Rheinmetall dodá 20 000 nových prilieb pre nemeckú armádu

 

 

Tento tvar získal na svojej popularite a mnohé svetové armády ho prijatli za svoj aj pre svoje ozbrojené sily. Samozrejme sa nedá používať všade. Ide predovšetkým o ochranu pre pešiakov, ktorí sú relatívne viac vystavení možnému riziku zranenia aj tými najdrobnejšími časticami, ktoré nad bojovým poľom občas preletia obrovskou rýchlosťou.

 

 

Kevlar nahradil plech používaný na výrobu prilieb a tým nabrali na svojej váhe. Videli sme rozdiel hlavne my, ktorí sme presadli z pôvodných ľahkých vzorov na tieto moderné, ťažšie modely. Osobne som zažil výmenu prilby už 1993, keď sme boli vyslaní do výbušného Sarajeva ako mierotvorné sily. Pre Cudzineckú légiu to bolo vlastne ako po prvý krát, čo dostala príležitosť fungovať pod štatútom modrých prilieb.

 

 

Účinkovanie v tomto štatúte modrých prilieb bolo veľmi riskantné. Boli sme ako živé terče prechádzajúce sa po uliciach Sarajeva a okolí. Bolo na nás vidieť snáď z opačnej strany sveta a mnohé zranenia, ktoré sme utŕžili pochádzali práve z nemožnosti sa dynamicky brániť v prípade útoku na nás. Na mnoho vecí sme museli mať povolenie od vtákov darmožráčov z OSN sediacich v teplých kanceláriách. Lenže na bojovom poli vnímame čas ináč. 10 sekúnd pod paľbou, alebo pod mínometnou spŕškou často trvá celú večnosť. Kto neskúsil, nech nehodnotí, ale tiež kto neskúsil, nech nerozhoduje o tom, čo vojak na bojovom poli môže a čo nie.

 

 

Takto pasívni vojaci sme však boli na druhej strane relatívne dobre obrnení. Napríklad vtedy nové ťažké kevlarové nácek prilby nám lámali krky, aspoň z počiatku, kým sme si na ne zvykli. Zadnú časť, ktorá slúžila na lepšiu ochranu šije nám spočiatku vadila pri pohybe hlavy. Obzvlášť, keď sme mali na sebe ťažké kevlarové vesty. Na vrchu bol chránič na krk o ktorý za istých okolností išlo dobre oprieť hlavu počas spánku, keď sme neboli na pozorovateľni a odpočívali sme. Na hrudi aj chrbte sme mali veľké kevlarové dosky a na ochranu genitálií tam bol tiež odnímateľná časť. Celé to malo ak si dobre pamätám približne 10 kg a cítili sme sa ako vešiak na všetko možné, len prakticky bolo nemožné v tomto pancierovaní sa dynamicky pohybovať. K tomu sme pridali našu výzbroj a boli sme dokonale nehybní. Niektoré podmienky nám ani v čase voľna nepovoľovali zbaviť sa týchto ochrán.

 

 

Táto nová nácek prilba z kevlaru však dokázala svoju účinnosť. Čo sme na vlastné oči videli, bol zásah do hlavy, keď kolega stál na výkope. Najskôr bolo vidno ako mu hodilo celú hlavu dozadu. Prilba však odletela a uniesla so sebou celú kinetickú energiu projektilu so sebou. Avšak skôr, kým sa odpojila od hlavy, stihla mu takmer utrhnúť väzy a spadol na zem, čo bol v tej chvíli menší problém ako utrhnutá hlava.

 

Na tomto príklade sme videli účinnosť prilby na vlastné oči. Ale…
Všetko má svoje ale. Táto prilba dokázala zamotať projektil vo svojich vláknach tak, aby do istej miery nedokázal preniknúť ďalej. V tom bola podstata použitého materiálu (kevlar). Tu však prichádzame k “ale”. Kevlar síce zachyti projektil, ale jeho kinetická energia sa musí niekam preniesť, teda ju musí absorbovať. A tu ide o efekt, ktorý môže vojaka predsa len zabiť. Tu by nezomrel na zranenie hlavy od projektilu, ale na zlomený krk, keby mal prilbu pevne pripútanú k hlave. Takže skutočnosť, že porušil nariadenie mu tak pomohla zachrániť život.

 

Po tejto skúsenosti sme preto naše prilby pevne pripútané už nemali. Možno len tam, kde sme vedeli, že hrozí nebezpečenstvo z vnútra, od papalášov z OSN, ktorí nás občas prišli buzerovať ako vykonávame niekedy ich nezmyselné príkazy.

 

Vývoj ide ďalej a zasiahol aj prilby. S názvom Baltskin Viper by sa mal nemecký vojak cítiť lepšie. Nová prilba mu prinesie väčší komfort a pravdepodobne zvýšenú ochranu a to všetko pri zníženej hmotnosti. Podľa vzhľadu by sa mohlo zdať, že zadná časť padajúca ku krku bola skrátená. Vidíme však na nej mechanizmus na pripevnenie najrôznejších pomôcok pre bojovníka ako sú nočné videnie, lampy, vysielačky, kamery a podobne. Všetko to, čo bojovníkovi vadí pri pohybe v ťažšom teréne, napríklad v kriakoch, alebo veľmi zúžených priestoroch ako sú bunkre a podobne.

 

Táto nová prilba nie je zadarmo. Podľa nemenovaných zdrojov si jeden kus Bundeswehr zadovážil v cene 1219 dolárov, čo je približne 1000 EUR. Hovoríme 1000 EUR za kus. Výrobná cena takej veci podľa mňa nepresahuje 30 EUR. Ti vidíme, ako dobre môže byť zaplatený podpis faktúry.

 

 

Súhlasím, že vojaka treba chrániť. Osobne som prežil niekoľko ťažkých chvíľ keď sme dokázali oceniť kvalitu pancierovania vozidla, prípadne účinnosť našich zbraní. Chcel by som opäť viac poukázať na to, ako sa navýši faktúra za jednu prilbu a peniaze daňového poplatníka smerujú do vrecák investorov a podpisovačov faktúr, ktorí sú dosádzaní na rôzne ministerstvá kde stačí nebyť úplný debil a rozpoznať logo tej správne firmy na ktorú bol upozornený z tej správnej ambasády.

 

Koľko peňazí ide takto preč zo štátnej kasy každého štátu? Koľko z týchto peňazí by mohlo skutočne pomôcť nám ľuďom, napríklad k financovaniu novej cesty, alebo telefonického vedenia, prípadne vytvoreniu zdravotných stredísk, keď už nie nemocníc.
Štát sa musel zbaviť štátnych firiem, aby sa podpisovači faktúr mohli lepšie dostať k ziskom (cez dodávateľov) za nakúpený nezmysel.
Koľko takých bolo podpísaných na Slovensku? Kto na to dokáže dať odpoveď?
Zvyčajne čím väčší podvod, tým viac tajný je dokument.

Adam Riečanský