Aktuality, Bezpečnosť,

“Dnes sa začína v Bratislave najväčší sabat militaristov” Chmelár o konferencii Globsec

---

 

Chmelár v príspevku píše o tom, že dnes začína v slovenskom hlavnom meste Globsec 2021 . ” Globálna bezpečnostná konferencia, na ktorej o medzinárodných otázkach už tradične diskutujú a rozhodujú najmä militantní politici, generáli, zbrojarski lobisti, armádny plánovači a iní vojnoví štváči. Vďaka nim dominuje v debatách o bezpečnosti skreslený pohľad na svet, ktorý nezodpovedá realite, ” píše ďalej.

 

Kým predstavitelia Severoatlantickej aliancie podporujú vstup Ukrajiny do NATO a vidia v ňom svojho demokratického spojenca, ako píše Chmelár, nezávislí analytici upozorňujú, že Kyjev sa v skutočnosti oveľa viac podobá autoritatívnym systémom , aké poznáme v Rusku alebo Turecku.

 

“Zatiaľ čo krajiny G7 zúrivo hľadajú spôsob, ako zastaviť rozmach čínskej ekonomiky, Čína im pokojne odpovedá, že časy, keď malá skupinka štátov diktovala svetu svoju vôľu, sú dávno preč, že ich ovláda zastarané imperiálne zmýšľanie a že Peking vždy veril, že veľké alebo malé krajiny, silné alebo slabé, chudobné alebo bohaté sú si rovné a že globálne riešenia by mali byť výsledkom konzultácií všetkých krajín, “uviedol.

 

Na svete je podľa jeho slov čoraz menej spolupráce a mier vraj vypadol zo slovníka súčasných politikov. Zmeniť toto myslenie ale nie je úloha pre jednu politickú stranu, píše.

 

“Musíme sa spájať, rovnako ako sa spájajú oni. Oponovať ich nezmyselným návrhom a vysvetľovať, že životné potreby našich krajín a tejto planéty vyžadujú naopak odzbrojenie, znižovanie medzinárodného napätia a presun finančných prostriedkov na záchranu klímy. Hoci je ľudí, ktorí túžia po mieri, odzbrojenie a presunu finančných prostriedkov do zdravotníctva, školstva, životného prostredia a kultúry oveľa, oveľa viac, sú prehlušovaní hŕstkou po moci bažiacich militantných šialencov, ktorí si myslia, že prioritou sú preteky v zbrojení, ” myslí si Chmelár.

 

Konštatuje, že chcú byť protiváhou takých síl, ktoré chcú umlčať mierumilovných ľudí, a tvorivé alternatívne budovanie kultúry mieru. Z toho dôvodu sa rozhodol, že so skupinou mladých ľudí budú v Bratislave na Svetový deň mieru (21. septembra) organizovať medzinárodné mierové fórum Zjednotenie za mier. Organizáciou tohto podujatia si Chmelár podľa svojich vlastných slov plní svoj sen, pretože budovanie kultúry mieru považuje za svoje životné poslanie. Už teraz im vraj prisľúbilo účasť niekoľko zaujímavých hostí zo zahraničia .

 

“Ich množstvo a rozsah celej akcie však do značnej miery závisí od finančných prostriedkov, ktoré budeme mať k dispozícii. Je nám jasné, že na rozdiel od GLOBSEC nedostaneme príspevky od nadácií napojených na rozpočet Kongresu USA, od zbrojárskych koncernov, ani od ministerstva zahraničných vecí a ani by sme také peniaze nechceli, “myslí si Chmelár.

 

Dodáva, že sa môžu spoliehať len na silu väčšiny mierumilovných ľudí, ktorí si uvedomujú, že v tomto nerovnom zápase za mierovú budúcnosť našej planéty pomôže len vzájomná solidarita, pomoc a spájanie.

 

Videoposolstvo pápeža Františka 
V plnom znení pripájame príhovor pápeža Františka, adresovaný prostredníctvom videa účastníkom medzinárodného podujatia GLOBSEC 2021.

Vážený pán predseda,

ďakujem za Vaše srdečné pozvanie zúčastniť sa prostredníctvom tohto videoposolstva na 16. ročníku Fóra GLOBSEC Bratislava, ktoré sa venuje téme „Obnovme svet k lepšiemu“ (Let’s rebuild the World Back Better).

