Minister obrany Šojgu upozorňuje na hrozbu vojny. Bude sa musieť Rusko vrátiť do Afganistanu?
Situácia v Afganistane sa každým dňom zhoršuje — Taliban už obsadil niekoľko kľúčových oblastí a dosiahol hranicu s Tadžikistanom a Uzbekistanom.
Niet pochýb o tom, že súčasná vláda v Kábule nevydrží dlho po stiahnutí amerických vojakov z krajiny. Aké nebezpečenstvo predstavuje prevod moci na Taliban pre krajiny obklopujúce Afganistan a čo by mali v tejto situácii urobiť?
Vo štvrtok sa na IX. Moskovskej medzinárodnej bezpečnostnej konferencii zameral tajomník ruskej Rady bezpečnosti Nikolaj Patrušev na prudké zhoršenie situácie v Afganistane, odkiaľ by sa začiatkom jesene mali stiahnuť americké jednotky — dvadsať rokov po invázii v reakcii na útoky z 11. septembra. Patrušev dúfa, že USA a NATO dodržia svoje sľuby „poskytnúť afganskej vláde finančnú pomoc, podporiť miestne bezpečnostné sily, zabezpečiť prevádzku medzinárodného letiska v Kábule a ďalšie priority“.
“Zhoršenie situácie v Afganistane”, zdôraznil Patrušev, “prispeje k rastu vnútornej teroristickej hrozby a objemu produkcie drog. Drogový obchod sa počas pobytu západného kontingentu v krajine zvýšil štyridsaťnásobne.”
Na konferencii vystúpil aj ruský minister obrany Sergej Šojgu a upozornil na hrozbu obnovenia občianskej vojny v Afganistane so všetkými negatívnymi dôsledkami. Naliehal na využitie možností Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO), v ktorej sú zastúpené všetky štáty hraničiace s Afganistanom, vrátane Pakistanu a Iránu, inak „nie je možné rozviazať afganský uzol“.
V Afganistane teraz dochádza ku konfrontácii medzi vládnymi silami a militantmi radikálneho hnutia Taliban, ktorí už ovládli významné územia vo vidieckych oblastiach a zahájili ofenzívu proti veľkým mestám. Jedným z úspechov Talibanu bolo tento týždeň zmocnenie sa kľúčovej oblasti v severnej provincii Kundúz. Po hodine bojov tiež ozbrojenci prevzali kontrolu nad pohraničnou dedinou a riečnym prístavom Šekan-Bandar na hranici s Tadžikistanom.
Nepokojne je aj na hranici s Uzbekistanom. Viac ako päťdesiat afganských príslušníkov pohraničnej služby a miestnych milícií prekročili tento týždeň afgansko-uzbeckú hranicu v oblasti Šortepa, informovalo uzbecké ministerstvo zahraničia. V Taškente oznámili, že „po vykonaní potrebných vyšetrovacích a vypočúvacích procedúr boli títo afganskí občania vrátení do svojej vlasti“. Týmto udalostiam predchádzalo obsadenie afgansko-tadžickej hranice Talibanom 22. júna.
Uzbekistan vo štvrtok začal prekvapivú kontrolu bojaschopnosti svojich vojakov. Najmä v taškentských a juhozápadných špeciálnych vojenských obvodoch, ako aj vo vojenských jednotkách a pobočkách síl protivzdušnej obrany a vzdušných síl. A na teritóriách polygónov v Angrene a Termeze sa budú konať taktické cvičenia. Je treba poznamenať, že po Taškente posilňuje obranu hraníc aj Teherán. Podľa nepotvrdených informácií, ktoré sa začali šíriť po Telegram-kanáloch, Iránci už sťahujú na hranicu s Afganistanom ťažkú techniku vrátane tankov T-72S a obrnené transportéry BMP-2.
