Ruský návrh Cypru vyvolal obavy v NATO. Zrýchlia dodávku stíhačiek F-35?
Americkí vojenskí analytici informovali o obavách NATO a USA, ktoré naďalej vzrastajú po ruskom návrhu, ktorý bol predložený Cypru. Rusko už skôr dávalo jasne najavo, že je pripravené vystupovať v úlohe zmierovacieho subjektu v spore medzi Gréckom a Tureckom o ostrov Cyprus, ako aj o pobrežné vody. Takýto návrh však vyvolal poplach v NATO, ako aj v americkej vláde, informuje spoločensko-politický žurnál „PolitExpert“.
Podľa zdroja môže takýto návrh Moskvy súvisieť so zámerom posilniť svoj vplyv. Odborníci z časopisu „The National Interest“ sa zhodli na tom, že NATO a USA musia urýchliť proces dodávok stíhačiek F-35 do Grécka, čo však bude vyžadovať tiež nemálo úsilia. Bude treba najmenej päť rokov, kým sa v Grécku vybuduje infraštruktúra potrebná na prevádzku lietadiel F-35.
Ministerstvo zahraničia sa vyhráža spojencom USA sankciami za nákup ruských zbraní
Spojenci USA vrátane Turecka by sa mali zdržať nákupu zbraní od Ruska, ak nechcú spadať pod nové sankcie. Uviedol koncom apríla americký minister zahraničia Anthony Blinken, Napätie medzi Washingtonom a Ankarou sa zintenzívnilo po rozhodnutí amerického prezidenta Joea Bidena uznať arménsku genocídu Osmanskou ríšou v roku 1915. Blinken poukázal na to, že tento krok vzhľadom na Bidenove názory nemal byť pre tureckú stranu prekvapením. Minister zahraničných vecí vyjadril nádej, že USA a Turecko môžu vyriešiť svoje problematické problémy a Ankara zostane v NATO dôležitým spojencom Washingtonu.
Diplomat zároveň varoval Turecko a ďalších amerických partnerov pred možnými problémami v prípade nákupu zbraní z Ruska na pozadí rokovaní Ankary s Moskvou o dodávke druhej dávky protilietadlových raketových systémov S-400.
“Pre Turecko, ako aj pre všetkých spojencov a partnerov z USA je veľmi dôležité vyhnúť sa budúcim nákupom ruských zbraní vrátane ďalších zbraní S-400 … Akékoľvek významné operácie s ruskými obrannými štruktúrami môžu opäť spadať pod zákon CAATSA a znamenať uvalenie ďalších sankcií.”
Turecko chce zablokovať obrannú dohodu s USA. V hre je aj uznanie ruského Krymu
Prezident Turecka Recep Tayyip Erdogan chce pozastaviť platnosť dohody s USA o spolupráci v obrannej a hospodárskej sfére potom, čo americký prezident Joe Biden uznal Arménsku genocídu v Osmanskej ríši. Oznámila to agentúra Bloomberg s odvolaním sa na vlastný zdroj. Podľa informácií agentúry hodlá Erdogan zvolať zasadnutie vlády a vyhlásiť odvetné opatrenia proti USA. Medzi plánovanými krokmi je zablokovanie bilaterálnej dohody o obrannej a ekonomickej spolupráci. Táto dohoda umožnila svojho času Ankare súčinnosť s Washingtonom v čase konfliktov v Sýrii a Iraku.
Obranná dohoda je jedným z kľúčových dvojstranných dokumentov v oblasti vojenskej súčinnosti. Podľa dohody si Ankara a Washington vymieňajú výzvedné údaje, vykonávajú spoločné cvičenia a tiež zaisťujú Američanom prístup k leteckým základniam v Turecku. Dokument predpokladá okrem toho poskytnutie finančnej a hospodárskej pomoci Turkom, vrátane podpory v modernizácii vojenského priemyslu.
V sobotu 24. apríla Biden oficiálne uznal skutočnosť hromadných vrážd Arménov, ktoré boli zorganizované a spáchané na začiatku 20. storočia v Osmanskej ríši, za genocídu. V Ankare označili vyhlásenie amerického prezidenta za populistické a zamietli ho. Z obáv pred zhoršením vzťahov s Tureckom sa Bidenovi predchodcovia vo funkcii hlavy štátu vyhýbali slovu “genocída” vo svojich vyhláseniach. Americkí prezidenti vrátane Donalda Trumpa využívali napríklad termín Medz Yeghern, čo znamená “veľký zločin”, a takých definícií, ako je “jeden z najhorších masakrov 20. storočia”. Senát a Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu schválili v roku 2019 rezolúciu o uznaní hromadnej vraždy Arménov v Osmanskej ríši za genocídu.
Spojeným štátom opäť hrozí strata leteckej základne Incirlik v Turecku
V Turecku po slovách amerického vodcu Joea Bidena o Arménskej genocíde, deklarovali pripravenosť na získanie úplnej kontroly nad leteckou základňou Incirlik. Podľa predsedu strany Rodina Dogu Perincheka potom môže byť môže byť americká armáda poslaná domov do dvoch týždňov. Vysvetlil, že turecká armáda by mala „okamžite ustanoviť úplnú kontrolu nad leteckou základňou Incirlik“. Vyhostenie amerických vojakov musí byť navyše ukončené do 15 dní.
„Slová nemôžu históriu zmeniť ani prerobiť,“ napísal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu na Twitteri len krátko po tom, ako Biden oznámil svoje rozhodnutie uznať genocídu Arménov. „O svojej histórii sa nenecháme nikým poučovať,“ doplnil. Podľa Čavušogla urobil Biden rozhodnutie „pod tlakom radikálnych arménskych kruhov a protitureckých skupín“.
V Turecku nie sú takéto vyhlásenia po prvýkrát. Zvyčajne sa takáto rétorika z Ankary používa vo svetle hrozieb Washingtonu, ale záležitosť v tomto smere ešte nedosiahla konkrétne kroky. Americký prezident uznal arménsku genocídu v Osmanskej ríši. Šéf tureckého ministerstva zahraničia Mevlut Cavusoglu k tomu uviedol, že Ankara úplne odmieta vyhlásenia prezidenta USA o uznaní genocídy.
Turecká politická strana „Vatan“ vyzvala na uznanie Krymu súčasťou Ruska ako reakciu na slová amerického prezidenta Josepha Bidena o arménskej genocíde v Osmanskej ríši, pričom vyzýva aj zatvoriť americké vojenské základne v Turecku.
„Na Bidenov útok nemôžeme odpovedať slovami. Je potrebné konať. Pokiaľ ide o uznanie Krymu a Abcházska, ako aj Tureckej republiky na severe Cypru, mali by sa nadviazať diplomatické kontakty s Ruskom, Iránom a Azerbajdžanom,“ tvrdí Özgür Bursalı, generálny tajomník spomínanej strany.
Milan Novický