 

Pozdravujem Vás, všetkých organizátorov a účastníkov tejto konferencie. Chcel by som vyjadriť svoju vďaku za platformu, ktorú Bratislavské fórum ponúka pre dôležitú diskusiu o obnove nášho sveta po skúsenosti s pandémiou, ktorá nás núti čeliť radu vážnych sociálnoekonomických, ekologických a politických otázok, ktoré všetky vzájomne súvisia.
V tejto súvislosti by som vám rád ponúkol niekoľko podnetov inšpirovaných trojčlennou metódou vidieť – posúdiť – konať.

 

Vidieť
Seriózna a poctivá analýza minulosti, ktorá zahŕňa uznanie systémových nedostatkov, urobených chýb a nedostatku zodpovednosti voči Stvoriteľovi, voči blížnemu a voči tvorstvu, sa mi zdá nevyhnutnou pre rozvinutie takej myšlienky obnovy, ktorá by sa zmohla nielen na obnovenie toho, čo bolo, ale na korigovanie toho, čo nefungovalo už pred príchodom koronavírusu a prispelo to k prehĺbeniu krízy. Kto chce znovu povstať z pádu, musí čeliť okolnostiam vlastného klesnutia a uznať prvky zodpovednosti.

Vidím teda svet, ktorý sa nechal oklamať iluzórnym pocitom bezpečia, založeným na honbe za ziskom.

Vidím model hospodárskeho a spoločenského života, charakterizovaný toľkými nerovnosťami a egoizmami, v ktorom malá menšina svetovej populácie vlastní väčšinu majetkov, pričom často neváha nečestne ťažiť z ľudí a zdrojov.

Vidím životný štýl, ktorý sa dostatočne nestará o životné prostredie. Navykli sme si konzumovať a ničiť bez okolkov to, čo patrí všetkým a treba to s úctou chrániť, čím sme vytvorili „ekologický dlh“, ktorý zaťažuje predovšetkým chudobných a budúce generácie.

 

Posúdiť
Druhým krokom je vyhodnotiť to, čo sme videli. Pri blahoprianí mojim spolupracovníkom z Rímskej kúrie k posledným Vianociam som urobil krátku reflexiu o význame krízy. Kríza otvára nové možnosti: je vskutku otvorenou výzvou, aby sme čelili súčasnej situácii a premenili čas skúšky na čas rozhodnutia. V skutočnosti, kríza nás núti voliť si, dobre či zle. Z krízy, ako som sa už opakovane vyjadril, nevyjdeme rovnakí: buď vyjdeme lepší, alebo horší. Ale nikdy nie rovnakí.

 

Posúdenie toho, čo sme videli a zakúsili, nás pobáda k zlepšovaniu. Využime tento moment na vykročenie vpred. Kríza, ktorá zasiahla všetkých, nám pripomína, že nikto sa nezachráni sám. Kríza otvára cestu k budúcnosti, ktorá uzná opravdivú rovnosť všetkých ľudských bytostí: nie abstraktnú rovnosť, ale konkrétnu, ktorá ľuďom i národom ponúkne reálne a rovné príležitosti na rozvoj.

 

Konať
Kto nekoná, mrhá príležitosťami, ktoré kríza ponúka. Konať zoči-voči sociálnej nespravodlivosti a marginalizácii si vyžaduje model rozvoja, ktorý kladie do stredu „každého človeka a celého človeka“ ako „základný pilier, ktorý treba rešpektovať a chrániť, osvojac si metodológiu zahŕňajúcu etiku solidárnosti a «politickej lásky»“ (Posolstvo riaditeľke UNESCO Audrey Azoulayovej, 24. marca 2021).

 

Každé konanie potrebuje víziu; víziu celostnú a živiacu nádej: víziu akú mal biblický prorok Izaiáš, ktorý videl, ako sa meče menia na radlá a kopije na viničné nože (porov. Iz 2,4). Konať pre rozvoj všetkých znamená urobiť skutok obrátenia. A predovšetkým urobiť rozhodnutia, ktoré by obrátili smrť na život, zbrane na jedlo.

 

Avšak všetci sa potrebujeme pustiť aj do ekologického obrátenia. Vízia celku zahŕňa v skutočnosti perspektívu tvorstva chápaného ako „spoločný domov“ a naliehavo vyžaduje konať na jeho ochranu.

 

Drahí priatelia, pohýnaný nádejou pochádzajúcou od Boha verím, že vaše diskusie počas týchto dní prispejú k modelu obnovy schopnému vytvárať inkluzívnejšie a udržateľnejšie riešenia; k modelu rozvoja založenému na mierovom spolužití medzi národmi a na harmónii s tvorstvom. Nech sa vám darí v práci, a ďakujem!

