Prečo Moskva odpúšťa miliardové dlhy africkým štátom z vojenských kontraktov?
Často možno počuť špekulácie o príliš veľkorysej politike ruských úradov, ktoré údajne nezodpovedne odpisujú staré dlhy voči rôznym štátom sveta. V poslednej dobe Rusko nevedie nezmyselnú zahraničnú politiku, v čom je teda podstata týchto zdanlivo neracionálnych krokov?
V skutočnosti však tieto kroky naznačujú návrat Ruska do regionálnej politiky. Ten sa uskutočňuje v dvoch fázach: v prvej fáze Moskva odpúšťa africkým vládam dlh podľa predchádzajúcich dohôd so ZSSR; potom sa uzatvárajú nové dohody v oblasti zbraní a surovín.
Ako príklad slúži Alžírsko. V roku 2006 bol dlh krajiny vo výške 4,7 miliárd dolárov zrušený výmenou za miliardy dolárov z vojenských kontraktov s Rosoboronexport a z rozšírenia podnikania Gazpromu s miestnou štátnou spoločnosťou na ropu a plyn Sonatrach. Vďaka tomu Alžírsko zakúpilo obrovský arzenál vojenskej techniky: 58 stíhačiek Su-30MKA, 42 útočných vrtuľníkov Mi-28, 6 ťažkých transportných vrtuľníkov Mi-26T2, až 600 kusov T-90, 300 BMPT-72, ponorky Kilo a balistické rakety Iskander.
Podobný systém sa uplatňoval aj v Líbyi za čias Muammara Kaddáfího, keď boli parafované zmluvy, ktoré previedli železnice v krajine pod kontrolu ruských železníc, a Gazprom výmenou za odpustenie štátneho dlhu dostával zásoby plynu. Počítalo aj s nákupom zbraní za 4 miliardy dolárov.
Podobným spôsobom Moskva odpisuje dlhy všade. Napríklad v Angole má ruská spoločnosť Alrosa jednu z najväčších svetových diamantových baní. Väčšina pozornosti Kremľa sa však zameriava na severnú Afriku. Krajiny Maghrebu nakupujú viac ako polovicu svojich zbraňových systémov z Ruska.
Karol Jerguš
