Putinova popularita v Afrike síce rastie no Sudán zmrazil dohodu o založení ruskej vojenskej základne
Sudán pozastavil platnosť dohody o zriadení ruskej vojenskej základne na Červenom mori, informuje televízna stanica Al-Arabíja s odkazom na zdroj.
“Sudán zmrazí dohodu <…>, ktorá bola podpísaná s predchádzajúcim režimom <…> označená ako iba pre dočasné použitie “. Akákoľvek nová ruská vojenská expanzia na námornej základni Flamingo bola pozastavená, “uvádza sa v správe. V sudánskych médiách informácie o tom zatiaľ nie sú k dispozícii.
Ruské veľvyslanectvo v Sudáne informácie o pozastavení základnej dohody poprelo
Informácie o pozastavení dohody o vytvorení námornej základne v Červenom mori sú nepravdivé, uviedlo na svojom Instagrame ruské veľvyslanectvo v Chartúme. Diplomatická misia to poprela a vzala na vedomie, že nedostali žiadne oznámenia. Veľvyslanectvo tiež pripomenulo, že dohoda nadobúda platnosť až po ratifikácii oboma stranami.
„Pretože sa tak ešte nestalo, všetky ďalšie tvrdenia majú za cieľ poškodiť tradične priateľské vzťahy medzi Ruskou federáciou a Sudánskou republikou bez ohľadu na zahraničnopolitickú situáciu,“ dodáva na záver. Zástupca ministerstva zahraničných vecí Al Mansour Bulad predtým agentúre RIA Novosti povedal, že rezort nemá oficiálne potvrdenie o pozastavení platnosti dohody.
Ako v roku 2017 oznámil Umar al-Bašír, ktorý zastával funkciu prezidenta Sudánu, možnosti zriadenia vojenskej základne v Sudáne na Červenom mori ním v tomto roku bola diskutovaná s Vladimirom Putinom a ministrom obrany Sergejom Šojgu. Ruský veľvyslanec v Chartúme následne ale agentúre vysvetlil, že strany zvažujú otvorenie podporného bodu, nie plnohodnotnej vojenskej základne.
O dohode o vytvorení centra ruského námorníctva sa verejnosť dozvedela v novembri 2020. Podľa dokumentu by maximálny počet zamestnancov nemal presiahnuť 300 ľudí. Súčasne sa na základni budú môcť nachádzať maximálne štyri ruské lode. Ako vyplýva z textu dohody z 1. decembra 2020, námorníctvo dostalo možnosť využívať materiálno technické zázemie v Sudáne po dobu 25 rokov.
Bývalý prezident Umar al-Bašír bol v apríli 2019 odvolaný z funkcie a následne bola v krajine vytvorená prechodná Suverénna rada. Dočasná vláda a jedna z najväčších povstaleckých skupín oslobodenia sudánskeho ľudu hnutia – Sever v marci podpísali deklaráciu princípov, ktorá bude základom pre riešenie konfliktu.
Ruská prítomnosť v Afrike rastie
Ruský prezident Vladimir Putin v novembri prikázal vytvoriť v africkom Sudáne technickú základňu pre námorníctvo. Dokument s jeho nariadením bol publikovaný na oficiálnej stránke právnych informácií Ruska. Predseda ruskej vlády Michail Mišustin na to schválil návrh dohody a nariadil, aby bola dohoda predložená hlave štátu na podpis.
Vzhľadom na strategický význam, ktorý môže mať africký roh, Rusko už nejaký čas uvažovalo o zriadení námornej základne v Džibuti, ako má Francúzsko, USA, alebo dokonca Čína, a mať tak prístup do Červeného mora. Tento projekt sa však nemohol uskutočniť kvôli odmietnutiu džibutských úradov, takže Rusi museli nájsť záložné riešenie.
O Somálsku sa tiež uvažovalo v súvislosti s otvorením veľkej Tureckej vojenskej základne neďaleko letiska v Mogadišo, na brehu Indického oceánu. Rusi však mierili bližšie k Džibuti, do oblasti Zeïlah, lebo sa nachádzala v Somalilande, čo je štát v rozpore so Somálskou ústrednou mocou. Tento projekt sa však zastavil.
Ruský záujem sa preto presunul do Sudánu, krajiny s ktorou má Kremeľ už dlhoročné vojenské väzby. Väzby, ktoré nespochybnil ani odchod prezidenta Omara el-Bechira, ktorého dobré vzťahy s Kremľom mu umožnili využívať podporu súkromnej vojenskej spoločnosti Wagner tvárou v tvár protestom, proti ktorým vtedy čelil.
V máji 2019, mesiac po odchode pána el-Bechira po viac ako 29 rokoch z výkonnej moci, Moskva a Kartúm podpísali dve nové vojenské dohody, ktorých cieľom bolo zdieľanie skúseností týkajúcich sa Mierových operácii OSN a druhé na posilnenie spolupráce v oblasti námorníctva, najmä pri pátraní a záchranných misiách na mori.
Rusi tam budú môcť pristaviť až 4 svoje lode vrátane lodí s jadrovým pohonom ako je napríklad krížnik Peter Veľký, prípadne jadrovú ponorku. S tým súvisí aj pobyt 300 námorníkov na území Sudánu. Rusi podľa tejto dohody môžu dovážať a vyvážať prostredníctvom sudánskych prístavov a letísk všetky zbrane, strelivo a vybavenie potrebné na prevádzku tejto základne, ako aj na vykonávanie úloh zverených vojnovým lodiam. Pohyb ruského vojenského materiálu v Sudáne nebude podliehať žiadnym daniam.
