Morské dno, nové bojisko
Ponorkoví námorníci ho nazývajú „temným morom“. Ak ste schopní ho dosiahnuť, na morskom dnes sa dá robiť prakticky všetko. Ťažiť obrovské množstvá surovín, ukladať a kontrolovať káble, cez ktoré prúdi 95 % údajov… Je preto logické, že armády mocností majú záujem o kontrolu týchto území, napísal Nicolas Barotte vo francúzskom liste Le Figaro.
„Nedávno sa do francúzskeho strategického slovníka dostal nový pojem: „vojna na morskom dne“. „Hlbokovodná vojna“ sa objavila aj v obnovenom „Strategickom obzore,“ ktorý bol uverejnený tento rok v januári. V analýze problémov na rok 2017 ešte nefigurovala,“ poznamenáva autor článku.
„Morské dno sa čoraz viac stáva územím na zabezpečenie rovnováhy síl,“ dozvedáme sa dnes. Začiatkom mája, keď hovorila o zmenách, majúcich dostať sa do zákona o vojenskom plánovaní, to pripomenula aj ministerka ozbrojených síl Francúzska Florence Farley. „Chystáme sa investovať do novej oblasti, ktorou sú oceánske hlbiny, získavajúc nové podmorské možnosti, ktoré nám poskytnú prieskumné a bojové drony,“ uviedla.
„Vojna na morskom dne“ nie je ničím novým, pretože vychádza už z Prvej svetovej vojny. Jednou z prvých činností Angličanov bolo prerezávanie nemeckých telegrafných káblov. „To, čo sa dnes mení, je gigantická priepustnosť káblov. Závisí na nich celý náš počítačový život,“ hovorí nemenovaný vyšší námorný dôstojník. Medzi Európou a Spojenými štátmi existuje tucet veľmi dôležitých káblov. „Je táto oblasť ohrozená? „Áno,“ odpovedá si na svoju rečnícku otázku a dodáva, že „Rusko a Čína sú menej zraniteľné, lebo si rozpracovali kontinentálne prístupy k svojim sieťam,“ zaznamenal jeho slová list Le Figaro.
„V generálnom štábe predpokladajú, že budúce konflikty sa budú odohrávať v morských hlbinách, v kybernetickom a mimoatmosférickom priestore. Je to absolútne pravdepodobné. Z útoku na morskom dne je ťažšie niekoho obviniť ako z útoku v kozme.“
„Uvedomujeme si, že morský priestor nie je ohraničený len obchodnými trasami a oblasťami lovu rýb,“ vysvetľuje kapitán Bruno, ktorý je zodpovedný za program CHOF (hydrografické a oceánske možnosti budúcnosti), ktorý zjednotí všetky moduly na podhladinové vojny. „Ak si chceme osvojiť vzdušný a námorný priestor, musíme rozšíriť rozsah našich perspektív až do dna oceánov,“ povedal.
„Kto rozvíja tieto kompetencie? Prakticky všetci tí, ktorí majú vplyv. Všetky štáty, ktoré stavajú ponorkové loďstvo, narážajú na problém veľkých hĺbok. Vyvstáva pri tom otázka o podhladinových záchranných prácach. Okrem ľudí sa tam môžu nachádzať predmety, ktoré vždy musíte vytiahnuť alebo aj tie, ktoré chcete ukradnúť,“ hovorí. Spojené štáty americké úspešne vyzdvihli z morského dna v 1980-tych rokoch sovietsku atómovú ponorku.
Jednou vecou je plávať vo veľkej hĺbke a druhou zaoberať sa tam špionážou a zasahovaním. Západné generálne štáby sa začali veľmi zaujímať o ruské výskumné plavidlo „Jantar“, ktoré má schopnosť zasahovať pod vodou a preto bolo neraz videné nad trasami podmorských komunikačných káblov. Možno tam „Jantar“ „len“ umiestňuje zariadenia na poškodenie káblov. Alebo míny, ktoré môžu byť diaľkovo odpálené,“ filozofuje odborník z OINIS (Orange International Networks Infrastructures and Services), dcérskej spoločnosti Orange, ktorá zodpovedá za káblovú infraštruktúru. „Zatiaľ sme nič nenašli,“ hovorí, čo však nevylučuje žiadne hypotézy. Káble sú zraniteľné aj voči ďalšiemu ohrozeniu. Počas svojej špionážnej činnosti mal k tomu blízko aj Edward Snowden, Agentúra národnej bezpečnosti USA sa pripájala k podmorským káblom.
Lenže z toho vyplývajúca globálna hrozba je obmedzená. „Málo verím tomu, že sa dajú zachytiť údaje, hoci technicky sa optický kábel dá spútať tak, že to nebude zistiteľné,“ hovorí vedkyňa Camilla Morel, ktorá spracovala svoju dizertačnú prácu na tému geopolitika káblov. „Ak si uvedomíme o aký prúd údajov ide, vidíme, že by bolo ťažké ich uchovávať a analyzovať bez toho, aby dané špiónske zariadenie nebolo zistené,“ hovorí sa v článku.
„Technicky môžu podmorské káble zohrávať aj inú úlohu: s optickým vláknom sa dajú odpočúvať morské hlbiny. Čas prenikania svetla v skutočnosti závisí od okolia, ktoré ho obklopuje. Jeho presná kalibrácia umožňuje sledovať pod vodou akékoľvek pohyby. V danom momente sa nedajú naraz počúvať hlbiny a zároveň prenášať informácie,“ uvádza autor článku Nicolas Barotte.
„Nápad odpočúvať oceánske dno je pomerne dávny. Počas studenej vojny Spojené štáty skonštruovali hydroakustický protilodný systém s názvom „SOSUS“, ktorý je neustále modernizovaný. Dnes však Američania nie sú jediní, ktorí dokážu pracovať na morskom dne. Hovorí sa, že aj Rusko a Čína majú nové možnosti podmorských hydrolokátorov v Arktíde prostredníctvom projektov Great Wall alebo Harmony. Ak budú tieto systémy funkčné, čo je ťažké povedať, skomplikujú manéver tým, ktorým sa zažiada vojsť do týchto priestorov,“ hovorí kapitán lode Emmanuel. Stratiac utajenosť, ponorky stratia zraniteľnosť. Preto je také dôležité vedieť, čo sa skrýva pod vodou,“ hovorí Nicolas Barotte a dodáva: „Podmorská hlbokovodná vojna sa ešte nezačala, no už sa pripravuje.“
Vladimír Mikunda
