„Medvedia služba“ spojencov v Kurskej bitke
Západné rozviedky odovzdali Moskve chybnú informáciu o dislokácii nemeckých vojsk.
So „senzačným odhalením“ o udalostiach 2. sv. vojny sa pred necelým rokom vytasili zaoceánski „historici“. Americký časopis Popular Mechanics uverejnil materiál, v ktorom sa tvrdí, že Červená armáda mohla zvíťaziť v Kurskom oblúku len vďaka efektívnej pomoci spojencov – špecialistov britskej rozviedky.
Autor článku na jednej strane oceňuje zásluhy Sovietskeho zväzu pri rozdrvení nemeckých nacistov v grandióznej Kurskej bitke v lete 1943 a priznáva, že skrachovaná nemecká operácia „Citadela“ bola posledným útokom hitlerovcov na východnom fronte. Na druhej strane sa však tento „historik“ pokúša odovzdať významnú časť vavrínov za toto víťazstvo západným spojencom ZSSR.
V jeho článku sa dá prečítať aj toto: „Vďaka spojeneckým dešifrovačom Rusi dostali včasné varovanie a na odrazenie nemeckého útoku vybudovali obranné línie z priekop a mínových polí“. Malo by z toho vyplynúť, že ak by nebolo anglo-amerických „Jamesov Bondov“, sovietske armády pri Kursku a Belgorode by len „plieskali ušami“, asi by prešvihli Hitlerov protiúder a utrpeli by zdrvujúcu porážku.
Ako však tento článok hodnotí vedecký riaditeľ Ruskej vojensko-historickej spoločnosti Michail Mjagkov?
– Článok v Popular Mechanics je ďalším pokusom prepísania dejín 2. sv. vojny. Američania v snahe všade byť prvými, sa nechcú upokojiť ani na historickom kolbišti. Nech by sa dialo čokoľvek, snažia sa pretiahnuť na svoju stranu hlavnú časť zásluh na porážke hitlerovského Nemecka.
Ukazuje sa, že Červená armáda so svojim víťazstvom pri Kurskom oblúku, by mala byť takmer úplne zaviazaná západným dešifrovačom, ktorí napovedali Rusom, že vojská Wehrmachtu sa pripravujú udrieť v rajóne výstupku frontovej línie pri Kursku. A do tejto „nápovedy“ akoby naši generáli žili v úplne nevedomosti.
V skutočnosti však vtedajšia situácia bola úplne iná. Už niekoľko mesiacov do začiatku tejto významnej bitky, na jar 1943, sovietska rozviedka hlásila generálnemu štábu, že Nemci pripravujú generálny útok letnej kampane práve v oblasti Kurského oblúka.
Kto túto informáciu poskytol?
– Mali sme rozviedku troch úrovní: vojskovú, operačnú (frontovú) a strategickú. V tomto prípade všetky fungovali úspešne. Správy o plánoch nemeckého útoku prišli do Moskvy už na začiatku marca: podľa spravodajských informácií Nemci začali presúvať ku Kurskému oblúku nové tankové útvary. Vtedy prišla do Moskvy aj dôležitá správa od rezidenta GRU v Švajčiarsku Šandora Rado, ktorý sa v hláseniach skrýva pod šifrou „Dora“: Nemci sa pripravujú na útok v oblasti Kurského oblúka a tam smerujú aj obrovské vojskové zväzky, vrátane tankových útvarov.
Takéto svedectvá si zasluhovali pozornosť: veď do agentúrnej skupiny „Dory“ boli zapojení vysokí funkcionári Wehrmachtu, ktorí mali prístup k mnohým tajným dokumentom hitlerovského vojenského vedenia. Obdobné informácie prišli do Moskvy aj od iných našich rozviedčikov, pôsobiacich v zahraničí.
Na základe analýzy doručených údajov už v marci vedenie GRU pripravilo pre hlavný stan správu „O pravdepodobných plánoch nemeckého velenia na jar a leto 1943“. Hovorilo sa v ňom, že Nemci sústredia svoje hlavné sily na útok pri Kursku, aby obkľúčili sovietske vojská v rajóne Kurského oblúku.
Lenže, vie sa, že führer prijal rozhodnutie o takomto útoku až v polovici apríla 1943…
– Presne tak. Direktívu č. 6 o útoku pod kódovým označením „Citadela“ Hitler podpísal 15. apríla. Treba si však uvedomiť, že išlo o konečné rozhodnutie, o ktorom dovtedy pochyboval. Keďže hitlerovskí stratégovia „kurský“ variant zjavne uprednostňovali, už niekoľko týždňov pred operáciou a pred podpisom Direktívy č. 6 presúvali ku Kurskému oblúku svoje tankové a pešie útvary.
Ako teda nazerať na informácie spojeneckých rozviedok, na ktoré sa odvoláva autor článku? Do Moskvy prišla neskôr, ako informácie z vlastných zdrojov?
– Ide o principiálne dôležitý moment. Informácia o nadchádzajúcom nemeckom útoku sa k nám od spojencov dostala až na konci mája 1943, keď už v plnom prúde prebiehala príprava na odrazenie nemeckého útoku v Kurskom oblúku. Tieto správy boli z časti aj chybné, teda rozumejme, že škodlivé.
Podľa informácií západných spravodajských služieb bude hlavná časť nemeckých divízií sústredená na severnej časti Kurského oblúka. Lenže v skutočnosti to bolo naopak. Vojská Wehrmachtu sa skoncentrovali na opačnej strane. Bolo veľmi správne, že naši velitelia dôverovali údajom sovietskej rozviedky a nie západným. Lebo výsledky bitky mohli byť iné, pričom vôbec nie víťazné.
Bola to úmyselná dezinformácia?
– Zrejme. Briti a Američania sa zamotali v údajoch tých nemeckých dokumentov, ktoré sa im podarilo získať, ktoré rozšifrovali, a z ktorých si vyvodili nesprávne závery.
Nech by to bolo akokoľvek, fakt ostáva faktom a nijako sa nezhoduje so „sentenciami“, vyslovenými americkým autorom článku. Pretože na odrazenie nemeckého útoku pri Kursku sa sovietske vojská dokázali pripraviť len vďaka údajom vlastnej rozviedky. Pričom tie nám prichádzali omnoho skôr ako „nápoveda“ cestou spojeneckých misií.
Rozmery tejto prípravy boli veľmi pôsobivé. Uvediem len jeden konkrétny príklad. Po prvýkrát vo vojenskej praxi bola na frontových úsekoch predpokladaného útoku vybudovaná taká hlboká obrana. Celkový počet zákopov, vyrytých komunikačných ciest dosiahol 9000 kilometrov. Ak by sme ich pospájali do jednej línie, tak je to trasa z Moskvy do Kamčatky!
Čiže musíme zarmútiť pánov z amerického listu Popular Mechanics. Víťazstvo v bitke na Kurskom oblúku dosiahla Červená armáda samostatne, bez akýchkoľvek spojeneckých nápovedí a varovaní.
Vladimír Mikunda