V predmetnej dohode sa navyše uvádza, že ruské lode prichádzajúce do prístavu Sudán budú nedotknuteľné a že budú mať imunitu pred inšpekciami. Nakoniec text hovorí o tom, že inštalácia tohto bodu má obranný charakter, nie je namierená proti inej krajine a spĺňa ciele zachovania mieru a stability v regióne.
Podľa správy Nemeckej diplomacie Rusko zvážilo otvorenie šiestich vojenských základní v Afrike
Na rozdiel od Sovietskeho zväzu, formovaných ideologických, ekonomických a vojenských väzieb s niekoľkými africkými krajinami počas studenej vojny, Rusko až donedávna stratilo záujem o Afriku. Jeho návrat na tento kontinent sa prejavil najmä v silnom zapojení sa do Stredoafrickej republiky, dodávkach zbraní, vysielaní „civilných vojenských inštruktorov“ [na použitie výrazu ruská diplomacia] a rozvoji stratégie vplyvu, najmä prostredníctvom šírenia článkov kritizujúcich prítomnosť Francúzska v tejto krajine prostredníctvom internetu.
Do centra pozornosti Francúzskeho Ministerstva zahraničných vecí a Inštitútu strategického výskumu Vojenskej školy IRSEM sa dostávajú do pozornosti Ruské médiá, ktoré šíria v týchto francúzsky hovoriacej časti Afriky protikoloniálnu propagandu namierenú proti Francúzskej prítomnosti v týchto krajinách, bývalých kolóniách Francúzska. Ide hlavne o už známe RT (Russia Today a Sputnik), ktoré si získavajú veľkú popularitu ako v celom svete, tak aj na Africkom kontinente.
V októbri 2019 usporiadalo Rusko svoj prvý summit v Soči „Rusko / Afrika“. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia 50 afrických štátov. Rusko sa týmito krokmi pokúša o návrat vplyvu na Africký kontinent pričom netreba zabudnúť, že Africké štáty predstavujú v OSN veľmi veľký hlasovací blok. Ruský návrat do Afriky je tiež podporený zvýšeným dopytom po ich zbraniach zo strany Afrických štátov.
Aj Nemecké ministerstvo zahraničných vecí vydalo dokument s názvom: “Nové ambície Ruska v Afrkie”. Píše sa v ňom, že Rusi zvažujú otvorenie niekoľkých vojenských základní na Africkom kontinente. Ide hlavne o štáty: – Egypt – Eritrea – Madagaskar – Stredoafrická republika – Sudán. Ešte môžeme pripomenúť, že Ruská súkromná armáda WAGNER je už podľa všetkého na územiach niektorých z týchto štátov.
Súkromná spoločnosť WAGNER má dobrý vzťah s Kremľom a jej hlavný predstaviteľ Evgenij Prigožin dostal prezývku Putinov kuchár, lebo tiež dodáva stravu pre Ruskú armádu. Nad týmito praktikami sa netreba čudovať. Američania majú tiež svoje súkromné armády, ktoré bežne používajú na rôznych miestach. Ich misie môžu mať ten najrôznejší charakter a vlády relatívne rady používajú tieto súkromné armády tam, kde by mohla byť napríklad prítomnosť oficiálnej štátnej armády problematická vzhľadom na politické podmienky.
V roku 2016 ruské noviny Izvestia informovali o pláne na prenájom leteckej základne Sidi Barrani [nachádza sa len 80 km od líbyjskej hranice]. V novinách sa vtedy písalo:
„Rokovania o účasti Ruska na obnove egyptských vojenských stredísk na pobreží Stredozemného mora v blízkosti Sidi Barraniho prebiehajú úspešne. V prípade dohody medzi oboma stranami by základňa mohla začať fungovať už v roku 2019. Káhira je pripravená akceptovať prítomnosť Moskvy na vyriešenie prioritných geopolitických problémov, ktoré tiež zodpovedajú záujmom egyptskej strany“.
Základňa je skutočne funkčná … A už v roku 2017 tu bola hlásená prítomnosť ruských „špeciálnych síl“ a „bezpilotných lietadiel“. Moskva a Káhira to však popreli vyhlásením, že „V Sidi Barrani nie sú žiadne jednotky špeciálnych síl Ruska“. Žeby už vtedy išlo o členov skupiny WAGNER? Rusko a Egypt v tom istom roku podpísali memorandum o porozumení, podľa ktorého môžu letecké sily jedného z nich využívať letecké základne druhého štátu. A naopak. A to za predpokladu, že na to bude aspoň 5 dní vopred druhá strana upozornená.
Ruská vojenská prítomnosť je viditeľná v Stredoafrickej republike prostredníctvom WAGNER-a. Sudán a Mozambik budú ďalšími cieľmi, kde by malo ísť o podporu pri boji s džihádistami hlavne v provincii Cabo Delgado kde sa súčasne nachádzajú rozľahlé plynové polia. Eritrea môže byť pre Rusov zaujímavá pre jej geografickú blízkosť k prieplavu Bab el-Mandeb v Džibuti, kde ako vieme majú už svoje základne Francúzsko, Čína, Japonsko a USA.
Za povšimnutie stojí aj fakt, že Moskva vyvíja v posledných týždňoch zvýšenú iniciatívu pre zvýšenie svojho vplyvu aj na Madagskare. Robí tak prostredníctvom financovania lokálnych politických strán.
Madakaskar je dôležitou námornou križovatkou a okrem iného aj križovatkou rôznych podmorských káblov a čo sa týka nerastného bohatstva, nájdeme tu nikel, kobalt a urán. Američania majú svoju strategickú základňu Diego Garcia necelých 3000 km od Madagaskaru.
