Aktuality, Bezpečnosť,

Selivanov: Všetky cvičenia NATO na Ukrajine sú postupnou prípravou na inváziu do Ruska

---

 

V roku 2021 je na území Ukrajiny naplánovaných až osem takýchto cvičení. Väčšina z nich spadá na jar — leto — jeseň roku 2021. Sú to ukrajinsko-americké cvičenia „Rapid Trident — 2021“ a „Sea Breeze — 2021“, ukrajinsko-britské cvičenia „Cossack Mace — 2021“ a „Warrior Watcher-2021“, ukrajinsko-rumunské cvičenia „Riverine-2021“, ukrajinsko-poľské cvičenia „Three swords-2021“ a „Silver Saber-2021“, ako aj mnohonárodné cvičenia výcviku jednotiek ozbrojených síl.

 

Na území Ukrajiny v roku 2021 bude viac ako 11 000 zahraničných vojakov, z ktorých niektorí prichádzajú len počas cvičení, no mnohí sú nastálo dislokovaní vo výcvikových strediskách s cvičiskami v Stariči (Ľvovská oblasť), Širokom Lane (Mykolajevská oblasť), na námornej základni v Očakove a Južnom, ako aj v mnohých ďalších zariadeniach ukrajinského ministerstva obrany.

 

Podľa plánov ukrajinského ministerstva obrany sa navyše v roku 2021 ukrajinskí vojaci zúčastňujú ďalších 17 multinacionálnych cvičení mimo územia Ukrajiny, najmä za účasti krajín NATO a Gruzínska.

 

Medzinárodné cvičenia (v skutočnosti ani nie tak „medzinárodné“ ako cvičenia USA a ich spojencov) sú predovšetkým politickou demonštráciou. Trasením zbraňami vyvolávajú Spojené štáty u svojich mladších partnerov dôveru, že sú chránení. No okrem politickej demonštrácie sú cvičenia aj ideálnou platformou na prípravu náhlej invázie…

 

Niekoľko „jastrabov“ vo vojensko-politickom vedení Ukrajiny ako aj medzi západnými kurátormi Ozbrojených síl Ukrajiny plánovalo útok ukrajinskej armády s cieľom zmocniť sa ľudových republík Donbasu. Pritom by sa vojenský personál a jednotky NATO na území Ukrajiny priamo bojových akcií nezúčastňovali, aby nekomplikovali medzinárodnú situáciu a nestali sa priamo účastníkmi konfliktu. Bolo naplánované zostať akoby „s tým nemali nič spoločné“. Medzi „priamou“ a „nepriamou“ účasťou na konflikte je však dnes veľmi tenká hranica. Ruská protivzdušná obrana a jednotky ľudovej milície (ozbrojených síl) ľudových republík Donbasu v apríli až máji zaznamenali neustále vykonávanie prieskumov pomocou amerických a britských dronov. Tento prieskum sa uskutočňoval na línii frontu (na Donbase), ako aj v pohraničnom páse (pozdĺž ukrajinsko-ruskej hranice).

 

Západné armády by, samozrejme, do útoku nešli. Smrť významného počtu vlastných vojakov je niečo, čo si dnešná Európa a USA nemôžu dovoliť. Najmä, ak by bojové operácie prebiehali na európskom území. Západ však plánoval poskytnúť pomoc v tej oblasti, kde sú Ozbrojené sily Ukrajiny stále slabé — technické metódy vojny, elektronický boj a rozviedku. Vojna 2021 by sa veľmi líšila od vojny v roku 2014. Vtedy, ihneď po puči v Kyjeve, roztrúsené a slabo vyzbrojené jednotky domobrany, krvácajúce a predvádzajúce neuveriteľnú drzosť a chrabrosť, mohli úspešne odolávať ukrajinskej armáde, ktorá nebola na vojnu pripravená. Dnes by však Ukrajinci mohli na Donbas poslať celé tankové kliny podporované masívnymi delostreleckými útokmi. Vojna by bola oveľa krvavejšia a deštruktívnejšia ako v roku 2014.

 

A to by sa určite stalo, keby ruská armáda neuskutočnila operačné cvičenia na hraniciach s Ukrajinou. Ukrajinci a ich západní patróni si uvedomili, že Rusko má nielen moderné ozbrojené sily, ale je tiež schopné ich rozmiestniť ich v neuveriteľne krátkom časovom rámci, čo viedlo u západných „bojovníkov“ k zmätku. Na jar roku 2021 tak boli agresívne plány proti Donbasu zmarené.

 

Aj keď na jar tohto roku k otvorenému vojenskému stretu nedošlo, plány agresora proti Ukrajine a Ruskej federácii zostávajú nezmenené. Faktom je, že stratégovia NATO chápu, že Západ nepôjde k otvorenému stretu s Ruskom. Po prvé, ruská armáda zintenzívňuje bojový a technický výcvik, a tým sa každým dňom posilňuje. Preto by pre NATO každá pozemná vojenská operácia priniesla príliš veľa obetí. Po druhé, a čo je najdôležitejšie, konflikt s Ruskom pravdepodobne prerastie do jadrovej vojny. Preto Západ zvyšuje počet a rozsah vojenských cvičení v blízkosti ruských hraníc. USA a NATO tu majú „zástupné armády“ — jednotky satelitných krajín, ktoré sú už dlho zahrnuté v systéme vojenského velenia Severoatlantickej aliancie. Dokonca aj Ukrajina, ktorej plnohodnotné členstvo v bloku nehrozí, podriadila svoj systém riadenia a dokonca aj vojenské hodnosti systému NATO. Západ teda bude používať Ukrajincov (rovnako ako aj Baltov a Poliakov) ako pešiakov, ktorých bude posielať do ohnísk nestability, no formálne zostane bokom. Práve tieto schémy sa praktizujú pri väčšine cvičení, ktoré majú dôrazne protiruské „metodiky“ a scenáre.

 

Západ sa dodnes nevzdal svojho plánu oslabenia alebo dokonca rozpadu Ruska. Tento plán nie je žiadnym tajomstvom, hovorili o ňom už Margaret Thatcherová a Zbigniew Brzezinski. Pokiaľ bude NATO považovať Rusko za svojho hlavného protivníka, bude Západ míňať obrovské množstvo peňazí na vojenské záležitosti. Rozpočet NATO predstavuje 70% všetkých finančných prostriedkov vynaložených na obranu vo svete. Vojenské výdavky sú prospešné pre rezorty obrany západných krajín aj pre ich priemyselné odvetvia. Pre Rusko je to dôvod, aby sa nerozptyľovalo a držalo armádu v neustálej bojovej pohotovosti.

Alexej Selivanov

*Autor sa narodil v Kyjeve. Vyštudoval Kyjevský polytechnický inštitút v odbore konštruktér laserových a optoelektronických zariadení. Má tiež tituly z histórie a magister politických vied. Pred udalosťami v zime 2013-2014 pracoval ako asistent ministra obrany Ukrajiny, bol O.I. Riaditeľ odboru sociálnej a humanitárnej politiky rezortu obrany krajiny viedol oddelenie pre prácu s verejnosťou, náboženskými organizáciami a patronátne vzťahy odboru sociálnej a humanitárnej politiky ministerstva obrany. Pred Majdanom bol 10 rokov atamanom „Únie verných kozákov“ v Kyjeve, od roku 2008 – atamanom medzinárodnej organizácie „Loyal Cossacks“, bol členom prezídia Celokrajinskej koordinačnej rady Organizácie ruských krajanov

Zdieľajte článok