Ako na začiatku vojny Sovieti 9-krát bombardovali Berlín?
Viete, že mesiac po nemeckom útoku proti ZSSR uskutočnilo 195 lietadiel Luftwaffe v noci z 21. na 22. 7. 1941 prvý masový nálet na Moskvu?
Sovietska PVO ho však úspešne odrazila a tak Nemci vážne poškodenia Moskve nespôsobili. Podpísalo sa pod to aj cvičenie moskovskej PVO, ktoré prebehlo tri dni predtým. Zbombardovanie Moskvy si žiadala Hitlerova direktíva č. 33 z 19. 7. 1941. Sovietsky hlavný stan sa za ňu rozhodol Nemcov potrestať a rovnako bombardovať Berlín. Prvýkrát sa to stalo v noci zo 7. na 8. augusta 1941.
Nálet na Nemecko sa uskutočnil z baltických ostrovov Hiumaa a Saaremaa (EZEL), ktoré boli pod kontrolou Červenej armády. Odvážny plán vypracoval ľudový komisár vojnového námorníctva admirál Nikolaj Kuznecov a genpor. letectva Semjon Žavoronkov, ktorí vychádzali z toho, že diaľkovým bombardérom DB-3, TB-7 a Er-2 vystačí palivo aby dokázali doletieť do Berlína a vrátiť sa späť. Nálet mali uskutočniť piloti 1. mínovacieho-torpédového pluku 80. leteckej brigády vojenských vzdušných síl Baltického námorníctva pod velením plk. Jevgenija Nikolajeviča Preobraženského.
Večer 7. 8. 1941 odleteli tri roje po päť DB-RF najkratšou cestou vo výške viac ako 7 km (teplota za palubou mínus 35 až 40°C) ponad Baltické more na Berlín. Nad Treťou ríšou bola skupina neraz odhalená, no keďže Sovieti rádiovo mlčali, nemeckí radisti ich mali za svojich letcov, ktorí sa vracajú zo splnenej úlohy. Niektorí im dokonca signalizovali svetlometmi aby pristáli na najbližšom letisku.
Keďže Berlín v tých časoch nedodržiaval svetelné maskovanie a celý bol vysvietený, sovietske bombardéry leteli ako na prehliadke. Prvé bomby FAB-100 z piatich bombardérov dopadli na vojenské priemyselné objekty v centre mesta 8. 8. 1941 o 1.30 hod. Ostatné lietadlá zhodili svoj náklad na predmestia. Až o niekoľko minút začala páliť nemecká PVO. „Tá však neodhadla výšku a tak jej granáty spočiatku vybuchovali vo výške 4,5 – 5 km,“ spomínal navigátor Gennadij Molčanov. Po obrátke domov radista Vasilij Krotenko vyslal do éteru historickú frázu: „Nachádzam sa nad Berlínom. Úlohu sme splnili. Vraciame sa na základňu!“ O niekoľko hodín všetky sovietske bombardéry bez strát pristáli na svojom letisku.
Priznajme očividné
Že neveľká skupina bombardérov nespôsobila Nemecku citeľné škody. No nálet mal veľký propagandistický efekt, hoci Nemci nepriznali, že ich bombardovali východní „podľudia“. Berlín vydal správu, že ho zbombardovalo 150 anglických lietadiel.
Britská BBC na to vydala správu, že „Nemecká správa o bombardovaní Berlína je zaujímavá i záhadná, pretože 7-8. augusta kráľovské letectvo nad Berlínom nelietalo“. Trochu neskôr dala správy do poriadku sovietska informačná kancelária. Od tých čias už nebolo možné nepriznávať zjavné.
Hitler mal z toho besnotu. A keďže nemecká rozviedka rýchlo určila odkiaľ prišiel nálet, v septembri 1941 sa Nemci vysadili na EZEL-i a jeho letisko obsadili. K tým časom však Sovieti uskutočnili už deväť náletov na Berlín, zhodiac naň 311 vysoko výbušných a zápalných bômb. Sami pri tom stratili 17 lietadiel.
Vedenie ZSSR vysoko ocenilo hrdinstvo svojich pilotov. 13 letcov bolo vyznamenaných Leninovým radom, 55 radmi Červenej zástavy a Červenej hviezdy. Hrdinami ZSSR sa stalo päť dôstojníkov. Všetci členovia posádok dostali po dvetisíc rubľov.
Vladimír Mikunda