Ako Rusi dosiahli s USA jadrovú rovnováhu?
Dňa 6. augusta 2021 zomrel vo veku nedožitých 94 rokov vynikajúci ruský vedec, tvorca základov súčasných ruských atómových zbraní akademik Jurij Aleksejevič Trutnev, ktorý do posledných dní života pracoval ako prvý zástupca vedeckého Ruského federálneho jadrového centra – vedecko-výskumného inštitútu experimentálnej fyziky.
Má si Armádny magazín pripomenúť takúto osobnosť? Určite áno, ak sa chce zaoberať otázkami technických posunov vo vojenstve, v tomto prípade v ruskej vojenskej technike a výzbroji, pretože práve J. Trutnev tu dosiahol v 1950-tych až 1960-tych rokoch významný vklad. Ním rozpracované ruské atómové zbrane totiž dosiahli paritu so Spojenými štátmi a jeho ďalšie nápady sa stali základom konštruovania technicky absolútne nových a čo sa týka sily do dnešných dní neprekonaných atómových náloží.
V prvej polovici 1950-tych rokov Trutnev našiel cestu k praktickej realizácii idey konštruovania plnohodnotných vodíkových náloží, založených na princípe tzv. radiačnej implózie (prudké vyrovnanie podtlaku smerom dovnútra). Ako sám uvádzal, podarilo sa mu „navrhnúť spôsob koncentrácie energie röntgenového žiarenia v materiálnom tlaku, umožňujúci efektívne uskutočňovať radiačnú implóziu“. Na základe tohto nového princípu bola skonštruovaná nálož RDS-37, úspešné testy ktorej sa konali 22. 11. 1955. Výsledná sila výbuchu pri testoch dosiahla 1,6 Mt (viac ako sto hirošimských bômb), čo bol jednoznačný prelom.
Trutnev sa už vtedy zahrával s nápadom skonštruovania omnoho kompaktnejšej a pritom ešte silnejšej nálože, ktorá neskôr dostala označenie 49. Jej „osobitosť spočívala v tom, že pri využití základných princípov RDS-37 (RDS – „Reaktivnyj dvigateľ sovetskij“, alebo ľudovo „Rossia delaet sama“) sa pri ňom podarilo podstatne zmenšiť rozmery za cenu nového smelého revolučného riešenia“. Práve produkt 49, ktorý bol úspešne otestovaný na ostrovoch Novaja Zemľja 23. 2. 1958, bol nielen zaradený do výzbroje, ale stal sa aj základom súčasnej modernej atómovej výzbroje Ruska. Trutnev dostal za tento výsledok Leninovu cenu. Špecialisti hovoria, že kým bude mať Rusko atómové zbrane, princíp konštrukcie produktu 49 bude patriť k tým, ktoré sú chránené štátnym tajomstvom.
Američania v 1960-tych rokoch pri narastajúcom medzinárodnom napätí aktívne testovali svoje vodíkové nálože. A mali pred Sovietmi technologický náskok. Aby to Sovieti vykompenzovali, začali v roku 1961 podľa Trutnevovej idey konštruovať superbombu kalibru 100 megaton.
Podarilo sa to veľmi rýchlo, práce ukončili do októbra 1961. Testovanie tejto svetovo najsilnejšej bomby v dejinách, ktorá mala oficiálne označenie AN602 a prezývky „Cár-bomba“, či „Kuzkina mať“, sa uskutočnilo na ostrovoch Novaja Zemľja 30. 10. 1961. Kvôli bezpečnosti tu nechali vybuchnúť nálož len polovičnej sily, konkrétne 58 Mt. Jej tlaková vlna však trikrát obehla zemeguľu.
Vojenské využitie táto bomba nemala, nebolo možné ju nasadiť na medzikontinentálne balistické rakety, nehodila sa ani pre bombardovacie lietadlá.
Napriek všetkému mali tieto atómové testy kolosálny politický výsledok: každému už bolo jasné, že ZSSR dokáže produkovať vodíkové nálože akejkoľvek sily. No a práve vtedy USA zastavili preteky za veľkými kalibrami svojich vodíkových bômb. Vo svete teda vznikla očividná rovnováha a vzájomné zadržiavanie sa, ktoré je doposiaľ zárukou mieru medzi veľmocami sveta. Trutnev sa za tento produkt stal Hrdinom socialistickej práce.
Z iniciatívy Jurija Trutneva a pri jeho osobnej účasti vznikol nový technologický smer, konštruovanie náloží pre civilné účely a teda majúcich už národohospodársky význam. Ich osobitosťou bolo to, že prakticky nezamorovali životné prostredie, produkcia rádioaktívnych „črepín“ bola pri ich výbuchoch mimoriadne malá. Niektoré z týchto náloží boli použité aj v praxi, napr. v 1960-tych rokoch bolo takto vytvorené umelé jazero Čagan v Kazachstane s objemom vody 20 miliónov kubíkov. Bezpečnosť jazera potvrdil samotný Trutnev, keď sa v ňom okúpal bez poškodenia zdravia.
Akademik Jurij A. Trutnev bol vyznamenaný mnohými radmi a medailami. Stal sa prvým partnerom atómového vojenského komplexu Ruska – kompletným rytierom radu „Za zásluhy o vlasť“.
Vladimír Mikunda