Afganská vláda na čele s proamerickým Ašrafom Ghanim môže stratiť kontrolu nad krajinou do šiestich mesiacov po stiahnutí amerických vojakov. Uvádza sa to v správe amerických spravodajských služieb. Podľa denníka „The Wall Street Journal“ bojovníci Talibanu podnikli sériu teroristických útokov po rozhodnutí prezidenta USA Joea Bidena o urýchlení sťahovania vojsk.
Ruskí odborníci tiež považujú pád vládnuceho režimu v Afganistane za otázku najkratšieho možného času — bezprostredne po stiahnutí amerických vojsk. Renat Šafikov, bývalý vojak špeciálnych síl GRU a veterán z vojny v Afganistane, porovnal situáciu so situáciou, ktorá sa vyvinula po stiahnutí sovietskych vojsk koncom 80. rokov.
„Pravidelne cestujem do Afganistanu a vidím, že väčšina územia sa už dostala pod kontrolu Talibanu. Pokojne môžu „do kliešťí“ zabrať celý sever krajiny. A vládne jednotky jednoducho kapitulujú,“ tvrdí Šafikov.
Situáciu zhoršuje skutočnosť, že v pohraničnom pásme pakistanské orgány umožňujú Talibanu vytvárať dočasné správy, kontrolovať jednotlivé mestá a celé regióny. Toto sa deje už viac ako pätnásť rokov. Šafikov tvrdí, že Taliban nemá v krajine vážnych odporcov. Posledné zvyšky Severnej aliancie (združenie niekoľkých poľných veliteľov severného Afganistanu, ktoré vznikli v roku 1996) stratili svojich vodcov a podkopali dôveru verejnosti v ich činy.
„Taliban tam predstavuje jedinú zjednocujúcu silu. Navyše prekonali ostré rozpory medzi Paštúnmi, Tadžikmi a Hazarasmi,“ dodal Šafikov.
Šafikov je presvedčený, že Taliban dostáva podporu aj z Turecka a pravdepodobne aj z USA.
„V tejto situácii musí Rusko tiež hľadať cesty k vedúcim predstaviteľom Talibanu a rokovať s nimi,“ domnieva sa veterán GRU.
Podľa vedúceho vedeckého výskumu ústavu „Dialóg civilizácií“ Alexeja Malašenka chce Taliban vytvoriť svoj vlastný národný štát. Odborník sa však domnieva, že po uchopení moci začnú medzi sebou bojovať, čo bude ďalšia etapa občianskej vojny.
„Objaví sa umiernený Islamský štát. Američania nebudú dávať Afganistanu peniaze len tak. V skutočnosti to bude nestabilný multi-vektorový systém, neporiadok nikam nezmizne,“ predpovedá politológ.
Malašenko zároveň považuje hrozbu Afganistanu pre svojich susedov za veľmi prehnanú. Podľa jeho názoru bude Taliban „zaneprázdnený vytváraním vlastného štátu“ a „je nepravdepodobné, že by jeho záujmy siahali ďaleko za hranice Afganistanu“.
Za najlepšie riešenie problému považuje poskytovanie finančnej a humanitárnej pomoci miestnemu obyvateľstvu.
„Biedny Afganistan, ktorý je večne vo vojne, nikto nepotrebuje, takže je pre druhé štáty prospešné, aby boli vytvárané príležitosti pre vlastné kŕmenie krajiny,“ tvrdí expert. Verí, že Pakistan, Irán a India môžu takúto pomoc poskytnúť v prvom rade.
Rusko medzitým plánuje v blízkej budúcnosti rokovať o situácii s krajinami CSTO a štátmi hraničiacimi s Afganistanom.
„Naozaj neveríme, že tam bude pokoj a mier. 20 rokov prítomnosti kontingentu NATO na tomto území neviedlo k dosiahnutiu stability v Afganistane,“ vyhlásil ruský minister obrany Sergej Šojgu.
Andrej Samochin, Nikolaj Vasiljev
