Šesťtisícový „Zbor F“ bojoval blízko Rostova pri Ačikulakove v lete 1942. K januáru 1943 ho mali červenoarmejci dokonale zomletý. Tí, čo Kaukaz prežili, boli presunutí do severnej Afriky. Snímka Public Domain.
Aktuality, História,

Viete, že v USA sa za Hitlera vydával černoch? …a ďalšie neznáme fakty z druhej svetovej vojny

USA, 28.December 2020 (AM) – Takže, viete, že…?


…v USA sa za Hitlera vydával černoch a vymaňoval peniaze na zachvátenie moci v krajine?
Ide o príbeh amerického baníka černošského pôvodu Wiliama Johnsona zo štátu Kentucky, ktorý desať rokov po 2. sv. vojne podvodom zarábal na ľuďoch, ubezpečujúc ich, že je Adolfom Hitlerom.

 

Reči o tom, že nemecký diktátor prežil vojnu aj so svojou manželkou Evou Braunovou sa začali v USA šíriť pár mesiacov po vojne. Šírili sa tak presvedčivo, že podľa prieskumu verejnej mienky im v roku 1947 verilo 45 % Američanov. Niektorí dokonca tvrdili, že ho osobne videli na zhromaždeniach neonacistov v Kolumbii, na ponorke v Argentíne a v Brazílii, uviedli The Daily Beast.

 

V období rokov 1946-1956 niektorým Američanom prichádzali listy v mene Hitlera, ktorý sa v texte nazýval „führerom číslo jeden,“ pričom namiesto nemeckého slova führer používal slovo „furrier“ (angl. – kožušník).

 

Autor zásielok tvrdil, že je Hitlerom, ktorý so svojou už zákonitou manželkou Evou Hitlerovou, prežil, že sa usadili v Kentucky a pripravujú sa na zachvátenie moci najskôr v USA, potom na celom svete a nakoniec v kozmickom priestore.

 

Na uskutočnenie tohto plánu vraj potrebuje v štátoch Kentucky a Idaho postaviť 116 tajných fabrík na výrobu atómových bômb a neviditeľných a nehlučných kozmických lodí. Zároveň listy prezrádzali, že 36 tisíc Nemcov už kope tunely k Washingtonu. Mnohé z týchto listov boli podpísané menami Eva Braunová, Eva Hitlerová, náčelníkom štábu admirála Alberta Kesselringa a Hitlerovým pomocníkom A. von Bohuslawskim.

 

V posolstvách „führer číslo jeden“ oznamoval, že jeho plán sa úspešne rozvíja, ale že potrebuje pomoc vo forme príspevkov. Za finančnú podporu navrhol svojim stúpencom pri novom režime významné posty. Konkrétne „führer číslo dva“, „führer číslo tri“… Iným zasielateľom milodarov boli sľúbené kráľovské funkcie a posty veľvyslancov a diplomatov.

 

K roku 1956 „führer číslo jeden“ takto získal najmenej 11 tisíc dolárov, hoci, podľa hodnotení úradov, sa reálna suma blížila k 15 tisícom USD.

 

…po tom, ako sa nemecký útok v severnej časti Kurského oblúku v júli 1943 zasekol na obrane pri dedinke Oľchovatka, úsilie útočníka sa presunulo na juh oblúku. No a tu sa Nemcom podaril v dejinách absolútne nový taktický prvok.
Ich Luftwaffe tu po prvýkrát v dejinách rozdrvila tankový zväzok protivníka, pozostávajúci z 50 tankov, len leteckými náletmi bez pozemnej podpory.

 

…sovietsky vlastizradný generál Andrej Andrejevič Vlasov si tesne pred popravou 1. 8. 1946 priznal vinu?
„Priznávam si vinu v tom, že nachádzajúc sa v ťažkých podmienkach, som zmalomyseľnel.“
A. Vlasova zadržali 12. mája 1945 príslušníci SMERŠ-u na čele s kpt. Michailom I. Jakušovom zo 162. tankovej brigády 25. tankového zboru 1. UF blízko Plzne (frontu velil maršal Konev). Súd nad Vlasovom sa konal 31. 7. 1946, zbavil ho všetkých hodností a vyniesol mu trest smrti.

