ničomu. A palivo ani zďaleka nie je =neviditeľná= technológia. Tu sa dostávame opäť k tomu, čo stále treba mať na zreteli, že je jedno akú technológiu súper má, ak mu dokážeme účinne zabrániť napríklad v prístupe k palivu na pohon nosiča samotnej technológie.
Príklady z minulosti
Získané porovnanie základných schopností bojových lietadiel je namáhavé a často zavádzajúce. A USA viackrát zaplatili cenu za túto čisto technologickú a špekulatívnu zaujatosť, ktorá má v bojovej situácii zvyčajne len malý význam. Takto bolo americké letectvo niekoľko mesiacov zaskočené, keď v roku 1950 napadli Severokórejské nebo prvé Čínske Mig-15, nikto v Pentagóne neuvažoval, že sovietske lietadlá môžu prekonať ich, americké stroje, minimálne do príchodu F-86 Sabres.
Vo Vietname to boli Severovietnamské Mig-17 a Mig-19, ktoré napriek tomu, že boli považované za neúmerne horšie ako F-100 Super Sabre, F-104 Starfiighter a F-8, roztrhali celé letky vtedy moderných F-105 Thunderchief na kusy ako aj A-4 Skyhawks, ktoré boli vysielané bombardovať nepriateľské pozície v prých rokoch konfliktu. Tieto skutočnosti spôsobovali hlbokú demotiváciu mnohých pilotov US Air Force ako aj pilotov z US NAVY.
Počas prvej vojny v Perzskom zálive, ktorá prezentovala ako nespochybniteľný dôkaz dôležitosti západnej leteckej doktríny, bola práve malá dvadsiatka lietadiel F-117A Nighthawks, ktorá umožnila eliminovať hlavné iracké radary a komunikačné uzly v prvých hodinách Operácie Púštna búrka. Vďaka tomu mohli koaličné vzdušné sily prakticky bez rizika vykonávať svoje útoky na bezmocné ciele. Bez amerických tajných lietadiel by boli západné straty veľmi pravdepodobne v úplne iných číslach.
Pre Rusko aj Čínu nie je potrebné mať veľkú flotilu lietadiel Su-57 a J-20 na elimináciu nepriateľských podporných lietadiel. Skôr ide o prinútenie operovať F-22 a F-35. na hranici doletu a tým znížiť na minimum jeho bojaschopnosť. A to sa dá dosiahnuť napríklad veľmi hustou sieťou radarov, ktoré už keď nájdu cieľ nad sebou, bude pre pilota väčšia istota plne funkčný padák ako jeho neviditeľnosť.
Ako sme videli, je riskantné vychádzať pri analýze z jednoduchého porovnania predpokladanej výkonnosti bojových lietadiel, najmä ak ide o určenie toho, kto by mohol mať operatívnu prevahu v prípade ozbrojeného konfliktu. Toto je o to nebezpečnejšie, keď sú znalosti o výkone len skreslené a neberie sa do úvahy kontext predpokladaného zapojenia. Pre USA je rovnako otázne vyhlásiť dnes F-22 za nadradenú voči J-20, ako keď sa čínska propaganda pokúsila vykresliť svoju J-20 ako nadradený Francúzskemu Rafale (dodaný do Indie). Kontext zásahu, jeho geografia, ciele každého z nich, odhodlanie bojovníkov sú všetko faktory, ktoré môžu do značnej miery prekonať technologickú a dokonca aj početnú prevahu.
Je preto potrebné venovať viac pozornosti vlastným zisteným slabostiam ako domnelým silným stránkam a predovšetkým nepodceniť protivníka, ktorý v prípade boja preukáže túžbu a odhodlanie zvíťaziť. Dejiny ľudských konfliktov sú plné príkladov porážok agresorov, ktorých zradila svoja sebaistota nadradenosti. Avšak k obrane vlastného domova vynaloží človek vždy neúmerne viac odhodlania ako má žoldnier, ktorý na neho útočí.
Adam Riečanský
