Sergej Šojgu tlačí aby ruská “Hviezda smrti” bola vybavená najnovšími zbraňami
Počas konferenčného hovoru sa minister obrany Ruskej federácie zaoberal otázkou modernizácie ťažkého jadrového krížnika Admirál Nachimova. Tento krížnik bol uvedený do prevádzky námorníctvom ZSSR v roku 1988. Má celkový výtlak asi 25,9 tisíc ton a maximálny ponor 10,3 m. Poháňajú ho dva jadrové reaktory. Celková rýchlosť vojnovej lode je 32 uzlov. Autonómia je asi 60 dní.
Podľa Sergeja Šojgua krížnik Admirál Nachimov, ktorý je v oprave a súčasne prechádza modernizáciou, bude nakoniec vybavený najnovšími údernými a protilietadlovými raketovými systémami. Všetky opravy a modernizácie sa vykonávajú v podniku Sevmaš. Minister obrany naznačil, že ťažký jadrový krížnik dostane aj moderné protiponorkové zbrane. Počas stretnutia Sergej Šojgu naliehal, aby pripravili samotnú loď a zbrane na začatie akceptačných skúšok v rámci rozkazu obrany štátu.
K dnešnému dňu vojnová loď prechádza fázou vybavovania prác mimo doku. Prebiehajú najmä prípravy na inštaláciu zbraní. Admirál Nachimov sa má stať nosičom hypersonických rakiet Zircon, schopných ničiť námorné aj pozemné ciele vrátane infraštruktúry nepriateľských vojenských základní. Po všetkých plánovaných prácach sa krížnik Admirál Nachimov stane najsilnejšou a naj ozbrojenejšou hladinovým plavidlom v ruskom námorníctve.
Prehodnotenie opráv a modernizácie Admirála Nachimova, ktorý sa označuje niekedy za ruskú Hviezdu smrti, začalo v roku 2008. Médiá vtedy oznámili, že skončí za štyri roky. V konečnom dôsledku zostalo ale všetko len na papieri. V júni roku 2013 Ministerstvo obrany Ruska predsa len podpísalo zmluvu o zdokonaľovaní Admirála Nachimova. Predpokladalo sa vykonať úplnú opravu pohonnej jednotky, obnoviť elektrické zariadenie a desaťtisíce kilometrov káblových liniek na lodi, a tiež rádiotechnické vybavenia. Podľa zmluvy mal byť zmodernizovaný krížnik odovzdaný námorníctvu v roku 2018. Opravy a modernizáciu krížniku vykonáva Severodvinská lodenica Sevmaš – veľký podnik schopný pracovať s loďami podobných rozmerov (dĺžka 250 metrov, výtlak cez 25000 ton). V roku 2020 bola loď spustená na vodu, a je zatiaľ pravdepodobné, že práce budú úplne ukončené buď v tohtoročnom, alebo v budúcom roku. Myslím si, že najmenej rok potrvajú skúšky obnoveného krížnika, takže loď bude námorníctvu odovzdaná v roku 2023 alebo 2024, teda oveľa neskôr, než sa pôvodne plánovalo. A predsa zmeny, ktoré podstúpi najväčší ruský krížnik, sú pôsobivé, a treba rozobrať zvlášť.
Na lodi sa plánuje úplná výmena hlavných útočných a obranných zbraní: dvadsať odpaľovacích rámp nadzvukových protilodných rakiet Granit, Ktoré sú hlavnou zbraňou krížnika, bude nahradených niekoľkými univerzálnymi odpaľovacími zariadeniami viacúčelového raketového komplexu Kaliber. Keď dostane tie najmodernejšie modifikácie Kalibru, bude krížnik môcť užívať dosť široké nomenklatúry okrídlených rakiet – nielen samotných Kalibrov pre streľbu na hladinové a pozemné ciele (dolet až 2500 km), ale aj nadzvukových protilodných striel Onyx (dolet až 300 km), a napokon aj perspektívnych hypersonických rakiet Zirkon. S ohľadom na to, že rozmery krížniku umožňujú umiestnenie najmenej ôsmich podobných univerzálnych odpaľovacích zariadení, bude to skoro trojnásobné zvýšenie počtu rakiet v jednej salve. Pričom ide o tie najmodernejšie rakety, ktoré sa teraz buď vôbec nedajú, alebo dajú len veľmi ťažko zachytiť existujúcimi prostriedkami PVO.
Obranný systém nového krížnika bude tiež obnovený. Je úplne pravdepodobné, že hlavným raketovým komplexom zonálnej protivzdušnej obrany lode bude námorná varianta pozemného protilietadlového komplexu S-500 Prometej. Presná informácia o jeho namontovaní na loď v médiách zatiaľ nebola, tento krok by bol ale celkom logický, pretože skúšky S-500 sa blížia ku koncu. Dokonca keď sa S-500 neobjaví na krížniku projektu 11442 M, bude určite zmodernizovaný námorný raketový komplex S-300F, ktorý je na lodi inštalovaný: jeho možnosti sa zvýšia na úroveň pozemného komplexu S-400. Na krížnika budú obnovené aj raketové a delostrelecké obranné komplexy pre boj zblízka, ktoré majú loď chrániť pred leteckými bombami, okrídlenými raketami, a tiež pred bezpilotnými a pilotovanými lietadlami, ktoré prerazia vzdialenú obrannú čiaru základne Hmeimím v Sýrii.
Výsledkom všetkých týchto zmien sa má stať snáď najdokonalejšia loď z hľadiska výzbroje a ochrany, ruského (a možno aj nielen ruského) vojenského námorníctva. Lodiari sú samozrejme za podobnej situácie rukojemníkmi veľkého množstva dodávateľov, ktorí dodávajú najnovšie a niekedy ešte nie celkom vyskúšané bojové systémy. To je jednou z hlavných príčin značného zaostávania modernizácie lode za termínmi.
Vlado Šinko
