Signál pre Moskvu. Bude NATO od septembra po prvý krát v histórii viesť žena z východnej Európy?
Traja východoeurópski politici sú naraz tipovaní na post šéfa NATO. Všetko sú to ženy.
Podľa známej americkej publikácie Politico sa o post šéfa NATO môžu uchádzať bývalá chorvátska prezidentka Kolinda Grabar-Kitarovič, bývalá litovská prezidentka Dalia Grybauskaiteová a súčasná estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová, ktorej právomoci vypršia v auguste tohto roku.
Doteraz NATO nikdy neviedla žena. Ďalšou zmenou je skutočnosť, že všetci kandidáti sú politici z východnej Európy. Denník to považuje za dôležitý signál pre Moskvu. Voľba generálneho tajomníka pobaltských krajín, najmä Grybauskaiteovej, sa môže zdať Moskve príliš nepriateľská, zatiaľ čo americký prezident John Biden prijal kroky na stabilizáciu vzťahov. Podľa Politico možno šance Kaljulaidovej zvýšiť tým, že Estónsko je jednou z mála krajín NATO, ktorá splnila požiadavku vyčleniť na obranu dve percentá HDP. Na základe tejto logiky môže mať šťastie aj rumunský prezident Klaus Iohannis. Funkcia bývalého nórskeho premiéra Stoltenberga vo funkcii generálneho tajomníka NATO končí 30. septembra 2022.
Zacharovová zaželala generálnemu tajomníkovi NATO, aby sa vyliečil z psychických problémov
Oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničia začiatkom mesiaca komentovala slová generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga o obavách zo spolupráce medzi Moskvou a Minskom.
„Tam sa aj skrýva odpoveď na otázku, prečo Západ začal tak zúrivo riešiť Bielorusko. Normálna efektívna spolupráca medzi týmito dvoma krajinami do plánov NATO nezapadá,“ napísala Maria Zacharovová vo svojom Telegram-kanáli.
Podľa nej NATO musí neustále zasahovať do vnútorných záležitostí jednej krajiny, potom druhej, potom súčasne vŕtať do oboch, len aby sa zabránilo prirodzenému priebehu vzájomne prospešnej integrácie.
„Pokiaľ ide o pripravenosť „ochrániť každého člena aliancie pred hrozbou pochádzajúcou z Moskvy a Minska “, rada by som tradične zaželala NATO a jeho generálnemu tajomníkovi zdravie, v zmysle zbavenia sa starých fóbií a paranoje,“ dodala Zacharovová. Diplomatka tiež poznamenala, že domáci terorizmus v USA sa pridal k problémom, ktoré NATO celé desaťročia neriešilo.
„Týmto by sa mali členské krajiny zaoberať, nie fiktívnymi hrozbami,“ zhrnula.
Fóbia
Bielorusko „je čoraz viac závislé“ na Rusku, vyhlásil generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v nedeľu v rozhovore pre denník „Welt am Sonntag“ uviedol, že krajiny NATO sú vážne znepokojené čoraz užšou spoluprácou medzi Ruskom a Bieloruskom.
„Spojenci sú vážne znepokojení užšou spoluprácou medzi Moskvou a Minskom v posledných mesiacoch,“ povedal Stoltenberg.
Podľa jeho názoru sa Bielorusko „stáva čoraz viac závislým“ od Ruska.
„NATO je obranná aliancia. Nechcem veľmi špekulovať, ale sme ostražití a veľmi pozorne sledujeme, čo sa deje v Bielorusku,“ vyhlásil generálny tajomník NATO. „Samozrejme, sme pripravení v závažných prípadoch chrániť každého člena aliancie a brániť ho pred akoukoľvek hrozbou, ktorá prichádza z Minska a Moskvy.“
“Moskva a Peking čoraz viac koordinujú svoje kroky v medzinárodných organizáciách”, poznamenal generálny tajomník aliancie.
Ako informuje agentúra TASS, Jens Stoltenberg v dnešnom rozhovore pre noviny „Welt am Sonntag“ vyhlásil, že spolupráca medzi Ruskom a Čínou sa zbližuje a predstavuje pre Severoatlantickú alianciu „nový rozmer a vážnu výzvu“.
„Konštatujeme, že Rusko a Čína v poslednom čase čoraz užšie spolupracujú, politicky aj vojensky,“ povedal Stoltenberg.
Podľa jeho názoru Moskva a Peking čoraz viac koordinujú svoje kroky v medzinárodných organizáciách vrátane OSN.
„Okrem toho obe krajiny uskutočňujú spoločné manévre, lety bojových lietadiel na veľké vzdialenosti a námorné operácie a aktívne si vymieňajú skúsenosti s používaním bojových systémov a kontrolou cez internet,“ uviedol šéf aliancie.
Stoltenberg uviedol, že na nadchádzajúcom samite NATO v Bruseli bude prijaté rozhodnutie o budúcom rozvojovom programe „NATO-2030“, ktorý je zameraný na posilnenie aliancie a hľadanie odpovede „na meniacu sa rovnováhu síl a nové výzvy v oblasti bezpečnostnej politiky.“ Medzi posledné menované výzvy generálny tajomník pripísal „transformáciu Číny na sebavedomú vojenskú moc, rast agresie z Ruska, nové brutálne formy medzinárodného terorizmu, nárast kybernetických útokov a šírenie jadrových zbraní“.
Vlado Šinko
