Dekrét prezidenta zavádza nové nariadenie o námornej vlajke. Naznačuje tradície, ktoré boli zakorenené v ruskej flotile. Napríklad tradícia pomenovania nových lodí na počesť tých, ktorí hrdinsky bojovali a zomreli, aby si uchovali pamiatku. Dokument obsahuje aj konkrétne pokyny. Napríklad posádkam lodí je zakázané spúšťať vlajku za prítomnosti nepriateľa.

 

Za žiadnych okolností lode nespúšťajú námornú vlajku pred nepriateľom. Každý člen posádky lode je povinný nezištne a odvážne brániť námornú vlajku v boji a zabrániť jej v zajatí nepriateľom, uvádza sa v stanovisku.

 

Ak sa počas bitky nepriateľovi podarilo zostreliť vlajku projektilom, musí ju posádka okamžite vymeniť za náhradnú. Ak dôjde k situácii, že námorníci nemôžu zabrániť zajatiu vlajky, mali by ju na príkaz kapitána spáliť. Vyhláška tiež umožňuje ponechať na lodi ako pozostatok vlajky lodí, ktoré sa kedysi vyznačovali v bitkách, ale teraz sú vylúčené z ruskej flotily.

 

Principiálne zmeny v novej Stratégii národnej bezpečnosti Ruska

V sobotu 3. júla 2021 Vladimír Putin podpísal novú Stratégiu národnej bezpečnosti Ruska. Je v nej „postavená otázka o posilnení imidžu Ruska. Imidž je v dokumente vyjadrený ako faktor národnej bezpečnosti,“ hovorí vojenský expert, docent katedry politológie a sociológie Plechanovovej univerzity a člen expertnej rady „Dôstojníkov Ruska“ Aleksandr Perendžijev.

 

V Stratégii sa hovorí, že „hlavným nástrojom nátlaku a hrozieb už nie je vojenská sila, ale mäkká sila, ktorá obsahuje výhražný charakter. Pôsobenie mäkkej sily je nasmerované na boj v sfére morálnych hodnôt. V dokumente je to presne vyjadrené. Ak prehráme v systéme hodnôt, prehráme aj štát,“ presvedčený je A. Perendžijev.

 

Medzi nástroje mäkkej sily patria napr. aj zákazy na predvádzanie športovcami ruskej zástavy alebo zákaz hrania štátnej hymny Ruska na športových podujatiach.

 

„Prebieha neustále očierňovanie štátu a ruského národa. Toto všetko je imidžový boj. V Stratégii národnej bezpečnosti sa stavia otázka o posilnení imidžu Ruska. Imidž v dokumente vystupuje ako faktor národnej bezpečnosti,“ vysvetľuje expert.

 

Okrem vsadenia na upevnenie obrany a sily štátu, vrátane podpory dostatočného potenciálu atómového zadržiavania a pripravenosti ozbrojených síl na bojové nasadenie, podpory zachovanie líderstva pri konštruovaní a výrobe perspektívnych zbraní, Stratégia akcentuje aj upevnenie „sociálnej stability, zvyšovanie efektívnej sociálnej a ekonomickej politiky“.

 

„Vojenská moc sa nezjaví z ničoho nič ak v štáte nebudú rozvinuté sociálne a ekonomické inštitúty. Taký prístup je v plnej miere opodstatnený. Veď aj známy americký politológ Yoshihiro Francis Fukuyama uvádza, že štát je silný svojimi inštitútmi. V tejto Stratégii sú postuláty Fukuyamy taktiež vyjadrené. Stavia sa na ďalší rozvoj ľudského potenciálu,“ dodáva expert.

 

V novej stratégii národnej bezpečnosti je oznam o vážnom trháku. „Táto stratégia mi pripomína vyhlásenia Michaila Gorbačova na aprílovom pléne ÚV KSSZ v roku 1985 o zrýchlenom vývoji štátu. Keď Gorbačov pochopil, že na urýchlenie vývoja nemá zdroje, vznikla Prestavba. Ja si dnes myslím, že my prestavbu nepotrebujeme. Dnes totiž hovoríme o zrýchlení na základe už dosiahnutých potenciálov tak v hospodárskej, ako aj v sociálnej a kultúrnej oblasti,“ hovorí Perendžijev.

 

Ďalšou odlišnosťou novej stratégie, od tých predchádzajúcich, je rozšírenie časti o informačnej bezpečnosti. Obsahuje „veľa nových ustanovení v časti o vedecko-technologickom rozvoji. Navyše existuje stotožnenie sa s tým, že ak budeme zaostávať v tejto sfére, zaostaneme aj celkovo vo všetkých parametroch, vrátane úrovne obranyschopnosti štátu,“ podtrhol.

 

Predchádzajúca stratégia Ruska bola potvrdená v roku 2015 a od tých čias sa neobnovovala. Novú pripravila Rada bezpečnosti Ruska vo februári tohto roka. V dokumente je pomenovaných deväť strategických národných priorít. Ide o zachovanie národa, o obranu, o štátnu a spoločenskú bezpečnosť, o informačnú bezpečnosť, o ekonomickú bezpečnosť, o vedecko-technologický rozvoj, o ekologickú bezpečnosť, o obranu tradičných hodnôt a o strategickú stabilitu.

Karol Jerguš