 

Čaputová na Globsecu: Na úspešné zvládnutie krízy je potrebné spoločné chápanie sveta a spoločné pravidlá. Tie majú odrážať spoločné hodnoty, ako demokraciu, slobodu, právny štát a práva menšín

Aby sme úspešne uchopili krízu, musíme pochopiť jej podstatu. Zároveň je dôležité poznať pravidlá a rešpektovať ich. V neposlednom rade je dôležitá prevencia, ktorá môže do budúcnosti napomôcť pri riešení ďalších pandémií. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla na trojdňovej bezpečnostnej konferencii Globsec 2021 Bratislava Forum, ktorá sa v utorok začala v Bratislave. Pripomenula tému konferencie, ktorou je obnova sveta s cieľom urobiť ho lepším.

 

„Hovoriť o obnove však nestačí. Musíme hovoriť o hlbokých štrukturálnych zmenách,“ povedala a dodala, že tieto zmeny majú oveľa väčší rozsah ako súčasná zdravotná kríza.

 

Prezidentka pripomenula úsilie na úrovni EÚ a NATO a transatlantické partnerstvo s USA. Lídri členských krajín NATO sa na pondelkovom summite v Bruseli dohodli na smerovaní Aliancie v nasledujúcom desaťročí. Pandémia podľa prezidentky ukázala naše silné stránky, ale odhalila aj naše slabiny.

„Takisto nám ponúkla lekcie, z ktorých sa dá poučiť,“ povedala.

 

Na úspešné zvládnutie akejkoľvek krízy je podľa prezidentky potrebné najskôr si priznať jej existenciu a takisto mať spoločné chápanie sveta. Následne sú dôležité spoločné pravidlá. Tie majú odrážať spoločné hodnoty, ako demokraciu, slobodu, právny štát a práva menšín.

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová v utorok v zdôraznila dôležitosť pravidiel a ich dodržiavanie pri riešení pandémií i v súvislosti s bezpečnostnými hrozbami.

„Krajiny, ktoré pandémiu úspešne zvládali, boli tie, ktoré zaviedli jasné a zrozumiteľné pravidlá, ktorých dodržiavanie bolo následne presadzované,“ povedala prezidentka na začiatku bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2021 Bratislava Forum, ktorá sa v utorok začala v Bratislave.

„Rešpektovanie pravidiel môže doslova zachraňovať životy,“ dodala.

 

Pandémia podľa Čaputovej poukázala na dôležitosť prevencie, uvažovania vopred s cieľom predchádzať krízam. V tejto súvislosti zdôraznila očkovanie alebo zlepšenie krízového manažmentu.

„Preventívne kroky, podniknuté dnes, nás urobia odolnými voči rizikám zajtrajška,“ uviedla.

 

Spoločné vnímanie a spoločné ciele sú podľa najvyššej slovenskej predstaviteľky dôležité aj v strategických debatách o budúcnosti Európskej únie a organizácie NATO. Našu bezpečnosť môžu podľa prezidentkiných slov oslabiť globálna nestabilita, boj o moc či klimatická kríza. Pripomenula aj spoločné hodnoty EÚ – demokraciu, slobodu a právny štát, rovnosť a práva menšín.

„Takisto máme pravidlá, ktoré zaručujú, že oslabovanie týchto hodnôt má následky – politické alebo finančné,“ povedala.

„Kým sa nedohodneme na nových pravidlách, musíme rešpektovať tie súčasné,“ povedala Čaputová a dodala, že porušovanie medzinárodných pravidiel môže ohroziť každého, nie len tých, ktorých sa to priamo týka. V tejto súvislosti pripomenula situáciu v Gruzínsku, Sýrii, na Ukrajine či v Mjanmarsku.

 

Poukázala aj na incident so zadržaním bieloruského novinára Ramana Prataseviča na letisku v Minsku po vynútenom presmerovaní lietadla, na palube ktorého boli i občania Európskej únie.

„Na ochranu poriadku založeného na pravidlách musíme použiť politické, diplomatické a hospodárske nástroje účinnejšie,“ uviedla prezidentka. Pre EÚ to podľa nej predstavuje aj úpravu starých pravidiel v oblasti zahraničnej politiky.

 

Čaputová takisto pripomenula dôležitosť pravidiel v on-line priestore a zlepšenie v oblasti vzdelávania. Takisto je podľa nej potrebné pomôcť občanom prispôsobiť sa zmenám v „dobe informácií“.

Karol Jerguš