 

Andrej Vlasov bol spočiatku považovaný za jedného z najschopnejších sovietskych vojvodcov. Vojská jeho 20. armády Západného frontu sa vyznamenali v Bitke o Moskvu.

 

V apríli 1942 sa Vlasov stal veliteľom 2. údernej armády Volchovského frontu. V to leto sa však jeho armáda dostala do obkľúčenia, Vlasov sa dostal do zajatia a dobrovoľne prestúpil na stranu Tretej ríše. V nej sa postavil do čela Výboru oslobodenia národov Ruska a velil jeho ozbrojeným silám – Ruskou osloboditeľskou armádou (ROA).

V Česku sa dnes veľmi diskutuje o účasti Vlasovovej 1. divízie v Pražskom povstaní. Velil jej „generálmajor“ Buňačenko (v Červenej armáde mal hodnosť „len“ plukovníka). Áno, vstúpila do „bojových zrážok“. Áno, mala okolo 300 padlých, no o bojovej činnosti v plnom význame tohto pojmu, sa v jej prípade hovoriť nedá, uvádza historik Alexandr A. Zdanovič.

Veľkou zaujímavosťou z aktu zadržania Vlasova je, čím boli 19. 6. 1945 vyznamenaní piati červenoarmejci, ktorí sa o to zaslúžili. Bol im udelený Rad Suvorova II. stupňa. Takéto ocenenie však bolo predurčené pre veliteľov zborov, divízií a brigád, pre zástupcov a náčelníkov štábov za úspešné uskutočnenie dôležitých bojových operácií. No v tomto prípade ho dostal aj nadporučík I. P. Ignaškin, kpt. M. I. Jakušov, mjr. P. T. Vinogradov, plk. I. P. Miščenko a genmjr. E. I. Fominych.

Okrem nich boli odmenení aj ľudia, ktorí sa spolupodieľali na zadržaní A. Vlasova. Rad Vlasteneckej vojny 1. stupňa dostal kpt. ROA Pjotr Kučinskij. Jeho šofér Alexandr S. Dovgas a Vlasovov šofér Iľja N. Komzolov dostali Rad Vlasteneckej vojny II. stupňa.

 

…v súčasnom Lotyšsku si ctia nacistických zločincov a kolaborantov? A na tých, ktorí Lotyšom vlasť oslobodili spod nacizmu zabúdajú?
Napríklad aj na človeka, ktorý stál na čele lotyšského špeciálneho partizánskeho oddielu (Par Padomju Latviju) učiteľa Vilisa Petroviča Samsonsa (oddiel patril k 2. Leningradskej partizánskej brigáde). V týchto dňoch mal 100. výročie narodenín (3. decembra 1920).
Lotyšsko Hitler obsadil 8. 7. 1941. Hneď sa tu začala čistka nielen Židov, ale aj príslušníkov iných národností. Symbolom nacistických zverstiev bola ukážková poprava 200 ľudí v dedine Audrini v januári 1942.

 

Vilis Samsons bojoval pod pseudonymom Bralis Dadzis. Komisárom jeho cca 80-členného oddielu bol Otomar Oskalns. Na začiatku vojny sa Samsons evakuoval do Altajského kraja, no už v auguste 1941 sa stal príslušníkom 201. Lotyšskej streleckej divízie. A o pol roka vstúpil do partizánskeho oddielu, operujúcemu v nemeckom zápolí, ktorý vyhadzoval do vzduchu železničné trate, nemecké ešalóny, uskutočňoval prepady okupačných úradov a policajných staníc…

 

V roku 1943 bol vytvorený Lotyšský štáb partizánskeho hnutia, ktorý koordinoval činnosť všetkých lotyšských partizánskych oddielov. Tie boli reorganizované na tri partizánske brigády. Vilis Samsons stál na čele prvej, ktorá mala tritisíc ľudí.

 

Tie iba v roku 1943 vyhodili do vzduchu 83 nemeckých ešalónov (zlikvidovali 64 rušňov a 755 vagónov), zničili 16 mostov, tri spojovacie uzle, rozdrvili 15 posádok a policajných úsekov, zničili jedno lietadlo, tri tanky a obrnené vozidlá. No a v roku 1944 pomohli Červenej armáde vyhnať nacistov z ich vlasti.

