“Silnejší než NATO.” USA zakladajú silný vojenský pakt východne od Ruska
Stovky tisíc vojakov, útočné lietadlové lode a strategické letectvo. Pentagon rýchlo zásobuje zbraňami ázijsko-tichomorský región. Washington sa tesne priblížil k vytvoreniu vojenského bloku, ktorý bude podľa odhadov expertov NATO v Ázii. Aj keď vytýčený cieľ znie zadržiavanie Číny, vážne sa to prejaví aj na bezpečnosti Ruska.
Úplná kontrola
O založenie vojenského paktu v Ázii porovnávanom so Severoatlantickou alianciou začali hovoriť už koncom nultých rokov. V roku 2007 japonský premiér Šinzó Abe navrhol organizáciu Dialóg štvorstrannej bezpečnosti za účasti v prvých etapách USA, Japonska, Austrálie a Indie. Potom sa mali pripojiť ďalšie ázijské štáty hraničiace s Čínou. Je jasné, že za tým stoja Američania, ktorí považujú Čínu za hlavného geopolitického nepriateľa.
Japonsko veľmi závisí na USA, na ostrovoch už dávno zakotvila americká námorná pechota , boli postavené veľké základne, Washington zásobuje japonské sily sebaobrany zbraňami a technikou.
Ďalším satelitom Američanov v Tichomorí je Austrália, hlavný spojenec USA mimo NATO. Austrálčania sa zúčastnili vojny v Perzskom zálive, bojovali v Afganistane a Iraku. Ozbrojené sily tejto krajiny čítajúce 80 tisíc vojakov majú tanky Abrams, obrnené vozidlá pechoty M113, húfnice M198 a M2A2, raketové systémy Javelin a pušky M4A1, z leteckej techniky sú to vrtuľníky Chinook a Black Hawk.
Podľa údajov Hlavnej správy Generálneho štábu RF urýchľujú Američania založenie protičínskej koalície na základe Dialógu štvorstrannej bezpečnosti. Pritom vyvíjajú aktívny tlak na Indiu.
“Okrem Austrálie a Japonska prikladajú zvláštny význam zapojenia Indie do tohto formátu, ktorá tradične samostatne vykonáva svoju zahraničnú politiku,” povedal náčelník správy, admirál Igor Kostjukov.
Doktor vojenských vied Konstantin Sivkov tvrdí, že sa Washington snaží zapojiť do aliancie aj ďalšie krajiny, napríklad Filipíny a Indonéziu.
“Potrebujú veľký blok, ktorý by zahrnul celú západnú časť Pacifiku,” povedal.
“Ohrozuje to samozrejme Rusko. Všetko sa predsa deje u našich východných hraníc. Aktivity USA môžu viesť k založeniu vojenského paktu RF a Číny. Potom nastane naliehavá otázka pre Indiu, buď prejsť na stranu Američanov s dosť ťažkými následkami alebo podporiť Rusko, ” uviedol.
Hra pomocou rozporov
Expert urobil predpoklad, že sa za tohto vývoja udalostí zmení Šanghajská organizácia pre spoluprácu, ktorej sa zúčastňujú Rusko, ako Čína a India, vo vojensko-politický blok so zapojením ďalších krajín.
Pre USA to vážne skomplikuje situáciu v regióne. Washington ale predsa len počíta s úplnou kontrolou nad regiónom, ktorý sa, ako sú presvedčení v ruskom generálnom štábe, stane v budúcnosti lokomotívou svetovej ekonomiky a arénou súperenia popredných mocností.
Americkí politici použijú v snahe zatiahnuť Dillí do vojenského bloku staré rozpory medzi Indiou a Čínou , vysvetlil člen Ruskej akadémie prírodných vied Konstantin Sokolov.
“Nie je na tom nič nečakaného. India a Čína sú hlavné krajiny regiónu, ostatní hrajú pomocnú úlohu. Cieľom USA je ako vždy bojovať cudzími rukami, neplytvať vlastnými zdrojmi. Vojenská podpora, zabezpečenie, vrátane informačnej, to je už druhoradá otázka, “uviedol.
Sokolov tiež nepochybuje, že založenie tohto paktu hrozí Rusku veľmi negatívnymi následkami.
“Máme historicky priateľské vzťahy s Čínou a Indiou. Stupňovanie indicko-čínskej konfrontácie znamená pre Moskvu veľké komplikácie v zahraničnej politike, “povedal Sokolov.
Experti sa ale zhodujú na tom, že založenie vojenskej koalície v regióne nepotrvá jeden rok. Z toho jednoduchého dôvodu, že tento plán má rovnako moc odporcov ako stúpencov.
“V Indii a Číne a tiež v ďalších krajinách majú dosť zdravo zmýšľajúcich ľudí. Všetci si výborne uvedomujú, že takáto aliancia posilní prítomnosť USA v regióne, ale neposkytne viac bezpečnosti. Naopak vznikne bod sústredenejšej konfrontácie, “spresnil Sokolov.
Vojnové prípravy
USA značne zvýšili v posledných rokoch stav svojich vojenských síl v tichomorskom regióne. Americké vojnové lode pravidelne podnikajú plavby vo dvanásť míľovej zóne okolo Paracelských ostrovov a Spratlyových ostrovov, kvôli ktorým vedie Čína dlhé desaťročia spory s niekoľkými štátmi regiónu.
Sú tiež častejšie vojenské cvičenia amerického námorníctva v Pacifiku v blízkosti čínskych vôd. V júni napríklad do Juhočínskeho mora vplávala lietadlová loď Ronald Reagan. Mala údajne zaistiť bezpečnosť regionálnych spojencov USA. Od roku 2020 rozmiestnilo americké vojenské námorníctvo v tomto regióne hneď tri útočné skupiny lietadlových lodí. Na leteckú základňu Andersen na Mariánskych ostrovoch periodicky presúvajú strategické bombardéry B-52, B-1 a B-2. Občas tu je v službe až 15 lietadiel, nosičov jadrových zbraní.
Pentagon čoraz častejšie zapája do manévrov spriatelené štáty. Japonskí a americkí námorníci napríklad dvojnásobne zvýšili intenzitu spoločných cvičení. V roku 2021 ich mali až 23. Peking prirodzene protestuje. Ale Američania vyhlasujú, že chcú plávať tam, kde to dovoľuje medzinárodné právo.
V ruskom generálnom štábe upresnili, že USA sústredili v regióne 400 tisíc vojenských príslušníkov. V roku 2019 vyvinuli Američania celú stratégiu, ktorej cieľom je dosiahnutie prevahy vďaka vojenskej prítomnosti, aktivizáciu cvičnej bojovej činnosti a vybavenie ozbrojených síl modernými bojovými systémami.
Pentagon založil pred niekoľkými rokmi v Pacifiku jednotku nového typu, pohotovostnú skupinu s viacerými oblasťami (Multi-DomainTask Force), ktorá je určená na prelomenie obrany a likvidáciu kľúčových objektov nepriateľa. Celkom majú USA v tomto regióne vyše 200 vojenských objektov, vrátane asi 50 vojenských základní.
Washington tiež do roku 2024 v indicko-tichomorskom regióne plánuje rozmiestniť 1. pohotovostnú flotilu. Tento útvar má pôsobiť vo vodách východnej časti Indického oceánu. Uvoľní to sily 7. pohotovostnej flotily, aby sa sústredila na úlohy vo Východočínskom a Juhočínskom mori, a zaktivizovala vojenskú činnosť za účelom zadržiavania Číny v južnej a juhovýchodnej Ázii.
Nikolaj Protopopov
