Spomienka na prvé Bojové jánošíkovské družiny
Pred budovou vlády SR sa nachádza socha Mareka Čulena, ktorého dnes asi väčšina národa už nepozná. Iní ho vnímajú ako zakladateľa Komunistickej strany Československa, no najlepšie by ho mali poznať členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, pretože bol jednoznačným stúpencom obrany ČSR pred nacistickým Nemeckom. Po vzniku Slovenského štátu bol zatknutý a väznený v Ilave.
Po prepustení emigroval cez Poľsko do Sovietskeho zväzu. Od roku 1941 vystupoval v slovenskom vysielaní moskovského rozhlasu, burcoval do boja proti fašizmu a vyzýval vlastencov na utváranie ozbrojených partizánskych skupín na Slovensku. Ako jeden z prvých začal používať známe heslo Mor ho!
V novembri roku 1941, keď Slovenská republika vstúpila do Paktu proti Kominterne, zostrili sa perzekúcie obyvateľstva. Aj na základe toho bolo potrebné vypracovať plán na ochranu ľudí prenasledovaných režimom. A tak vznikol dokument Organizačný štatút Bojových jánošíkovských družín, ktorý bol dokončený v apríli 1942.
Prvá bojová jánošíkovská družina na Slovensku vznikla začiatkom roku 1942. V lesoch pod Vihorlatom na Pirnagovom vrchu v chotári Vinné v okrese Michalovce ju koncom roka 1941 a na začiatku 1942 založili Pavol Boroš z Vinného a Ladislav Szabó z Humenného spolu s niekoľkými ľuďmi z okresov Michalovce a Humenné.
Koncom marca 1942 sa k nim pridalo 18 občanov židovského pôvodu, ktorí zutekali pred deportáciou. Dňa 7. apríla 1942 celú skupinu prepadla žandárska hliadka a po tejto akcii skupina prestala existovať. Všetci boli zajatí okrem Pavla Boroša, ktorý sa ukrýval v lesoch Vihorlatu, kde aj neskôr zahynul. Táto bojová jánošikovská družina (BJD) trvala krátko, no napriek tomu vo vývoji protifašistického hnutia na východnom Slovensku jej prináleží čestné a významné miesto.
Druhá známa BJD vznikla v Malých Karpatoch koncom mája 1942, keď tam odišla desaťčlenná skupina pod vedením Jaroslava Hlinenského. Dostala meno revolučného básnika Janka Kráľa.
V horách zápasila s ťažkosťami, no usilovala sa nielen cvičiť svojich ľudí na boj, ale aj politicky smerovať obyvateľstvo podhorských obcí. Začiatkom júna BJD táborí pod Častou, v júli začína jej presun na stredné Slovensko. Po udaní miestnym poľovníkom 17. júla 1942 skupinu zadržala trojica chtelnických žandárov. Partizáni skončili vo väzení a väčšina z nich sa napokon dostala do transportu 250 väzňov do Mauthausenu, ktorý vypravili z Bratislavy 19. februára 1945.
Na strednom Slovensku sa stáva zárodkom budúceho partizánskeho hnutia bojová jánošíkovská skupina pod vedením Ladislava Exnára v banskoštiavnických horách v okolí Sitna. Jej jadro tvoria ilegálni komunisti a stáva sa spoľahlivou bázou odboja na celom území Banskej Štiavnice, kde sa postupne pripájajú okresy Nová Baňa, Kremnica, Krupina a Zvolen.
Zásluhou tejto skupiny je, že svojou autoritou si postupne vybudovala postavenie základne, na ktorú sa napájali v národnooslobodzovacom boji všetky vrstvy „zdola“, čiže tak robotníci, roľníci, mládež, inteligencia, ako aj vojaci a dôstojníci.
Iným významným centrom neskoršieho partizánskeho hnutia na strednom Slovensku sa stáva Horná Nitra. Organizovaním prvej ozbrojenej družiny je poverený Albín Grznár a ďalšiu vytvára František Hagara. Obe nadväzujú styk s niektorými vojenskými posádkami, od ktorých získavajú výbušniny a zbrane.
V roku 1942 postupne vznikajú aj menšie ozbrojené družiny v okresoch Kremnica, Brezno a Nová Baňa. Základne sa budujú aj v oblasti Nízkych Tatier v oblasti Čertovice a Ľupče, v Gelnici, v trebišovskom, sečovskom a vranovskom okrese. Celkovo je v prvej polovici roku 1942 v bojových jánošíkovských družinách sústredených už pár stovák partizánov.
Vladimír Mikunda
