Ruská FSB zverejnila ako japonskí vojaci testovali biologické zbrane na ľuďoch
Bývalé velenie Kuantungskej armády nepokladalo skúšky biologických zbraní na živých ľuďoch za zločin proti ľudskosti, vysvetľovalo to tým, že žiadna medzinárodné zakazujúce pravidlá neexistujú a cynicky tieto pokusy odôvodňovalo nutnosťou zistiť účinnosť smrtonosných mikróbov. Vyplýva to z dokumentov, ktoré prvýkrát odtajnila Federálna služba bezpečnosti Ruskej federácie (FSB).
Medzi archívnymi spismi, vrátane zhabaných za vojny, je záznam jedného z výsluchov posledného hlavného veliteľa Kuantungskej armády Otoza Jamadu, ktoré prebehli v rokoch 1947 a 1949 počas príprav a v čase Chabarovského procesu. Pričom predchádzajúce záznamy boli zverejnené prvýkrát. Je zaujímavé, ako sa menil postoj bývalého hlavného veliteľa pod vplyvom svedeckých výpovedí iných japonských vojnových zajatcov, od úplnej zábudlivosti až po priznanie spáchania zločinov.
Jamada na výsluchu priznal, že ako hlavný veliteľ vedel o pokusoch na živých ľuďoch, ktoré konali japonskí vojaci, že to boli skúšky bakteriologických zbraní vyvinutých špeciálnymi oddielmi 731 a 100 Kuantungskej armády, ktoré boli určené pre vojnu s ZSSR, Čínou, USA a Veľkej Britániou.
“Osobne sa domnievam, že pokusy na živých ľuďoch za účelom vyhodnotenia účinnosti bakteriálnych vojnových prostriedkov nie sú zločinom proti ľudstvu, pretože v medzinárodných zákonoch nie je nič o zákaze podobných vecí,” povedal Jamada. Cynicky vysvetlil účelnosť pokusov na živých ľuďoch.
“Bez toho nebolo možné zistiť účinnosť toho alebo iného druhu baktérií,” vysvetlil Jamada.
Jamada povedal, že pokusy na živých ľuďoch, Číňanoch, Kórejcoch, sovietskych občanoch, povolil jeho predchodca na poste hlavného veliteľa Kuantungskej armády, generál Yoshiziro Umezu, a schválil to japonský vojenský minister.
“Za pokusy na živých ľuďoch podľa môjho názoru zodpovedajú velitelia oddielov 731 a 100, velenie Centrálnej vojenskej misie a Kuantungského žandárstva, ale keďže sa tieto pokusy konali za môjho pobytu vo funkcii hlavného veliteľa Kuantungskej armády, považujem sa tiež za vinníka. Keď sa to podľa sovietskych zákonov považuje za zločin, som pripravený na príslušný trest, “dodal Jamada.
27. septembra 1940 bol v Berlíne podpísaný Pakt troch veľmocí, ktorý zakotvil zostavenie jadra agresívnych štátov. Tokio bolo spojencom Berlína. 13. apríla 1941 v Moskve podpísaná zmluva o vzájomnej neutralite medzi ZSSR a Japonskom umožnila zachovať na istú dobu bezpečnosť východných hraníc ZSSR, nezmenil sa však celkový pomer síl.
V rokoch vojny bolo Japonsko spojencom hitlerovského Nemecka a nevzdalo sa plánu vojny proti ZSSR. Všetkými svojimi akciami cieľavedome porušovalo dohody o neutralite dosiahnutej so Sovietskym zväzom, pripravovalo plán vojnových akcií a podnikalo pravidelné diverzie voči ZSSR.
Japonské vládnuce kruhy a tajné služby sa pripravovali na vojnu proti ZSSR a ďalším štátom, pričom veľké nádeje vkladali do použitia bakteriologických zbraní, ktoré vyvíjali, skúšali a zdokonaľovali. Japonskí militaristi ich považovali za prostriedok, ktorý má zohrať div nie rozhodujúcu úlohu v boji s nepriateľom. Vývoj bakteriologických zbraní a ich skúšky, vrátane tých na živých ľuďoch, sa konali špeciálnymi oddielmi 731 a 100 Kuantungskej armády.
V oddieloch 731 a 100 sa konali pokusy s nakazením ľudí baktériami moru, antraxu, cholery, týfusu a plynnej sneti. Väčšina nakazených zomrela po hrozných bolestiach. Tí, ktorí sa uzdravili, boli znovu podrobení pokusom, a nakoniec tiež usmrtení. Živým ľuďom vyoperovali vnútorné orgány, aby sa pozreli, ako sa infekcia šíri telom. Japonskí vojaci konali aj ďalšie neľudské pokusy na ľuďoch, ktoré vždy spôsobili ich smrť.
Príslušníci oddielu 731 spomínali, že za dobu jeho existencie zomreli v laboratóriách až tri tisícky ľudí, s ktorými prevádzali kruté pokusy. Podľa iných odhadov dosiahol počet obetí 10-tisíc ľudí. 8. augusta 1945 vyhlásil ZSSR vzhľadom na spojenectvo Japonska s Nemeckom vojnu Japonsku. Mal pritom nepopierateľné dôkazy vývoja bakteriologických zbraní v tejto krajine. Ďalší deň začala Ďalekovýchodná kampaň sovietskych vojsk skladajúca sa z troch operácií, Mandžuská strategická útočná, Juhosachalinská útočná a Kurilská výsadková.
Zapojenie Sovietskeho zväzu do vojny a porážka Kuantungskej armády mali za následok bezpodmienečnú kapituláciu Japonska. 15. augusta ju oznámil cisár Hirohito v prejave k japonskému národu, 16. augusta rozkázal hlavný veliteľ Kuantungskej armády Otozo Jamada svojim vojakom, aby sa vzdali.
2. septembra 1945 podpísala japonská vláda Akt kapitulácie, čo znamenalo koniec 2. svetovej vojny. Poslednou bodkou za skončením 2. svetovej vojny bol Chabarovský proces. 25. až 30. decembra 1949 vzniesol vojnový tribunál Prímorského vojenského okruhu obžalobu proti japonským vojakom za vývoj a použitie bakteriologických zbraní.
Hlavným obžalovaným bol Jamada. Tribunál zistil, že riadil zločineckú činnosť jemu podriadených oddielov 731 a 100 na prípravu bakteriologickej vojny, že povzbudzoval beštiálne vraždy tisícov ľudí v týchto oddieloch počas všemožných pokusov bakteriologickžmi zbraňami. Jamada podnikal opatrenia, aby oddiely 731 a 100 boli plne pripravené na bakteriologickú vojnu a aby ich príslušníci zabezpečili Kuantungskú armádu bakteriologickými zbraňami. Jamada bol odsúdený na 25 rokov odňatia slobody, čo v tej dobe bol najvyšší trest v ZSSR.
Náčelník oddielu 731, mikrobiológ, generálporučík Šíro Išii sa trestu vyhol. V roku 1945 ho ukryli Američania, neskôr pracoval ako v Japonsku, tak v USA. Zomrel v roku 1959 v Japonsku.
Karol Jerguš
