.
Aktuality, Bezpečnosť,

Ruský minister obrany Šojgu: Podarilo sa vytvoriť podmienky pre návrat k pokojnému životu v Karabachu

Rusko, 12. november 2020 (AM) – Zavedenie ruského mierového kontingentu do zóny konfliktu umožnilo prímerie. Podmienky pre návrat k pokojnému životu sa objavili medzi obyvateľmi Náhorného Karabachu po dohodách medzi prezidentmi Ruskej federácie, Azerbajdžanom a arménskym predsedom vlády to uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu.


“Prítomnosť ruských mierových síl zabezpečí stabilitu v krízovom regióne, zastaví tok utečencov a uľahčí ich návrat do miest bydliska,” zdôraznil Sergej Šojgu.

 

Sergej Šojgu a jeho turecký náprotivok Hulusi Akar predtým podpísali memorandum o zriadení spoločného strediska na monitorovanie dodržiavania prímeria a všetkých nepriateľských akcií v Náhornom Karabachu. Podľa dokumentu sú definované úlohy a zásady spoločného monitorovacieho centra, ktoré sa bude nachádzať na území Azerbajdžanu.

 

Do mierovej operácie v Náhornom Karabachu bude zapojených osem vrtuľníkov ruských vzdušných síl
Vrtuľníky vojenského letectva ruských vzdušných a kozmických síl Mi-8 a Mi-24 dodá na letisko v Jerevane vojenské dopravné lietadlo An-124 Ruslan na účely vzdušného monitorovania oblastí kontroly prímeria a vojenských operácií v zóne konfliktu. Osem strojov  pomôže pri dodávke materiálu, techniky a personálu mierového kontingentu do ťažko dostupných oblastí. Mierový kontingent Ruskej federácie v zóne konfliktu v Náhornom Karabachu je rozmiestnený v počte 1960 vojenských pracovníkov, 90 obrnených transportérov, 380 jednotiek automobilov a špeciálnej techniky. Jeho základom budú jednotky 15. samostatnej motostreleckej brigády Ústredného vojenského okruhu.

 

Arménsko, Azerbajdžan a Rusko podpísali minulý týždeň dohodu o ukončení arménsko-azerbajdžanskej vojny o Náhorný Karabach. Informovali o tom agentúry Reuters a Interfax. Arménsky premiér Nikol Pašinjan dohodu označil za bolestivú, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev za základ na urovnanie dlhoročného konfliktu. Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že na základe dohody Moskva do Náhorného Karabachu vyšle vojenských pozorovateľov, ktorí budú dohliadať na pokoj zbraní. Podľa Alijeva bude členom mierovej misie aj Turecko.

 

Arménsky premiér Pašinjan na facebooku označil dohodu „o ukončení karabašskej vojny“ za bolestivú a rozhodnutie ju podpísať za „mimoriadne náročné“.

 

Azerbajdžanský prezident Alijev označil dohodu za kľúčový moment na ceste k vyriešeniu konfliktu o Náhorný Karabach. Neskôr podľa AFP uviedol, že donútil Arménov „ku kapitulácii“. Podľa Alijeva sa mierovej misie bude zúčastňovať aj Turecko, ktoré je tradičným spojencom Baku. Alijev uviedol, že spoločná rusko-turecká misia bude trvať päť rokov a bude možné ju predĺžiť o ďalších päť. O počte tureckých vojakov prezident neinformoval. Putin v televíznom prejave o tureckej účasti nehovoril, upozornila agentúra DPA. Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev vyhlásil, že vojenská fáza konfliktu v Náhornom Karabachu sa skončila, pričom Azerbajdžan v nej “dosiahol všetky svoje ciele”. “My sa posúvame k politickému urovnaniu,” uviedol. Podľa neho súčasný vývoj je “pre nás najvýhodnejšia možnosť”. “Ide vlastne o vojenskú kapituláciu Arménska,” uviedol Alijev v utorok večer v posolstve azerbajdžanskému ľudu.

 

Podľa DPA je v dohode okrem iného klauzula o výmene vojnových zajatcov a tiel padlých vojakov. Pod dohľadom OSN by sa mali do svojich domovov vrátiť utečenci. Agentúra AP uviedla, že Azerbajdžan by mal na základe dohody získať prístup do exklávy Nachičevan cez arménske územie. Arménsko dohodu s Ruskom a Azerbajdžanom podpísalo, keď v pondelok karabašské úrady pripustili, že nemajú pod kontrolou druhé najväčšie mesto Šuši, a uviedli, že azerbajdžanské jednotky postupujú smerom na regionálnu metropolu Stepanakert.

 

Dokumentárny film Sergej Šojgu

Sergej Lavrov prehovoril o spoločnej práci so Šojguom na medzinárodných rokovaniach. Podľa ministra zahraničných vecí Ruskej federácie ich spolupráca so Sergejom Šojigom začala, keď mal Šojgu na starosti ministerstvo pre mimoriadne situácie. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre dokumentárny film Sergej Šojgu.

„V období, keď mizol Sovietsky zväz, sa ministerstvo pre mimoriadne situácie len stavalo na nohy. Táto práca bola obrovská. O tom už bolo napísaného a povedaného veľa. V tom čase som v rokoch 1992 až 1994 pracoval ako námestník ministra zahraničných vecí a okrem iného som sa podieľal na dianí v priestore SNŠ. Vtedy došlo ku kritickým udalostiam v Podnestersku, Abcházsku a Južnom Osetsku. Sergej Kuzugetovič sa aktívne podieľal na takzvanej „humanitárnej diplomacii“ – dodávkach humanitárnych zásob ľuďom, ktorí sa nachádzali v zóne konfliktu. A zároveň v nich od prvých dní fungovania ako vedúci rôznych humanitárnych operácií videl potenciál pre diplomaciu. Zmieril bojujúce strany. Rovnako to bolo aj v Abcházsku, “uviedol Lavrov.

 

Ruský minister zahraničia poznamenal, že jedným z výsledkov spoločnej práce so Šojguom bolo podpísanie dohody v Moskve medzi predsedom Štátnej rady Gruzínska Eduardom Ševardnadzem a prezidentom Abcházska Vladislavom Ardzinbom. Lavrov poznamenal, že zamestnanci ministerstva pre mimoriadne situácie sa aktívne zúčastňovali medzinárodných operácií na dodávku humanitárnej pomoci, pričom svoj neutrálny stav využili na zmierenie bojujúcich strán.

 

„V Iraku sa naše ministerstvo pre mimoriadne situácie pod vedením Šojgua zúčastnilo operácie Oil for Food. Irak mohol predávať ropu a na oplátku republika dostávala tovar, predovšetkým z Ruskej federácie, “uviedol Lavrov.

Poznamenal, že Šojgu v súčasnosti vedie ministerstvo obrany a útvar, ktorý má na starosti, komunikuje s ruským ministerstvom zahraničia. Najmä ruská armáda spolu s diplomatmi aktívne podporuje dialóg so zahraničnými partnermi vo formáte „dva plus dva“. Napríklad sa niekoľkokrát stretli ministri zahraničných vecí a ministri obrany Ruska a Japonska a nedávno sa v tomto formáte uskutočnilo stretnutie s Francúzmi.

Karol Jerguš

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov