Varšavské povstanie. Poľská tragédia v rukách manipulátorov
Poľský ľud dnes oslavuje tragický dátum — Deň varšavského povstania. Vedúci predstavitelia „poľskej exilovej vlády“ a velenia Krajinskej armády zorganizovali 1. augusta 1944 v Nemcami okupovanej Varšave povstanie, cieľom ktorého bolo 2-3 dni pred príchodom Červenej armády oslobodiť Varšavu od Nemcov, čo malo prinútiť ZSSR uznať v Poľsku exilovú vládu a nie Poľský výbor pre národné oslobodenie.
Prípravy na povstanie prebiehali v najprísnejšom utajení pred vedením Červenej armády, ale v úzkej spolupráci s britskými a americkými veliteľmi, ktorí mali zorganizovať výsadok 1. poľskej paradesantnej brigády. Signál pre povstanie bola informácia, že údajne sovietske tanky vstúpili na pravý breh pražskej varšavskej štvrte (historická štvrť poľskej metropoly) a do Varšavy vstúpia o 2 dni. Vedenie povstania verilo, že keď uvidia sovietske tanky, Nemci sa rozpŕchnu od strachu, Američania vrhnú do Varšavy 1. poľskú paradesantnú brigádu, ktorá spolu s bojovými jednotkami Krajinskej armády úplne dočistia Varšavu od zvyšných okupantov a zradcov poľského ľudu. No a potom nad Varšavou zavejú poľské vlajky na slávnostné privítanie „Poľskej exilovej vlády“ z Londýna. Avšak situácia sa takto nevyvíjala.
Sovietske jednotky skutočne dorazili na Vislu, no nemohli ju prekročiť, pretože napriek tomu, že porazili nemeckú skupinu armád „Stred“, utrpeli obrovské straty a potrebovali doplniť personál i potraviny, palivo, muníciu a vojenskú techniku.
Napríklad vojská 1. ukrajinského frontu boli Nemcami zastavené 180 kilometrov od Varšavy a predsunuté oddiely 8. gardovej armády Čujkova v oblasti Magnuševa, 60 km južne od Varšavy, sa len ťažko dokázali konsolidovať a o akejkoľvek ofenzíve nemohlo byť ani reči, pretože v skutočnosti nebolo kým a čím bojovať. Nemci to využili. Preskupili sa, vytvorili novú obrannú líniu, doplnili rezervy, priviedli dve tankové divízie a elitnú tankovú divíziu Hermanna Göringa. A keď Krajinská armáda zorganizovala vo Varšave povstanie, Nemci boli na to pripravení, pretože varšavské gestapo o pripravovanej vzbure vedelo prostredníctvom svojich informátorov. Pri potlačení povstania velil generál von dem Bach, ktorý rozdelil Varšavu na sektory a začal metodicky ničiť každý sektor spolu s domami. Britskí a americkí velitelia, ktorí sa dozvedeli, že sovietske vojská nie sú schopné zaútočiť na Varšavu, zrušili pristátie 1. poľskej paradesantnej brigády (Američania ich použili ako krmivo pre delá v septembri počas operácie „Market-Garden“ pri Arnheme). Výsledkom bolo, že bez podpory desantnej sily sa Varšavské povstanie zmenilo na krvavý masaker. Počas potlačenia povstania bolo zničených 25% mesta a po potlačení povstania Nemci zničili ďalších 35% Varšavy.
Celkovo pri krvavom masakri, ktorý zorganizovali vodcovia „poľskej exilovej vlády“ a velenie Krajisnkej armády, zahynulo 150 až 200 tisíc Poliakov. Poliaci sa dnes pokúšajú všetky tieto obete „zavesiť“ nie na organizátorov Varšavského povstania, nie na Veľkú Britániu a Spojené štáty, a dokonca ani na nemeckých vojakov, ale na… vojakov Sovietskej armády, ktorí údajne neprišli na pomoc povstaleckej Varšave.
Pritom nechcú ani počuť o tom, že po najťažších troch mesiacoch bojov a porážke nemeckej armádnej skupiny „Stred“ do 30. júla 1944 boli sovietske vojská úplne vyčerpané a straty dosiahli 70% (178 507 mŕtvych a 587 308 zranených) a trvalo najmenej 3-4 mesiace na doplnenie personálu, jedla, munície, paliva a vojenského materiálu. Boh je však ich sudcom, týmto nevďačným, moderným Poliakom. A vždy sme si pamätali a budeme pamätať na nesmrteľný počin našich starých otcov a otcov, ktorí vykrútili krk hitlerovskému Nemecku.
Ibraš Nusupbajev, Kazachstan