 

Samsons svojho času svojim lotyšským krajanom zložil veľkú poctu. Za to, že nikto nikdy nezradil jeho a ani jeho komisára, hoci Nemci naň vypísali odmenu 10 tisíc ríšskych mariek. Za tie sa vraj vtedy dalo kúpiť nemalé hospodárstvo.

 

V. Samson sa 28. 6. 1945 stal Hrdinom ZSSR. V rokoch 1950-1960 bol ministrom vzdelávania Lotyšskej SSR, potom bol tajomníkom prezídia lotyšskej Akadémie vied a v roku 1968 sa i sám stal akademikom. Po roku 1991 sa z „partizána-hrdinu“ zrazu stal „kolaborant“ a „pomocník sovietskych okupantov“. Vilis Petrovič Samsons zomrel prirodzenou smrťou 17. 9. 2011 vo veku 90 rokov.

 

…jedným z najznámejších agentov ruskej rozviedky 19. storočia bol aj veľký chemik Dmitrij Ivanovič Mendelejev, ktorý vytvoril prvú verziu periodickej tabuľky chemických prvkov?

Pre časopis „Istorik“ (decembrové vydanie 2020) to uviedol riaditeľ služby zahraničnej rozviedky RF Sergej Naryškin. V politickej i vojensko-strategickej rozviedke pôsobili aj predseda cárskej Ruskej historickej spoločnosti knieža Pjotr Vjazemskij, zemepisec a objaviteľ Nikolaj Prževalskij, či literát a diplomat Alexandr Gribojedov.

 

Mendelejev svojho času získal informáciu, ktorú Rusko potrebovalo na bezpečnú výrobu bezdymového prachu na základe pyroxilinu. Jeho výhodou bolo, že umožňoval paľbu na väčšiu diaľku a aj vyššiu presnosť výstrelu. Pyroxilínový prach vynašli Francúzi, no odmietali podeliť sa o jeho zložení. Rusi začali s jeho výrobou v roku 1880 v Ochtenskej fabrike v Sankt-Peterburgu, no nebolo to bez komplikácií a tragických udalostí. D. Mendelejev bol vyslaný na oficiálnu cestu do Francúzska, aby získal vedomosti ako prekonať a odstraňovať výrobné chyby. Pomohli mu tam priateľské kontakty s francúzskymi chemikmi.

 

…na konci leta 1942 po okupovanom Rostove na Done začali šíriť zvláštne reči? Niektorí miestni ľudia prisahali, že na miestnej železničnej stanici videli černochov, pochodujúcich v nemeckej uniforme.
A naozaj, napriek rasovej politike Tretej ríše, na Kaukaz boli presunutí černošskí vojaci Wehrmachtu. Pričom sa vedelo, aký bol Hitler zbesnený, keď na olympiáde 1936 porazil jeho árijských bežcov Afroameričan Jesse Owens. Hovoril vtedy, že „ľudia, ktorých predkovia vyšli z džungle, sú primitívni. Fyzicky sú silnejší, ako civilizovaní belosi, preto ich treba vylúčiť z budúcich olympiád“.

 

Vo februári 1941 bol v Líbyi sformovaný Nemecký africký zbor. Jeho vojaci nosili exotické nášivky – hákový kríž a na jeho pozadí palma s vychádzajúcim slnkom. Do zboru prijímali miestnych kolaborantov, ktorí uprednostnili Nemcov pred anglickými a francúzskymi kolonistami.

 

V roku 1942 sa v Grécku formovala „jednotka špeciálneho určenia“, ktorej veliteľom sa stal Hellmuth Felmy. „Jeho“ útvar začali nazývať „Zbor F“. Regrutovali sa v ňom rodáci z Blízkeho východu, z Indie, ale aj z Afriky.

 

Zbor mal byť nasadený na vpád do Iránu po tom, ako Wehrmacht ovládne Kaukaz. Hitlerovci si mysleli, že vojaci zo „Zboru F“ budú tamojším miestnym obyvateľstvom prijatí lepšie, čo im umožní urýchliť rozdrvenie Angličanov s ich spojencami.

 

Keďže bojové kvality nových stúpencov nacistickej myšlienky vyvolávali pochybnosti, „zbor F“ bol doplnený aj o nemeckých vojakov a dôstojníkov. Zbor bol nasadený do boja až po tom, ako sa útok árijských útvarov na Kaukaze zabrzdil.

Vladimír Mikunda

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov