Agent Navaľnyj ešte môže poslúžiť svojej Ruskej vlasti
Niekoľko dní pred summitom s Josephom Bidenom Vladimir Putin naznačil ďalšiu tému nadchádzajúcich rozhovorov. Kladne odpovedal na novinársku otázku o pripravenosti Ruska uvažovať o výmene väzňov s USA. Otázkou je, koho sa to konkrétne môže týkať — presnejšie o koho výmene sa bude diskutovať.
Pripomeňme, že v amerických väzniciach sedia Viktor But (od roku 2010) a Konstantin Jarošenko (od roku 2011). Možno sú v rukách Američanov aj ďalší Rusi vrátane zadržaných dôstojníkov GRU. V ruskom väzení sú zasa špión Paul Whelan a americký študent Trevor Reed (zadržaný nie pre spravodajskú prácu, ale pre útok na policajtov v stave opitosti v roku 2019). Je dosť možné, že bude možné „naškrabať“ aj ďalších Američanov sediacich v ruskej base.
Avšak v momente, keď sa začalo diskutovať na tému výmeny, začali ruské Telegram-kanály a odborníci spomínať aj ďalšieho kandidáta — Alexeja Navaľného. Údajne ho Američania chcú ešte viac ako študenta, ktorý nevie piť, alebo Whelana, ktorého chytili pri pokuse získať osobné údaje príslušníkov FSB.
Áno, Navaľnyj je ruským občanom a čl. 61 ústavy hovorí, že „občana Ruskej federácie nemožno vyhostiť z Ruskej federácie alebo vydať do iného štátu“. Nehovoríme však o deportácii a vydaní, ale skôr o prepustení a následnom dobrovoľnom odchode z vlasti. Už tu takéto precedensy boli . Pripomeňme, že počas veľkej výmeny špiónov v júli 2010 Američania vydali desať ruských nelegálnych prisťahovalcov a na oplátku dostali štyroch ruských občanov. Jedným z nich bol nechválne známy Sergej Skripaľ a druhým Igor Sutjagin, bývalý zamestnanec Ústavu USA a Kanady Ruskej akadémie vied. Takže teraz by mohli obe strany opäť použiť ten istý spôsob pri výmene ešte jedného občana Ruskej federácie.
No do akej miery to môžeme považovať za pravdepodobné? Povedzme, že ak súčasná administratíva USA skutočne požiada o výmenu Alexeja Anatoljeviča, potom bude potrebné urgentne zobrať Trumpovi vyznamenanie „najlepší agent Ruska“ a dať ho Bidenovi. Jednoducho preto, lebo tento typ výmeny je v súlade s ruskými národnými záujmami.
Ruské úrady vedeli, prečo Navaľného poslali za mreže. Roky sa staval nad zákony, demonštratívne ich porušoval a vyfasoval vždy administratívno-správne postihy, alebo podmienečné tresty. A provládny volič, ktorý sa na tento zázrak díval, bol roky prekvapený a sklamaný. A keď to už začiatkom roku 2021 právny systém prestalo baviť, zatlieskal.
Áno, po Navaľného Západom iniciovanej účasti na operácii „Novičok“ mal byť odsúdený podľa článku „Vlastizrada“, no buďme radi aj za tie dva roky. Teraz však musí štát míňať veľké finančné prostriedky na ochranu Navaľného v kolónii pred potenciálnym atentátom západných špeciálnych služieb — vražda „vodcu opozície“ v kolónii diskredituje Rusko aspoň tak, ako akési Skripaliády a Petrov s Boširovom v Českej republike, alebo Bulharsku.
Ak Navaľného vydajú Američanom, potom v Rusku zabijú tri muchy jednou ranou. Predovšetkým vrátia svojich občanov do vlasti. Bude to teda dôkaz, že Rusko neopúšťa vlastných ľudí v ťažkostiach — bez ohľadu na to, aké zločiny títo „svoji“ spáchali.
Po druhé, Rusko sa zriekne ďalšej zodpovednosti za bezpečnosť Navaľného. Samozrejme na Západe Navaľného (ako zbytočnú osobu) môžu tiež zabiť a potom povedať, že mu v Rusku injekčne podali dlhodobo pôsobiaci jed, no škoda na reputácii Moskvy z takého obvinenia bude pomerne malá.
Po tretie, jedným šmahom pera ruské úrady zmenia Navaľného mučenícku svätožiaru na zradu. Ak ho chce Západ vymeniť, znamená to, že Navaľnyj skutočne komunikuje s americkými spravodajskými službami. Pripomeňme, že všetci štyria ľudia, ktorí boli v roku 2010 vymenení za ruských spravodajských dôstojníkov, boli západní špióni. Navyše obvinenie Igora Sutjagina zo zrady na začiatku 2000-ich rokov odsúdila celá pokroková a akademická obec, avšak po výmene, keď boli všetky karty odhalené, sa «obviňovači» akosi upokojili.
A presne v okamihu, keď sa Američania podpíšu pod „špionážny status“ Navaľného, sa jeho politická kariéra v Rusku skončí. Samozrejme, že si udrží akúsi základňu podpory v podobe mimoriadne tvrdohlavých sektárov, no aj tak sa terajší 2%-ný strop jeho podpory bude javiť ako nedosiahnuteľná výška. Navaľnyj sa stane toxickým aj pre kolegov liberálov — všetko, čo s ním súvisí, bude zdiskreditované a odporcovia vlády, ktorí stratili takého deštruktívneho vodcu, budú mať šancu zmeniť sa na normálnu liberálnu a konštruktívnu opozíciu.
Jedinou otázkou je, či sú Američania pripravení poskytnúť takýto dar ruskej spoločnosti a štátu.
Gevorg Mirzajan