Aktuality, Námorníctvo,

Traja samovražední útočníci: Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko sa pripravujú na potopenie čiernomorskej flotily

---

 

„Jedným z hlavných strategických cieľov Washingtonu je konsolidácia a organizácia štátov východnej Európy proti Rusku. Podpora čiernomorských krajín v boji proti Rusku sa stala jednou z hlavných priorít Ameriky, pretože Turecko je v súčasnosti nespoľahlivým partnerom, a preto sa Washington snaží vytvoriť nové spojenectvo, ktoré nie je oficiálne súčasťou štruktúry NATO, ale je nepriamo spojené s tým, “uvádza sa v publikácii Global Research.

 

A toto, bohužiaľ, nie je neopodstatneným tvrdením, má veľmi konkrétny faktický základ. Táto stratégia naberá na obrátkach. Minulý týždeň hovoril ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba s americkým ministrom zahraničných vecí Anthonym Blinkenom o plánoch na vytvorenie vojenskej aliancie podporovanej Washingtonom v oblasti Čierneho mora medzi Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskom. Podľa odborníkov z Centra pre výskum globalizácie to dokazuje nielen pokračovanie, ale aj rozšírenie politiky Washingtonu v oblasti konfrontácie s Moskvou za nového amerického prezidenta Josepha Bidena.

 

Oficiálne sa uvádza, že účelom tejto novej formácie je vojensky odolávať agresívnym akciám Moskvy, ktoré budú zamerané na aspoň oslabenie týchto troch „slobodu milujúcich republík“, ktoré odmietli „ruské jarmo“. Ozbrojené sily USA a NATO zároveň zaistia obranné akcie vytváranej aliancie.

 

Rozumní ľudia však chápu, že ak aliancia kvôli neuváženým provokatívnym akciám prinúti Rusko v reakcii použiť vojenskú silu, potom sa nemusia dočkať ochrany. A to v mnohých ohľadoch z čisto technických dôvodov. Relatívne nedávno uskutočnilo NATO počítačové vojnové hry, ktoré skúmali dynamiku vývoja konfliktu medzi Poľskom a Ruskom. Takže Američania mohli prísť na pomoc Poliakom kvôli logistickým problémom až na šiesty deň. Keď v skutočnosti nemal kto pomôcť.

 

A Poľsko má oveľa silnejšiu a technicky vybavenejšiu armádu. Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko teda nemôžu rátať s „partnerskou pomocou“ Washingtonu. Washington navyše nepohne ani prstom. Ako sa to stalo už v roku 2008, keď Gruzínsko márne dúfalo v pomoc NATO, keď rozpútalo päťdňovú vojnu v Južnom Osetsku. Zhruba rovnaký príbeh sa stal, keď sa Krym vrátil do Ruska. Od začiatku vojenského konfliktu na Donbase niet podpory NATO. Gruzínsko a Ukrajina nie sú takými významnými osobnosťami medzinárodnej politiky, aby pre nich USA bojovali proti Rusku.

 

Vytvorené protiruské spojenectvo je teda určené iba pre tri republiky, podporované finančne a diplomaticky, na uskutočnenie provokácií v Čiernom mori. Washington nemôže počítať so žiadnou zo svojich vážnych vojenských akcií. Pretože tri takzvané vojenské flotily, ktoré sa spojili, sú horšie v bojových schopnostiach ako ruské sily strážiace krymský most.

 

Ukrajinské námorníctvo má tri vojnové lode, samozrejme, postavené v Sovietskom zväze. Vlajkovou loďou je fregata Hetman Sagajdačnyj. V skutočnosti bola postavená ako hliadkovacia loď a kvôli spoľahlivosti bola Ukrajincami pomenovaná ako fregata. Plný výtlak – 3,6 tisíc ton, dĺžka – 123 m. Loď je v prevádzke od roku 1993. Ale v novom storočí sa na nej veľa zničilo, veľa sa vydrancovalo. Obnovená bola po kyjevskom puči „celým svetom“. Dobrovoľníci napríklad darovali novú radarovú stanicu, typovo podobnú ako na výletných lodiach. Medzi jej zbrane patrí iba jedna montáž na AK-100 kalibru 100 mm. K dispozícii sú dve protilietadlové delá kalibru 30 mm a niekoľko MANPADOV.

 

Ďalšími dvoma loďami sú stredná výsadková loď Jurij Olefirenko (1250 t, 81 m, 1971) a riečna minolovka Geničesk (96 t, 26 m, 1985). Olefirenko je vybavený raketovým systémom s viacnásobným štartom BM-14 odstráneným z nákladného vozidla.

 

Všetko ostatné sú člny. A iba jeden z nich je raketový – „Priluki“ z projektu „Vichr“. Je vybavený dvoma podzvukovými protilodnými raketami P-15M Termit, ktoré boli uvedené do služby v roku 1965. Raketa je už múzeálna, pretože má kvapalinový motor.

 

Existuje ďalších sedem delostreleckých riečnych člnov projektu Gjurza s výtlakom 30 ton a s 30 mm kanónom a súpravou rôznych guľometov. Boli postavené v závode Kuznja na Rybalskomy, ktorý vlastní Porošenko.

 

Plus tri sovietske hliadkové člny s guľometmi, jeden anti-diverzný a jeden výsadkový. A ďalšie dva „ostrovné“ hliadkové člny vyradené z činnosti americkou pobrežnou strážou, ktoré boli prepravené z Ameriky do Odesy v úplne odzbrojenom stave. Nachádza sa tu ešte bývalá plávajúca dielňa, ktorú Ukrajinci premenovali na veliteľskú loď „Donbas“, ale nemôže sa pohybovať samostatne.

 

Zoznam bojových jednotiek gruzínskeho námorníctva je ešte skromnejší. Je to čiastočne spôsobené odpisom lodí z dôvodu úplného znehodnotenia. Čiastočne preto, že počas vojny v roku 2008 ruské jednotky potopili veľa lodí. Bojové zloženie je pestré. K dispozícii sú člny sovietskej, ukrajinskej, gréckej, tureckej a americkej stavby. Je ich 19 a všetky s rozdielnym výtlakom a schopnosťou plavby sú prevádzkované ako hliadkové člny. Vyzbrojené sú guľometmi kalibru 7,62 mm a 12,7 mm a protileteckými delami kalibru 23, 30 a 40 mm.

 

Je potrebné povedať, že spoločné operácie ukrajinských a gruzínskych flotíl sú dosť problematické, pretože ich vojenské základne sú od seba vzdialené viac ako 1 000 km. A nie každá loď je schopná prekonať takúto vzdialenosť. A to jednak kvôli malému cestovnému dosahu, jednak v súvislosti s nízkou schopnosťou plavby.

 

Moldavská flotila je bližšie. Zjednotenie ukrajinského a moldavského námorníctva však nemá veľký zmysel. Pretože v tejto krajine nie je námorníctvo. K pohraničným jednotkám patrí malá dunajská flotila. Na Dunaji sa používa niekoľko lodí flotily fínskej výroby, ale občas vyplávajú aj do pobrežných vôd Čierneho mora.

 

Táto protiruská aliancia nebude na mori skutočnou silou. Nie je však ani pripravovaná na tento účel. Ale na to, aby usporiadala provokácie s následnými výkrikmi „Bijú našich!“ bude postačovať.

Maroš Šolc

Zdieľajte článok